Skúsená terénna pracovníčka a expertka v oblasti monitoringu a evaluácie rozvojových projektov, Edita Bednárová, strávila tri mesiace v moldavskom meste Komrat ako dobrovoľníčka. Mladým ľuďom z miestnej komunitnej organizácie Youth of Gagauzia pomáhala s nastavovaním interných procesov, budovaním kapacít, ako aj s prípravou tréningov a […]
Tak dlho očakávané prezidentské a parlamentné voľby v Palestíne, ktoré sa mali uskutočniť po 15 rokoch, boli na konci apríla opäť odložené. Ich realizácia sa však spochybňovala už od ich vyhlásenia v januári 2021. Pre časť palestínskej spoločnosti predstavovala možnosť hodiť hlas do urny nádej na zmenu k lepšiemu a prílev mladej generácie politikov, pre iných symbolizovala oficiálne potvrdenie náklonnosti k Hamasu. Tretia skupina účasť na voľbách hlasne odmietla.
V roku 2020 sa po negociáciách v Bruseli dohodlo 27 krajín Európskej únie na kritériách Plánu obnovy, ktorý mala každý krajina vypracovať a odoslať do Bruselu do konca apríla. O tom, o aký dokument sa jedná, aké sú podmienky financovania a ako prebiehala tvorba slovenského Plánu obnovy diskutoval Patrik Kováč s generálnou riaditeľkou sekcie Plánu obnovy Ministerstva financií SR Líviou Vašákovou.
Spletité obchodné vzťahy globalizovaného sveta sú častokrát spájané s výhodou, urýchlenia a zefektívnenia výroby tovarov a služieb ponúkaných občanom krajín celého sveta. Prepojenosť však zo sebou prináša aj riziká. Problém, ktorý vznikol tisíce kilometrov ďaleko, má dnes vplyv na ceny, obchod a dostupnosť tovarov aj u nás doma. Spor Európskej únie s druhým najväčším obchodným partnerom, preto môže ovplyvniť ako európsku tak aj slovenskú ekonomiku.
Vyšehradská štvorka oslávila vo februári jubilejných 30 rokov, počas ktorých zaznamenali Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko viacero spoločných úspechov, ale aj zakopnutí. Aký má pre nás význam V4 dnes? Mali by sme Vyšehradu vypísať úmrtný list alebo naopak posilniť jeho fungovanie? Diskutovali sme s riaditeľom SFPA […]
S rastúcim počtom zaočkovaných zaznamenávame prvé zlepšenia v odhadoch hospodárskych výsledkov na rok 2021, čo môže byť predzvesťou postupného otvárania ekonomík – návratu k normálu. Môžeme už v roku 2021 očakávať konečne hospodársky rast? Ako sa zmení ekonomika krajín po pandémii? Odpovede na nielen tieto otázky v rozhovore ponúka vysokoškolský učiteľ ekonómie a prodekan Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave Marcel Novák.
Komunikácia o EÚ s verejnosťou je dlhodobou výzvou pre slovenské politické elity, obzvlášť v čase pandemickej krízy, keď obyvatelia očakávajú efektívne riešenia napríklad v otázke zabezpečenia vakcín. Slovensko má v dialógu medzery, čo sa ukazuje napríklad najnižšou účasťou v eurovoľbách spomedzi členských štátov. Zmenu by mohla priniesť Konferencia o budúcnosti Európy, ktorá poskytne sériu otvorených debát pre širokú verejnosť i odborné semináre zamerané na konkrétne európske témy. Prinavráti dôveru občanov v európsky projekt? Ako dať priestor konštruktívnej kritike EÚ?
Plán obnovy pre Európu, na ktorom sa dohodli lídri členských krajín v júli 2020, prinesie ekonomikám krajín EÚ 750 miliárd eur vo forme grantov a pôžičiek, aby mohli čeliť následkom pandémie koronavírusu. Na podporu obnovy je určený dočasný nástroj NextGenerationEU, ktorý bude spolu s dlhodobým rozpočtom Únie v novom programovacom období na roky 2021 – 2027 predstavovať najväčší stimulačný balík, aký sa kedy z rozpočtu EÚ financoval. Na rozdiel od klasických eurofondov je však v nástroji NextGenerationEU podmienkou financovania schválenie národných Plánov obnovy a odolnosti.
