Zahraničná politika

Po celom živote strávenom v politike, desiatkach rokov v Senáte, pôvodom z malého štátu na východe Spojených štátov, rodinne založený katolík a šampión strednej triedy Joe Biden mohol byť ideálnym kandidátom dnešnej Demokratickej strany. Nakoniec sa ním však nestane. Minulý týždeň v Ružovej záhrade Bieleho domu oznámil, že v týchto voľbách kandidovať nebude. Reakcie médií nenechali na seba dlho čakať. Čo viedlo Bidena k takémuto rozhodnutiu?

Joseph Biden bol zvolený do Senátu už ako tridsaťročný. Keď si ho Barack Obama na konci prvého obdobia v hornej komore Kongresu vyberal ako svoju dvojku na prezidentskej kandidátke, Biden mal odkrútených už päť senátnych období. Jeho pozitívny prístup k práci aj k životu mu zaistil v politike oveľa viac priateľov ako úhlavných nepriateľov, a to na oboch stranách politického spektra. „Ak neobdivujete Joa Bidena ako človeka, máte problém.“ Tak sa so slzami v očiach na adresu viceprezidenta vyjadril republikán Lindsey Graham, dnes prezidentský kandidát, ktorý si rozhodne nekladie servítky pred ústa, keď kritizuje Obamovu administratívu. Zmysel pre zjednocovanie bolo práve to, čo Obama v roku 2008 potreboval. Podobnú taktiku zvolil aj John F. Kennedy v roku 1960, keď ako mladý kandidát prizval na svoju kandidátku ostrieľaného a svojského Lyndona Johnsona z Texasu. 

Jednou z príčin Bidenovho odchodu môže byť silné vystúpenie Hillary Clinton počas prvej demokratickej debaty. Napriek niektorým rozdielom medzi politikmi – najmä v zahraničnej politike – už nie je veľa originálneho, čo by mohol Joe Biden do volebného súboja demokratov priniesť. Táto skutočnosť Bidenovi určite neušla a aj na základe tohto pozorovania sa mohol rozhodnúť nekandidovať. Okrem toho by si strana vyslúžila prezývku, ktorou demokrati sami častujú republikánov – strana „bieleho muža“. Dnes je diverzifikácia Republikánskej strany paradoxne väčšia ako v ktorýchkoľvek prezidentských voľbách v histórii.

Avšak Joe Biden takto reálne politicky nepremýšľa. Úspech Hillary Clinton v debate určite prispel k jeho verdiktu, no konečné rozhodnutie bolo len na ňom a jeho rodine. Biden je politik, ktorý dôveruje len veľmi úzkemu okruhu svojich poradcov. Väčšina z nich sú jeho rodina alebo členovia štábu, ktorí pre neho pracujú už od roku 1973, keď sa uchádzal o kreslo v Senáte prvý raz. Nemá za sebou tucty stratégov politickej kampane ako Clinton.

Politika a rodina

Prečo sa teda rozhodol nekandidovať? Pre dva dôvody – jeden politický a jeden súkromný. Ten politický je, že Biden vníma posledných 15 mesiacov Obamovej administratívy ako svoju poslednú šancu niečo zmeniť v krajine, na ktorej mu výsostne záleží. „Aj keď nebudem kandidovať, neostanem ticho,“ povedal vo svojom prejave. Hovorí sa, že prezidentom sa dostáva najväčšieho uznania, až keď opustia úrad. Rovnako to platí aj pre viceprezidentov. Joe Biden bude podľa svojich slov pokračovať v zachovávaní odkazu svojho šéfa do ďalších prezidentských volieb. Chce stavať najmä na ekonomickom raste Spojených štátov a spoločenských zmenách, napríklad posilnení práv LBGT ľudí, ku ktorým nepochybne prispel aj on. Je trochu paradoxné, že človek, ktorý svojho rivala Baracka Husseina Obamu považoval vo voľbách 2008 skôr za príťaž, dnes vyzval všetkých demokratov, aby kandidovali práve na doterajšej politike Baracka Obamu.

Biden takisto nemal veľa možností, ako do boja vstúpiť. Ako sám povedal, okno, cez ktoré ešte mohol vhupnúť do predvolebného zápasenia, sa zatvorilo. Navyše na úspešnú kampaň treba peniaze, dobré výsledky v prieskumoch, sieť dobrovoľníkov a politickú podporu minimálne vo svojej strane. Biden mal v prieskumoch navrch len vďaka tomu, že ešte oficiálne neohlásil kandidatúru. Na druhej strane, Clinton neotáľala ani sekundu a pre svoju kampaň zabezpečovala všetku dôležitú podporu. Okrem desiatky kongresmanov, senátorov, guvernérov ju nepriamo podporil aj prezident Obama. Biden mal na konte podporu dvoch politikov zo štátu Delaware – guvernéra Jacka Markella a kongresmana Johna Carneyho.

Druhý dôvod, pre ktorý sa Biden rozhodol vzdať sa jedinečnej príležitosti zasadnúť do Oválnej pracovne, je rodinný. Biden v máji 2015 pochoval svojho syna Beaua, ktorý zomrel na rakovinu. V rozhovore so Stephenom Colbertom Biden povedal, že by klamal, ak by povedal, že je pripravený pustiť sa do boja o Biely dom. „Proces smútku nepozná kampane, uzávierky a zbieranie peňazí,“ povedal Biden počas svojho prejavu, z ktorého by sa po vystrihnutí prvých dvoch minút pokojne mohol stať jeho akceptačný prejav na straníckom sneme. Okrem tejto osobnej časti to bol apel na obe strany zastúpené v Kongrese, aby si miesto hašterenia poriadne robili svoju prácu.

Bidenov odkaz

Hillary Clinton a jej štáb rozhodne privítali Bidenovo rozhodnutie s otvorenou náručou. Prípadná Bidenova kandidatúra by totiž zobrala hlasy práve pre Hillary. Clinton vydala ako reakciu na jeho prejav prehlásenie, v ktorom vychválila Bidena do nebies. Nič iné v tomto smere ani nemohla urobiť. Celý proces sledovala s napätím a pri každej otázke novinárov o tom, že Bidenovo rozhodnutie trvá dlho, sa snažila vyhnúť čo i len náznaku tlaku. Urobil to za ňu až šéf jej kampane, veterán z administratívy jej manžela Billa John Podesta, keď vyzval Bidena a ľudí okolo neho, aby sa konečne o vstupe do kampane vyjadrili.

Joe Biden vďaka svojmu priateľskému prejavu a sebareflexii, ktorá mu pripomenula, kedy je najlepší čas ukončiť svoju kariéru, vstúpi do histórie ako jeden z najobľúbenejších viceprezidentov. Podobné racionálne uvažovanie je unikátne tak v Spojených štátoch, ako aj niektorých krajinách v Európe.