Intenzívna kampaň európskych inštitúcií, viac informácií o Európskej únii v médiách a v neposlednom rade úsilie politických strán priniesli vyššiu účasť. Dosiahla takmer 23% a bola najvyššia, akú kedy Slovensko dosiahlo. Podobne sa však mobilizácia prejavila aj v iných členských štátoch. Slovensku sa nakoniec teda podarilo prekonať 20-percentnú hranicu, ale ajtak skončilo v opäť spomedzi členských štátov posledné.
Slovensko a napokon aj ďalších 27 členských štátov vrátane Veľkej Británie čakajú tento víkend eurovoľby. Kto najviac oslovil slovenských voličov a prejaví sa to na účasti? Tesne pred voľbami nastalo v susednom Rakúsku politické zemetrasenie. Oslabenie ďalšieho článku Európskej ľudovej strany môže mať ďalekosiahle následky.
Špeciálne vydanie portálu Zahraničná politika z XIX. ročníka Hodnotiacej konferencie zahraničnej a európskej politiky SR si môžete prečítať tu:
Vo februári 2019 vstúpila do platnosti dohoda o Strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom. Tento článok stručne analyzuje hlavné výzvy medzinárodných vzťahov pre záujmy EÚ i Japonska a snaží sa identifikovať možnosti vzájomnej spolupráce. Zameriava sa najmä na tri kľúčové oblasti: rozvoj transportných prepojení, medzinárodnú bezpečnosť a rozvojovú spoluprácu. Článok zároveň reflektuje záujmy Slovenska pri ďalšom rozvoji vzťahov EÚ s Japonskom.
Priniesol nedávny summit v Berlíne posun v otázke integrácie západného Balkánu? Ako prekonať nezhody medzi Srbskom a Kosovom a kedy dostane pozvánku do EÚ Severné Macedónsko a Albánsko? Súvislosti vysvetľuje analytik SFPA Tomáš Strážay.