Jednou z najväčších výhod, ktoré Slováci pri vstupe do EÚ očakávali, bol voľný pohyb. Vstupom do Schengenského priestoru koncom roka 2007 sa to stalo realitou a hraničné kontroly sa odrazu skončili. Obnovili sa pred šiestimi rokmi počas migračnej krízy. Teraz, keď Európu trápi pandémia, štáty opäť prebrali iniciatívu a začali hranice zatvárať. Slovensko medzičasom zakázalo dovolenky v zahraničí, aby predišlo šíreniu nových variantov koronavírusu. Postupne by sa to mohlo zmeniť aj vďaka digitálnemu zelenému osvedčeniu, ktoré má v lete umožniť cestovanie v EÚ.
Od nástupu do úradu sa Joe Biden značne dištancoval od politík svojho predchodcu Donalda Trumpa. Inak to nebolo ani v rámci environmentálnej politiky. Už prvý týždeň vo funkcii podnikol razantné kroky. Ohlásil návrat k parížskej klimatickej dohode a podpísal niekoľko prezidentských nariadení o klíme. Naznačil tým, že jeho […]
Po uvalení amerických sankcií na plynovod Nord Stream 2 (#NS2) sa jeho výstavba v roku 2019 pozastavila. Ide o sporný projekt, ktorý proti sebe stavia záujmy rôznych členských štátov EÚ. Okrem toho, tak zvyšuje energetickú závislosť na jednom dodávateľovi, v tomto prípade Ruskej federácii. Samotná […]
Pred rokom celý svet zasiahla pandémia, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje domácu i európsku politiku do dnes. Východisko zo situácie je už na dosah ruky, no ani proces očkovania sa nezaobišiel bez zakopnutí. Čo čaká Európu v tomto roku? Diskutovali sme s analytikom SFPA Jurajom Hajkom.
Ústavný súd Českej republiky rozhodol, že český volebný systém sa musí zmeniť, pretože diskriminuje menšie politické strany. Skupina senátorov sa na súd obrátila pred troma rokmi, rozhodnutie však prišlo len deväť mesiacov pred parlamentnými voľbami. Politické strany sa teraz musia dohodnúť na novom volebnom systéme, ktorý bude v súlade s verdiktom ústavného súdu. Aké sú možné riešenia a čaká zmenu aj slovenský volebný systém? Pýtali sme sa politológa Pavla Baboša.
Nástup novej administratívy v USA, Irán obohacujúci urán nad stanovené limity, tlak blízkovýchodných aktérov, či júnové prezidentské voľby v Iráne. To sú faktory, ktoré ovplyvnia vyjednávania o budúcnosti iránskej jadrovej dohody. Aktéri, ktorí zasadnú za rokovací stôl budú musieť skombinovať svoje vyjednávacie zručnosti s dynamicky sa meniacim prostredím na zahraničnopolitickej a domácej politickej scéne v Iráne.
Veľmi zle načasovaná a len ťažko vynútiteľná. Týmito slovami opísal investičnú dohodu medzi Európskou úniou a Čínou Matej Šimalčík, výkonný riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdii. Európska únia dohodu uzavrela koncom minulého roka pod vedením Nemecka, ktoré je v rámci EÚ na Číne najviac ekonomicky závislé. V čase, keď […]
Výskumník a vysokoškolský pedagóg Samuel Goda strávil niekoľko mesiacov na východnej Ukrajine. Pýtali sme sa ho, ako to momentálne vyzerá vo vojnou poznačenej oblasti. Porozprával nám o živote miestnych obyvateľov a priblížil, čo tam robia medzinárodné organizácie. Titulná fotka: ukrajinské mesto Slovjansk.Zdroj: archív Samuela Godu. […]
Alexej Navaľnyj dnes vedie ruskú opozíciu do boja s korupciou, nespravodlivosťou a politickým režimom Vladimíra Putina. Po desiatkach rokov má opozícia skutočného lídra, ktorý sa nebojí postaviť sa režimu a nezastrašil ho ani neúspešný pokus o otravu novičokom. Po včerajšku však definitívne ostáva vo väzení a zmena sa opäť vzdialila.
