Vyšehrad dnes – hľadanie rovnováhy medzi otvorenosťou a súdržnosťou

Vyšehradská spolupráca je v mnohých ohľadoch zvláštny tvor. Na jednej strane umožňuje Česku, Maďarsku, Poľsku i Slovensku efektívnejšie presadzovať vlastné i regionálne záujmy, je aktívna v čoraz väčšom počte oblastí, rastie aj jej reputácia v EÚ i mimo nej. Na druhej strane, jej „motorom“ nie je hierarchicky usporiadaná riadiaca štruktúra, ale neformálne inštitúcie a vôľa spolupracovať. Medzi takéto neformálne inštitúcie sa zaraďuje aj predsedníctvo, ktoré zastáva každá z vyšehradských krajín v štvorročných cykloch vždy na obdobie jedného roka. Predsednícke krajiny majú popri dlhodobých programových prioritách vniesť do V4 aj inovatívne prvky, respektíve agendu, ktorú považujú v tomto kontexte za dôležitú. Ako možno v takomto kontexte hodnotiť slovenské predsedníctvo V4, ktoré sa formálne skončilo posledným júnovým dňom? Vzhľadom na obmedzený rozsah sa text sústredí na dva základné piliere spolupráce – rozvíjanie kontaktov s tretími krajinami a posilňovanie vnútornej súdržnosti v rámci skupiny.

Read more

Upevnil sa formát V4+ počas slovenského predsedníctva vo Vyšehrade?

Uplynulé slovenské predsedníctvo V4 od júla 2014 do júna 2015 opäť zdvihlo latku vnímania Vyšehradskej štvorky. Naši európski partneri, ale aj globálni hráči ho vnímajú ako dominantné stredoeurópske fórum spolupráce, s ktorým má zmysel spolupracovať. Na takýto druh spolupráce využívame formát V4+, ktorý zachováva jedinečnosť Vyšehradu, a pritom umožňuje aktivity s ďalšími štátmi.

Read more

Začiatok „skutočného“ súperenia v Juhočínskom mori

Aj Áziou bližšie nezaujatý pozorovateľ si za posledné roky musel všimnúť pravidelné správy o sporoch v Juhočínskom mori. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide len o obmedzené manifestácie kontroly územia a suverenity, pričom ani jedna zo zúčastnených strán nemá záujem o to, aby provokácie prerástli do otvoreného konfliktu. Udalosti posledného roku však predstavujú viac než symbolické kroky a aj z pohľadu Európy je dôležité rozumieť týmto procesom.

Read more

Súčasné srbsko-ruské vzťahy – priateľstvo či pragmatizmus?

Srbská republika nedávno opätovne získala medzi politikmi, akademikmi i novinármi označenie krajiny na pomedzí medzi Východom a Západom. Kým v minulosti bolo v prípade Srbska potrebné chápať pod touto metaforou jeho postavenie na hranici sfér vplyvu viacerých veľmocí a stretu rôznych kultúr a náboženstiev, v súčasnosti je to spôsobené predovšetkým relatívne nejasným smerovaním srbskej zahraničnej politiky, ktorá pri pohľade zvonku lavíruje medzi Európskou úniou (a v širšom ponímaní Západom) a Ruskou federáciou. Práve prebiehajúca kríza na Ukrajine jasne poukázala na križovatku, na ktorej sa Srbsko v rámci svojej zahraničnej politiky nachádza.

Read more

Imigrace a ekonomika: potenciál k novému posílení řecké krajní pravice?

Ekonomickou krizí sužované Řecko čelí v roce 2015 bezprecedentnímu nárůstu počtu imigrantů přicházejících ze zemí Afriky a Asie. Problematika ilegální imigrace přitom již v předchozích letech vedla k nárůstu xenofobních nálad v řecké společnosti. Počínaje rokem 2000 začaly na řecké politické scéně posilovat populistické a krajně pravicové strany, které na nacionalistické a antiimigrační politice do značné míry založily svoje programy. Poté, co v červenci 2015 řecký premiér Alexis Tsipras přistoupil pod mezinárodním tlakem na tvrdé podmínky řeckých věřitelů s cílem získat pro Řecko v pořadí již třetí finanční půjčku a odvrátit jeho odchod z eurozóny, hrozí zemi opětovná politická a ekonomická destabilizace. Ta se ve spojení s imigrační otázkou může stát rozbuškou vedoucí k další radikalizaci řecké společnosti a vzestupu krajní pravice.

Read more