Spojené kráľovstvo zostáva po brexite súčasťou Severoatlantickej aliancie (NATO), teda angažovaným bezpečnostným aktérom na európskom kontinente, ako aj v transatlantickom priestore. Odchod Britov z Únie bude na poli európskej obrannej spolupráce jednoznačne najciteľnejší v oblasti medzinárodného krízového manažmentu. Členské štáty Únie budú preto musieť zvýšiť podiel svojich príspevkov do misií a operácií Únie.
Kým turecká administratíva ostáva aspoň sčasti zmierlivá a rétorika v napätej situácii v Stredomorí naznačuje otvorenosť dialógu s Aténami, Bruselom aj Washingtonom, z Bieleho paláca – nového sídla tureckého prezidenta – počuť omnoho ostrejšie slová, kombinované s vyhrážkami a hrozbami. Hoci sú adresované zahraničiu, primárne publikum je domáce. Erdoğanova stratégia je totiž už roky rovnaká: keď je problém doma, pozornosť treba odvrátiť za hranice.
„Aplikovanie vojenských technológií v civilnom sektore sa stáva najväčším zdrojom izraelského bohatstva.“
Benjamin Netanjahu, 1998
Severoatlantická aliancia sa v týchto dňoch nachádza na polceste medzi dvomi kľúčovými samitmi. Je to v čase, keď sa objavujú hlasy, že prispôsobovanie NATO novej bezpečnostnej situácii je príliš pomalé a doterajšie opatrenia nemajú dostatočný odstrašujúci účinok. Budúcoročný samit vo Varšave tak podľa nich musí dať členským štátom oveľa silnejší impulz a fáza reakcie a krátkodobých opatrení by mala byť plynulo nahradená fázou tzv. strategickej adaptácie na dlhodobé hrozby.
Predsedovia vlád a hlavy štátov európskej dvadsaťosmičky sa najbližšie stretnú na zasadnutí Európskej rady v júni 2015. Po viac ako roku bude stretnutie opätovne venované otázkam obrany a hľadaniu riešení zameraných na posilnenie európskej bezpečnosti v dôsledku aktuálneho diania. Viaceré, čiastočne aj kontroverzné témy, sa v politickom diškurze objavujú už dnes. Nasledujúci článok zhodnotí, aké sú perspektívy ďalšieho vývoja bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ a aké kroky možno alebo nemožno očakávať.
V novembrových voľbách do amerického Kongresu si konzervatívna strana republikánov podľa predpokladov udržala väčšinu v dolnej komore a získala väčšinu v Senáte, čím prelomila osemročnú vládu demokratov. Napriek tomu, že voľby boli v prvom rade o domácej politike, sa do debát častokrát dostávali aj zahraničnopolitické témy ako kríza na Ukrajine alebo boj proti Islamskému štátu. Pre Baracka Obamu ako prezidenta to boli posledné voľby; v tých o dva roky si už ľudia budú vyberať jeho nástupcu a ich výsledok nebude mať veľký vplyv na zvyšok jeho mandátu. V americkom politickom systéme je zvykom prikláňať sa v tomto období k zahraničnej politike, kde majú prezidenti väčšiu silu ako Kongres. Tento krok by mohol byť nádejou pre upevnenie vzťahov medzi Európou a Amerikou.
Pohľad na mapu území, ktoré majú pod kontrolou mudžahídi Islamského štátu, a aktuálne správy zo Sýrie, Iraku a dnes už aj z Líbye vzbudzujú otázku, či je to maximum, čo mohli dosiahnuť, alebo treba očakávať ich ďalšiu expanziu v krajinách, kde pôsobia rozličné bunky islamských teroristov. Pozoruhodný je pritom ich postup až na sýrsko-turecké hranice, kde pomerne rýchlo obsadili aj stovky kurdských dedín a pustili sa do boja o malú metropolu Kobani tejto pohraničnej oblasti.