Po búrlivom povolebnom období sa v USA chopil moci nový prezident Joe Biden. Prvé kroky a dôležité nominácie svedčia o veľkej zmene po ére Donalda Trumpa. Dosah to môže mať aj na strednú Európu. Joe Biden po vymenovaní do funkcie podpísal 15 dekrétov. Cítiť z nich oživenie multilateralizmu, […]
Opoziční pokusy o vytvoření koalic nejsou ve Visegrádské čtyřce vždy úspěšné. A to i proto, že na straně vládnoucích sil v Polsku a Maďarsku už dávno došlo k vytvoření pevných koalic, které se těší velmi silné podpoře voličů.
Rok 2020 sa zapíše do dejín ako pandemický, ale rovnako bol bohatý na dianie v zahraničnej politike. Pripravili sme pre Vás krátke zhrnutie kľúčových udalostí v podaní analytikov SFPA. Hovorili sme o vývoji v strednej Európe a V4, pandémii, brexite a aktuálnej situácii na Ukrajine […]
Spojené kráľovstvo zostáva po brexite súčasťou Severoatlantickej aliancie (NATO), teda angažovaným bezpečnostným aktérom na európskom kontinente, ako aj v transatlantickom priestore. Odchod Britov z Únie bude na poli európskej obrannej spolupráce jednoznačne najciteľnejší v oblasti medzinárodného krízového manažmentu. Členské štáty Únie budú preto musieť zvýšiť podiel svojich príspevkov do misií a operácií Únie.
Ilustračná fotka. Zdroj: unsplash.com. Počas zimnej sezóny sa už tradične, ako každý rok, zhoršuje smogová situácia vo viacerých oblastiach Slovenska. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) začiatkom decembra vydal upozornenie na smogovú situáciu v Jelšave a okolí spôsobenú zvýšeným objemom prachových častíc PM10. Zvýšená hladina častíc PM10 […]
Rozhodnutie Maďarska a Poľska nepodporiť rozpočet Európskej únie na roky 2021-2027 a Fond obnovy EÚ vyvolalo ďalšie otázky o štiepení v rámci V4, zmysluplnosti tohto zoskupenia, ako aj jeho pridanej hodnote pre Slovensko.
Vo veku 94 rokov zomrel najdlhšie žijúci francúzsky exprezident Valéry Giscard d’Estaing. Veľký reformátor na domácej aj európskej úrovni má mnoho spoločného s Emmanuelom Macronom. Čo ich spája a aký odkaz za sebou zanechal Valéry Giscard d’Estaing?
Možno už v decembri sa dočkáme spustenia Konferencie o budúcnosti Európy. Pre pandémiu a spory o vedenie i podobu konferencie sa začiatok posunul o niekoľko mesiacov. Viacerí slovenskí predstavitelia ju považujú za dobrú možnosť, ako nadviazať s občanmi hlbší dialóg o Európskej únii. Poukazujú však na medzery vo vzdelávaní a potrebu interaktívnej diskusie.
Hlboká, štruktúrovaná a pre každého otvorená. Tak by mala v ideálnom prípade vyzerať pripravovaná Konferencia o budúcnosti Európy. Po už polročnom odklade nad jej začiatkom a sľubovaným prínosom visí otáznik. Ako chce širokú občiansku diskusiu o budúcnosti EÚ uchopiť Slovensko?
Európske štáty naplno pociťujú druhú vlnu pandémie a volia rôzne stratégie ako jej čeliť. Nakoľko sú úspešné a do akej miery sa spoliehať na vakcíny? Pýtali sme sa Juraja Mesíka, analytika globálnych trendov. Ilustračná fotka.Zdroj: Martin Sanchez, Unsplash.
Analytička SFPA Veronika Oravcová zhrnula závery tohtoročnej Stredoeurópskej energetickej konferencie, na ktorej vláda exkluzívne priblížila obsah slovenského Plánu obnovy. Slovensko čakajú energetické reformy, znižovanie emisií a investície do infraštruktúry. Vláda tiež plánuje intenzívnejšie pracovať na odstraňovaní environmentálnych záťaží. Viac sa o konferencii CEEC 2020 dozviete tu.
