Donald Trump je rok od svojho zvolenia prezidentom Spojených štátov stále ďalej od naplnenia svojho sna o veľkej a mocnej Amerike. Zahraničnopolitické rozhodnutia ho nebavia a prenecháva ich na iných ľudí alebo inštitúcie. Komunikácia Bieleho domu v podobe prázdnych sloganov a vyhrážok majú navyše za následok hrozbu, že americká zahraničná politika prestane ľudí zaujímať.
Ešte prednedávnom si nevedeli prísť na meno, pred ôsmimi rokmi viedli ich kampane zákopovú vojnu, no dnes sa nevedia od seba odtrhnúť. Clintonová a Obama spojili svoje sily a vyrazili proti Trumpovi. Jemu ide o zachovanie odkazu po ôsmich rokoch v úrade, jej o využitie jeho popularity.
Obaja nominanti na prezidenta sú známi. Teraz bude na oboch stranách dôležité ukázať kontrast medzi kandidátmi. Jeden z najväčších tromfov pre republikánov bude škandál s e-mailami. Čo sa na začiatku zdalo ako nevinná aféra a stranícka hra, sa stále viac ukazuje ako kauza, ktorá bude mať dopad na výsledok prezidentských volieb.
Európa si pomaly, ale isto zvyká na to, že sa v médiách objavujú správy o terorizme v krajinách, ktoré sú (k) Európanom nebezpečne blízko, alebo zábery ľudí v núdzi, kráčajúcich za lepším zajtrajškom zo spustošených krajín či z krajín, ktoré čoskoro budú spustošené. Málokto by si však spájal súčasnú krízu na hraniciach Európy so Spojenými štátmi. V posledných dňoch sa téma ľudí na úteku a hrozieb terorizmu veľmi nebezpečne spája, a o to povrchnejšie potom vyznievajú niektoré vyjadrenia amerických politikov.
Naposledy kandidoval na prezidenta úradujúci viceprezident v roku 1988. Vtedy však všetko bolo inak; Spojené štáty ťahali v studenej vojne za dlhší koniec, Ronald Reagan vyzýval sovietskych lídrov, aby strhli múry, predával zbrane Iráncom a vyhrával prieskumy. Keďže 22. dodatok Ústavy Spojených štátov mu nedovolil kandidovať tretí raz, kandidoval „za neho“ jeho viceprezident George H. W. Bush. Podobná situácia sa mohla odohrať aj vo voľbách 2016.
Kým kandidáti na nomináciu do prezidentských volieb u demokratov na seba útočia len prostredníctvom platených reklám a výstupov v nedeľných politických šou, republikáni majú za sebou už druhú debatu, kde si mohli naživo zmerať sily. Prvé prieskumy verejnej mienky niekoľko dní po debate naznačujú pomalý koniec Trumpovho leta a začiatok jesene Carly Fioriny.
Autor by chcel poďakovať riaditeľovi Eurasia Group a komentátorovi časopisu Times Ianovi Bremmerovi za interakciu na sociálnych sieťach, ktorá ho inšpirovala k napísaniu článku.
Volebný kolotoč v Amerike sa naplno roztočil, kandidáti ohlasujú svoje kampane a zbierajú peniaze. Teda až na jedného, ktorý ich má neúrekom. Kým sa však tento festival klaunov skončí inauguráciou Hillary Clinton (prípadne Jeba Busha), je čas zhodnotiť zahraničnú politiku súčasného prezidenta Baracka Obamu. Teda hlavne jeho neúspechy a rétoriku, ktorú pri nich použil. Ako je možné, že taký výnimočný rečník, mediátor rozkmotrených komunít v drsnej chicagskej štvrti South Side, človek, ktorý postavil celú svoju kampaň na silných prednesoch, zlyhal v komunikácii svojej stratégie?
