Zahraničná politika

Nedeľňajšie prezidentské voľby v Poľsku potvrdili mandát úradujúceho prezidenta Andrzeja Dudu. Vzišiel z tábora strany Právo a spravodlivosť (PiS), ktorú vedie Jarosław Kaczyński. Počas uplynulého volebného obdobia preukázal, že je lojálnym spolupracovníkom vlády i predsedu strany. Špekulácie, že by sa Andrzej Duda mohol vydať cestou autonómneho pôsobenia, ktoré by viac zodpovedalo pozícii prezidenta štátu ako nadstraníckeho a nezávislého aktéra, sa nenaplnili.

Výsledok volieb potvrdil výrazné rozdelenie poľskej spoločnosti, pričom vysoká volebná účasť umožňuje vysloviť tézu rozdelenia Poľska v podstate na dve – rovnaké – polovice. Štiepenie vidno nielen po regionálnej línii – sever a západ Poľska a Varšava za Trzaskowského, juh a východ za Dudu, po urbánno-rurálnej osi, ale napríklad aj vo vzťahu k perspektíve prehlbovania integrácie EÚ. V porovnaní s predchádzajúcimi prezidentskými voľbami, i minuloročnými parlamentnými, však už víťazstvo PiS, respektíve „ich“ kandidáta, nie je zďaleka také jednoznačné. Vysoká podpora opozičnému kandidátovi Rafałovi Trzaskowskému predstavuje do budúcnosti výzvu, a to nielen pre poľskú opozíciu, ale aj pre vládnucu stranu.

Bolo by nedobre, ak by súčasná opozícia, najmä Občianska platforma, považovala prehraté voľby za signál zatrúbiť na ústup. Prezident v Poľsku má o niečo väčšie právomoci ako slovenská hlava štátu, v podstate sú však porovnateľné. Personálna zmena na pozícii hlavy štátu by do poľskej politiky vniesla výraznejšie hlas opozície a symbolicky posilnila jej pozíciu, celkom však nemožno vylúčiť ani scenár, v rámci ktorého by spory medzi vládou a prezidentom, respektíve medzi Sejmom s prevahou PiS-u a prezidentom mohli viesť k ešte väčšej polarizácii spoločnosti a odklonu časti verejnosti z politiky. Pre zmenu politickej atmosféry a smerovania krajiny je preto oveľa dôležitejšie vyhrať parlamentné voľby, a to platí tak v Poľsku, ako aj na Slovensku. Vysoká podpora Rafałovi Trzaskowskému stavia opätovne do popredia myšlienku vytvorenia silnej opozície, či presnejšie jednej strany, ktorá by bola skutočnou protiváhou a alternatívou Právu a spravodlivosti v nadchádzajúcich parlamentných voľbách. V zmysle výroku, že do ďalších volieb zostávajú už „iba“  – a nie „až“ tri roky, je potrebné začať uvažovať nad najvhodnejšou stratégiou. Ako teda ďalej?

Občianska platforma (PO) predstavuje naďalej najsilnejšiu opozičnú politickú stranu. Je v jej záujme, a tiež v záujme širšieho zoskupenia Občianska koalícia, v rámci ktorej PO pôsobí s viacerými menšími stranami, aby prehodnotila stratégiu svojho ďalšieho pôsobenia a vyťažila z Trzaskowského úspechu maximum. Je totiž zrejmé, že po stiahnutí sa predchádzajúcej kandidátky na prezidentku Małgorzaty Kidawy-Błońskej – ktorej, mimochodom, viacerí analytici nedávali väčšie šance na porazenie Andrzeja Dudu – bola stávka na Rafała Trzaskowského správnym rozhodnutím. Výmena vo vedení strany zo začiatku tohto roka, keď dlhoročného matadora poľskej politiky Grzegorza Schetynu, ktorého schopnosť osloviť voličov však bola veľmi obmedzená,  tiež zrejme vypovedá o potrebe zmeny – nielen tej generačnej, ale aj komunikačného štýlu. Pokiaľ sa PO pretransformuje na politickú stranu, ktorá sa bude nielen len vymedzovať voči PiSu, ale ponúkne aj inovatívne riešenia a nových, dynamických politikov, šanca uspieť v nadchádzajúcich parlamentných voľbách reálne existuje.

Otázne zostáva, ako so svojou podporou naloží tretí najúspešnejší kandidát Szymon Hołownia (v prvom kole volieb získal viac ako 13 percent hlasov). Bývalý publicista a ľudskoprávny aktivista je z hľadiska svojho budúceho pôsobenia pomerne nevypočítateľný, aj keď v druhom kole prezidentských volieb nepriamo podporil Rafała Trzaskowského. Jeho politický projekt Hnutie 2050 (Ruch 2050) vzniklo len koncom júna, ale na poľskej politickej scéne s ním musíme aspoň v najbližšej budúcnosti počítať. Opakovanie tzv. Zelenského efektu z Ukrajiny, v rámci ktorého sa televízna hviezda stala prezidentom a sformovala stranu, ktorá vyhrala i parlamentné voľby, s najvyššou pravdepodobnosťou očakávať nemožno.

Vyzývateľom PiSu v rámci tábora opozície tak zrejme zostane aj z dlhodobejšieho hľadiska Občianska platforma. Jej revitalizácia, či celkové posilnenie opozície by malo pozitívny vplyv na poľskú politickú scénu a, paradoxne, aj na súčasnú poľskú vládu, prezidenta i samotný PiS. Vedomie existencie silného protivníka, ktorý disponuje adekvátnym odborným potenciálom a fundovanou reflexiou, totiž obmedzuje bezbrehú vieru v samého seba a môže ovplyvniť aj politické rozhodnutia. Po nedeľných prezidentských voľbách zostáva PiS najsilnejšou politickou stranou, avšak udržanie podpory či nebodaj jej rast v budúcnosti zostávajú neisté. Na strane aj vládnej  garnitúre sa už pomaly prejavujú  znaky vyčerpania (v minulosti to zažila i samotná Občianska platforma). Pomyselného žolíka, ktorý rozhodne o víťazovi parlamentných volieb v Poľsku má nateraz, zdá sa, v rukách opozícia, konkrétne Občianska platforma. Je na nej a jej predstaviteľoch, ako s ním naložia.

Foto: Poľský prezident Andrzej Duda (vľavo) s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Zdroj: North Atlantic Treaty Organization, flickr.com.