Ako ovplyvnia prezidentské voľby v USA obchodné vzťahy so Slovenskom a Európskou úniou a do akej miery závisí na tom, či zvíťazí Donald Trump, alebo Joe Biden? Pýtali sme sa Ronalda Blaška, riaditeľa Americkej obchodnej komory na Slovensku. Ilustračné foto: Biely dom, sídlo prezidenta USA.Zdroj: […]
V USA 3. novembra vyvrcholí prezidentská kampaň. Je veľmi pravdepodobné, že meno budúceho prezidenta nebude známe ani deň po voľbách. V dôsledku pandémie koronavírusu sa rozhodlo využiť spôsob voľby poštou viac občanov ako zvyčajne, čo môže celý proces zrátavania hlasov predĺžiť aj o niekoľko týždňov.
Koncom septembra 2020 sa s nebývalou silou opätovne rozhorel konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom o Náhorný Karabach. Išlo o najhoršiu eskaláciu napätia od podpísania prímeria medzi obomi krajinami v roku 1994, ktoré ukončilo hlavné bojové aktivity znepriatelených strán trvajúce prakticky od roku 1988. Prímerie malo slúžiť na to, aby sa obe strany dohodli na mierovej zmluve, ktorá by vyriešila konflikt o Náhorný Karabach. Dvadsaťšesť rokov neskôr sú Arménsko a Azerbajdžan opäť v otvorenom vojnovom konflikte a mierová zmluva je v nedohľadne.
Problém je nejen ve vůli Slovenska pozitivně se od zbytku Visegrádu odlišit, malé mezinárodní zdatnosti premiéra Matoviče a jeho nechuti nechávat příliš zviditelňovat se prezidentku Zuzanu Čaputovou, ale i v tom, že by k ráznějšímu distancování se potřebovalo podporu alespoň českého partnera.
Ekologická politika francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona sa opäť ocitla v rozpore s reálnymi krokmi. Francúzsko sa vracia k používaniu škodlivých pesticídov známych pod názvom neonikotinoidy. Za záchranu farmárov môžu včely tvrdo zaplatiť. Politická daň bude zrejme tiež vysoká.
Americká politika v kosovskej otázke je škodlivá pre vzťahy medzi Kosovom a Srbskom, pre budúce vzťahy medzi Kosovom a EÚ, a vôbec pre celý región, povedal v rozhovore diplomat a bývalý europoslanec Eduard Kukan. Je presvedčený, že za aktivitou USA v kosovskej otázke je snaha Donalda Trumpa získať si silné argumenty do predvolebnej kampane, ale narýchlo ukutá ekonomická dohoda nemusí byť ani prelomová, ani trvácna.
USA uvalily sankce na hlavní žalobkyni Mezinárodního trestního soudu (Intetnational Criminal Court – ICC) Fatou Bensoudaovou a několik dalších představitelů soudu, jelikož zahájili vyšetřování údajných válečných zločinů spáchaných americkými silami v Afghánistánu. Americký krok se setkal se silnou mezinárodní kritikou, nicméně Trumpova administrativa na svém konfrontačním postupu setrvává.
Kým turecká administratíva ostáva aspoň sčasti zmierlivá a rétorika v napätej situácii v Stredomorí naznačuje otvorenosť dialógu s Aténami, Bruselom aj Washingtonom, z Bieleho paláca – nového sídla tureckého prezidenta – počuť omnoho ostrejšie slová, kombinované s vyhrážkami a hrozbami. Hoci sú adresované zahraničiu, primárne publikum je domáce. Erdoğanova stratégia je totiž už roky rovnaká: keď je problém doma, pozornosť treba odvrátiť za hranice.
Bielorusko zažilo prelomové voľby, ktoré sprevádzali volebné podvody a násilné zákroky štátnej moci proti demonštrantom. Aké sú skutočné výsledky volieb a čo bude nasledovať? Končí sa nadobro éra autokrata Alexandra Lukašenka? Pýtali sme sa bieloruského analytika a občianskeho aktivistu Vlada Kobetsa.
Nedeľňajšie prezidentské voľby v Poľsku potvrdili mandát úradujúceho prezidenta Andrzeja Dudu. Vzišiel z tábora strany Právo a spravodlivosť (PiS), ktorú vedie Jarosław Kaczyński. Počas uplynulého volebného obdobia preukázal, že je lojálnym spolupracovníkom vlády i predsedu strany. Špekulácie, že by sa Andrzej Duda mohol vydať cestou autonómneho pôsobenia, ktoré by […]
Tohtoročný francúzsky sviatok dobytia Bastily bol zlomový. Pre pandémiu prvý raz od roku 1979 chýbala tradičná vojenská prehliadka na Champs-Elysées. Prezidentovi Emmanuelovi Macronovi zas chýba čas. Do ďalších prezidentských volieb mu zostáva menej ako 600 dní, ale veľa práce a starostí ekonomického rázu.
Haagsky osobitný súd pre Kosovo koncom júna obžaloval súčasného kosovského prezidenta Hashima Thaçiho zo spáchania vojnových zločinov z obdobia vojenského konfliktu medzi Kosovom a Srbskom v rokoch 1998 – 1999. Spolu s ním čelí obvineniu aj ďalších deväť predstaviteľov Kosovskej oslobodzovacej armády (UÇK), ktorú Thaçi viedol. Obžaloba sa stane […]
Celkový počet prípadov ochorenia COVID-19 podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie 30. júna 2020 prekonal desať miliónov. Na porovnanie, v roku 2017 zaznamenala 219 miliónov prípadov malárie a z toho skoro 450.000 úmrtí. Len v Keni, kde SR dlhodobo pomáha, sa ročne nakazí maláriou 3,5 milióna ľudí a viac ako 10.000 […]
Analýza historických udalostí, mierových zmlúv i iných historických dokumentov by mala byť doménou historikov. Vždy keď sa do histórie zakomponuje politikum, hrozí rozbúrenie vášní a konfrontácie. Okrúhle výročia sú priam ideálnou príležitosťou na uchopenie histórie politikmi, často v nekonštruktívnom a nekonsenzuálnom duchu. Keďže Trianonská mierová zmluva a jej dôsledky sú […]
Ak ste si mysleli, že Európa po koronakríze už nikdy nebude taká ako predtým, nemýlili ste sa. Teraz je to oficiálne. Francúzsko a Nemecko prišli s plánom, ako zvládnuť dôsledky pandémie. Spoločné vyhlásenie však zďaleka nie je len koronavíruse.
Štáty západného Balkánu predstavujú najnádejnejších kandidátov na členstvo v EÚ. Solúnsky summit Únie ponúkol európsku budúcnosť pre celý región už v roku 2003. Aj keď dialóg EÚ s konkrétnymi krajinami pokračoval, hoci s rôznou úspešnosťou, ďalší summit venovaný západnému Balkánu bol usporiadaný až po dlhých pätnástich rokoch v Sofii, počas […]
Ak sa vám doteraz zdali rokovania medzi Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou náročné, pripravte sa na nepríjemné prekvapenie z tých nových. Budúci týždeň sa začne nové vyjednávanie medzi EÚ a Britániou. Témou už nebude členstvo, ale nastavenie budúcich vzťahov počnúc rokom 2021, najmä tých obchodných.
Rok 2019 bol bohatý na zaujímavé udalosti. Viaceré zlomové voľby, francúzske nie rozširovaniu EÚ na Balkáne, či nová Európska komisia. Slovenskej zahraničnej politike zas stále chýbal skutočný konsenzus. Uplynulý rok bilancoval riaditeľ SFPA Tomáš Strážay.
Slovensko tento rok predsedalo OBSE. Do akej miery dokáže predsednícky štát ovplyvniť smerovanie organizácie? Aký je obsah výzvy predstavenej počas Ministerskej rady OBSE v Bratislave? Odpovedá analytik SFPA Samuel Goda.
Turecko spustilo ďalšiu vojenskú operáciu v Sýrii deň po tom, čo odtiaľ stiahli svojich vojakov USA. Turecký prezident sa EÚ vyhráža, že ak ju nazve inváziou, pošle do Európy tisíce migrantov. Obeťou sú najmä sýrski Kurdi, kľúčový spojenec v bojoch s Islamským štátom. Tí zase […]
Búrlivé protesty v Hongkongu potláčané hrubou silou vyniesli dianie v Číne na titulky svetových médií. Zároveň sa však na verejnosť dostali znepokojujúce zábery z táborov, kde čínske úrady nasilu väznia a počínšťujú menšinových Ujgurov. Situáciu Ujgurov v rozhovore priblížil analytik SFPA Peter Brezáni.
Situácia v Sýrii je aj po porážke Islamského štátu a zabití jeho vodcu naďalej kritická. Americké vojská smerujú k sýrskym ropným poliam, Baššár al-Asad zostáva naďalej pri moci a opozícia je naďalej stále nejednotná. Situáciu v krajine pre náš portál zhodnotil Břetislav Tureček, vysokoškolský učiteľ na Metropolitnej univerzite v Prahe, bývalý novinár a korešpondent Českého rozhlasu na Blízkom východe.
Ako parlamentné voľby zmenili poľskú politiku? Čo sú najväčšie zmeny? Obháji budúci rok prezident Andrzej Duda svoje prezidentské kreslo? Odpovedá TOMÁŠ STRÁŽAY, riaditeľ SFPA. Poľsko zostáva špecifikom, nielen v rámci Európy a Európskej únie, ale aj v širšom priestore, že najmocnejším mužom v krajine zostáva […]
Aké témy dominovali tento rok CEEC? Napĺňa Slovensko svoje národné medzinárodné záväzky v otázke klímy a obnoviteľných zdrojov energie? Je možný kompromis v otázke enrgetickej a klimatickej politiky medzi politikmi, podnikateľmi a environmentalistami? Čím bol tento ročník CEEC výnimočný? Odpovedá Alexander Duleba. Aké témy dominovali […]
Zahraničná politika, vrátane ukotvenia Slovenskej republiky v štruktúrach globálneho „západu“, sa stáva horúcou témou politických debát. Účasť v tohtoročných eurovoľbách vzrástla. Je to signál, že tieto témy naberajú na dôležitosti a budú hrať rolu aj v kampani pred budúcoročnými slovenskými parlamentnými voľbami? Pýtali sme sa Pavla Baboša, výskumníka z Katedry politológie […]
Migračná kríza rezonovala v Európe najmä v roku 2015. V súčasnosti už táto téma európskej politike nedominuje, ba čo viac, predstavitelia Európskej komisie považujú migračnú krízu za ukončenú. Niektoré európske krajiny však ponúkajú úplne iný pohľad – napríklad Bosna a Hercegovina. Migračná vlna ju zasiahla takpovediac […]
Trojica štátov na čele s Francúzskom napriek odporúčaniam Európskej komisie zablokovala otvorenie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom. Francúzsko tvrdošijne trvalo na svojom, čím za celú Európsku úniu odoslalo na Balkán silný negatívny signál. Takéto rozhodnutie zostalo prijaté napriek tomu, že samotné otvorenie rokovaní je vzhľadom […]
Tento rok slávime 100 rokov od tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika, azda najznámejšieho symbolu slovensko-francúzskych vzťahov. Aké sú aktuálne a čo sa zmenilo, odkedy nastúpil zasadol do Elyzejského paláca Emmanuel Macron? Nejde len o Slovensko samo, ale aj o V4 a jej aktuálny imidž, ktorý je rozhodujúcim faktorom pre francúzsku politiku v strednej Európe.
Začiatkom septembra sme sa dozvedeli, ako bude vyzerať zloženie a priority novej Európskej komisie. Čo však rozdeleniu postov predchádzalo? Ako to v Bruseli vyzerá, keď členské štáty súperia o najvyššie posty v EÚ? V diskusii sme sa pokúsili priblížiť zákulisie mocenských bojov v Bruseli. Pozrite […]
„Balagan gadol“ – po slovensky veľký neporiadok. Aj týmto denne zaužívaným hebrejským slovným spojením je možné opísať súčasnú situáciu na izraelskej politickej scéne. Občania krajiny sa tento rok už po druhýkrát (17.9.2019) vydali k volebným urnám. Prvé, aprílové voľby nepriniesli jasného víťaza. Dve najsilnejšie strany, Likud […]
Aký je vplyv človeka na klimatické zmeny? A čo s tým robí Európska únia? Zachránime klímu, keď bude Európa lídrom v klimatických opatreniach? Diskutovali: ? Radovan Kazda, analytik a publicista, Energie-portal.sk, ? Soňa Liová, hydrologička, Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) ? Pavol Szalai, editor EURACTIV.sk
Poľsko delia od parlamentných volieb, ktoré sa konajú v nedeľu 13. októbra, tri týždne. Môže sa za tento krátky čas udiať niečo, čo by spôsobilo zásadné preskupenie voličských preferencií? Analytici sa zhodujú, že pokiaľ nepríde k nejakej obrovskej „katastrofe“, napríklad v podobe odhalenia korupčného škandálu nebývalých rozmerov (čo je však nepravdepodobné), víťaz poľských volieb je známy.
Prvýkrát Európsku komisiu (EK) povedie žena, Nemka Ursula von der Leyenová. Z ôsmich podpredsedov dostali až traja titul výkonní. Majú rozšírené právomoci a priradené generálne riaditeľstvá. Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič získal iné portfólio, ako sa očakávalo. Zostal však jedným z podpredsedov. Maďarsko prekvapivo získalo portfólio rozširovania.
V dobe, keď sa štáty usilujú o zníženie emisií a do popredia sa dostávajú obnoviteľné zdroje energie (OZE), je v Európskej únii aktuálna otázka, akú úlohu má v budúcnosti zohrávať jadrová energia. Vo všeobecnosti môžeme v Európe pozorovať klesajúci trend výroby elektrickej energie z jadra. V súčasnosti sa výstavba jadrových reaktorov presúva z USA […]
Ak niekto ostatné mesiace na britskej politickej scéne sršal odhodlaním a bažil po moci, bol to rozhodne premiér Boris Johnson. Z ministerského postu nešetril kritikou na adresu vtedajšej premiérky Theresy Mayovej za to, ako sa vysporiadava s brexitom. Teraz sa mu dostalo vlastnej medicíny a skončil v polohe, z ktorej niet ľahkej cesty von.
Rozdelenie postov po voľbách do Európskeho parlamentu, brexit, rozširovanie EÚ, ale aj slovenská zahraničná politika a iránska jadrová dohoda. Na otázky z týchto oblastí v rozhovore odpovedá bývalý europoslanec a exminister zahraničných vecí Eduard Kukan.
Opustí Spojené kráľovstvo Úniu na konci októbra? Bude mat obchodná dohoda s Južnou Amerikou negatívny vplyv na klímu a európskych farmárov? Aké sú šance Maroša Šefčoviča na zisk významného portfólia v novej Komisii? Odpovedá europoslanec Robert Hajšel (SMER-SD).
Existuje ešte šanca na dohodu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom? Zmení sa v najbližších piatich rokoch fungovanie EÚ? Získa eurokomisár Maroš Šefčovič významné portfólio? Odpovedá europoslanec Vladimír Bilčík (SPOLU – občianska demokracia)
Už tretíkrát vypovedal kosovský premiér Ramush Haradinaj, jeden z veliteľov niekdajšej Kosovskej oslobodeneckej armády (UÇK), pred súdnym tribunálom. Opäť v súvislosti s podozreniami z vojnových zločinov z čias konfliktu v Kosove na prelome tisícročí. S rovnakým výsledkom – bez dokázania viny. 20 rokov od vojny bol napriek vážnym podozreniam za vojnové zločiny odsúdený len jeden kosovský Albánec. Tretie predvolanie Ramusha Haradinaja do Haagu však priblížilo predčasné voľby, o ktorých sa v Kosove hovorí už mesiace.
Sedmohradské hory vytvárajú malebnú scenériu pre letný tábor Tusványos v mestečku Băile Tuşnad, na ktorom rok čo rok vystupuje so svojím prejavom Viktor Orbán. Obzvlášť v ostatných rokoch sa tábor dostal do širšieho medzinárodného povedomia – práve tu maďarský premiér ohlásil svojho času odklon od liberálnej demokracie. […]
Ursula von der Leyenová byla Evropským parlamentem zvolena historicky nejtěsnější většinou ani ne deseti hlasů ve 751 členném poslaneckém sboru. Ukazuje to, že její mise v čele Evropské komise bude velmi těžká a složitá.
Francúzsky prezident venuje patovej situácii v srbsko-kosovskom spore osobitnú pozornosť. Niet sa čo čudovať, keď sa nakoniec summit štvorice partnerov (Srbsko, Kosovo, Nemecko a Francúzsko) naplánovaný na 1. júla nekonal. Sám kosovský prezident Hashim Thaçi vyhlásil, že za zrušenie summitu môžu kosovské úrady. Na oficiálnu návštevu do […]
Po zverejnení nominácií na najvyššie posty v európskych inštitúciách sa zraky viacerých slovenských analytikov, novinárov i politikov sústredili na V4. Práve Vyšehradská štvorka bola označená za blok, ktorý spolu s Talianskom zahatal kandidátovi socialistov Fransovi Timmermansovi cestu k postu šéfa Európskej komisie. Dôsledkom toho má byť absencia zástupcu V4 na akomkoľvek vedúcom poste v EÚ. Sú však tieto tvrdenia podložené reálnymi faktami?
Na post šéfa európskej diplomacie zrejme onedlho nastúpi španielsky minister zahraničných vecí Josep Borrell. Vystrieda tak Federicu Mogheriniovú, ktorá zo svojej pozície päť rokov viedla oficiálne rokovania medzi predstaviteľmi Kosova a Srbska. Borrellovo Španielsko je jedným z piatich členských štátov EÚ, ktoré neuznávajú nezávislosť Kosova. Zmení sa v dôsledku tejto personálnej zmeny vzťah týchto dvoch aktérov, alebo bude pokračovať patová situácia?
Napínavý summit, najdlhší v histórii, napokon priniesol zhodu o obsadení najvyšších postov v európskych inštitúciách. Štáty strednej a východnej Európy nezískali ani jeden post. Lídri nevybrali žiadneho zo špičkových kandidátov, ktorí vzišli z volieb do Európskeho parlamentu. Európsku komisiu prvý raz povedie žena a po polstoročnej pauze získalo post Nemecko.
Tento týždeň je európskymi témami doslova nabitý. Summit Európskej rady by mal oficiálne otvoriť diskusiu o kandidátoch na najvyššie európske funkcie. Španielsko sa snaží vydobyť si väčšie slovo pri rokovaniach. Severné Macedónsko a Albánsko si na otvorenie prístupových rokovaní musia počkať.
Slovenská republika predsedala OECD po prvýkrát od jej vstupu do tejto organizácie v roku 2000. Jej úlohou bolo navrhnúť agendu a organizovať prípravu zasadnutia Rady OECD na ministerskej úrovni (MCM). O tom ako sa Slovensku na tomto poste darilo sme sa rozprávali s Ingrid Brockovou, veľvyslankyňou a stálou predstaviteľkou Slovenskej republiky pri Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v Paríži vo Francúzsku.
Slovensko a napokon aj ďalších 27 členských štátov vrátane Veľkej Británie čakajú tento víkend eurovoľby. Kto najviac oslovil slovenských voličov a prejaví sa to na účasti? Tesne pred voľbami nastalo v susednom Rakúsku politické zemetrasenie. Oslabenie ďalšieho článku Európskej ľudovej strany môže mať ďalekosiahle následky.
Priniesol nedávny summit v Berlíne posun v otázke integrácie západného Balkánu? Ako prekonať nezhody medzi Srbskom a Kosovom a kedy dostane pozvánku do EÚ Severné Macedónsko a Albánsko? Súvislosti vysvetľuje analytik SFPA Tomáš Strážay.
