Možno výdavkami na obranu posilniť ekonomiku? Izraelská skúsenosť

Na úvod otázky

Odpoveď na otázku, aký je dopad vojenských výdavkov na ekonomiku, býva obyčajne ambivalentná. Ekonomické analýzy väčšinou nachádzajú negatívny vplyv výdavkov na obranu na hospodársky rast, pretože tieto výdavky by sa dali alokovať do produktívnejších sektorov.

Slovíčko „väčšinou“ však uvedené tvrdenie ekonómov relativizuje, pretože novodobá história pozná aj výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo. Jednou z týchto výnimiek je Izrael. Zjednodušene by sa dalo povedať, že Izrael vďačí za svoje ekonomické úspechy trom faktorom: 1. kvalifikovanému ľudskému potenciálu, ktorý získal aj vďaka masovej imigrácii (najmä začiatkom 90. rokov z rozpadajúceho sa Sovietskeho zväzu), 2. americkej vojenskej a civilnej pomoci, a 3. dynamicky sa rozvíjajúcemu vojenskému priemyslu.

Preto je v čase diskusie o potrebe plnenia záväzkov SR v oblasti výdavkov na obranu zaujímavé zodpovedať tri otázky: 1. Ako sa Izraelu podarilo skĺbiť enormné zaťaženie ekonomiky výdavkami na obranu s výnimočným hospodárskym rastom? 2. Je možné (po abstrakcii izraelských špecifík) aplikovať vybrané izraelské skúsenosti na Slovensku? 3. Ak áno, ktoré a ako?

Ekonomický rast verzus zaťaženie rozpočtu zbrojením

Príbeh izraelského ekonomického „zázraku“ je pomerne známy. Rozvojová krajina bez nerastných surovín a v permanentnom vojenskom konflikte so svojimi susedmi sa po šesťdesiatich rokoch svojej existencie začiatkom tejto dekády zaradila medzi najvyspelejšie štáty sveta.

Kým v päťdesiatych rokoch 20. storočia bol Izrael známy najmä exportom pomarančov jaffa, dnes je už krajina v povedomí skôr pod pseudonymom Start-up Nation. V roku 2010 bol Izrael prijatý za člena OECD a v ukazovateli HDP v parite kúpnej sily sa dlhodobo pohybuje na úrovni priemeru EÚ (t. j. nad 30 000 eur na obyvateľa).

Pozoruhodné sú aj viaceré špecifické ukazovatele. Izrael má napríklad viac ako 60 firiem kótovaných na burze NASDAQ (čo je viac ako Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko spolu) a so 140 vedeckými pracovníkmi na 10 000 obyvateľov patrí Izraelu prvé miesto na svete.

Zároveň platí, že Izrael je vo výdavkoch na obranu (v pomere k HDP) dlhodobo v prvej svetovej desiatke. Celkový objem vojenských výdavkov sa pritom v priebehu posledných 20 rokov príliš nemení. Vzhľadom na rast HDP sa len znižuje podiel ekonomického zaťaženia. Kým v roku 2001 tvorili výdavky na obranu v objeme 14,2 mld. dolárov 8,4 % HDP, o desať rokov neskôr, v roku 2011, pri 15,2 mld. dolárov 6,9 % HDP.

V decembri minulého roka bol schválený čistý vojenský rozpočet (t. j. rozpočet, v ktorom nie  je započítaná pomoc USA) na rok 2017 vo výške 14,5 mld. dolárov. Pomer výdavkov na obranu k celkovým rozpočtovým výdavkom mierne klesá. V roku 2010 tvorili 23,2 %, v roku 2015 tvorili 20,4 % a v roku 2017 by výdavky na obranu mali predstavovať 19,3 % celkových rozpočtových výdavkov Izraela.

Napriek tomuto poklesu stále ide o výrazné rozpočtové zaťaženie, ktoré by na prvý pohľad malo tlačiť ekonomiku ku dnu. Efekt je však opačný. Ako prispieva obranný rozpočet k rastu izraelskej ekonomiky? Odpovede na túto otázku sú tri: 1. export špeciálu, 2. tvorba ľudských zdrojov, ale najmä 3. tzv. vojenský spin-off.

  1. faktor – export špeciálu

Izrael bol v 70. rokoch embargom mocností prinútený vyvíjať vlastné vojenské systémy a techniku. Vzhľadom na limitovaný domáci odbyt a snahu dosiahnuť efektívnosť výroby musel začať s hľadaním odbytísk v zahraničí. Podporu exportu prebrala sekcia ministerstva obrany SIBAT (Defense Cooperation Directorate), ktorá pomáha rovnako štátnym i súkromným firmám.

V súčasnosti je 75 % izraelskej vojenskej produkcie určenej na export a Izrael sa dlhodobo umiestňuje v prvej svetovej desiatke exportérov zbraní s priemerným objemom 650 mld. dolárov ročne (priemer za roky 2012 – 2016).

Obranný priemysel Izraela pritom tvorí približne 150 firiem, ktoré možno rozdeliť do troch kategórií: 1. veľké, štátne firmy, ako sú Rafael a IAI, 2. súkromné firmy strednej veľkosti, ktoré majú popri vojenskej výrobe aj rozsiahlu civilnú produkciu, a to najmä v oblasti telekomunikácií, a napokon 3. malé a stredné firmy, ktoré sa zameriavajú na úzky segment vojenskej výroby.

Izrael exportuje prevažne sofistikovanú obrannú techniku postavenú na úspešnom vojenskom R&D. Export zbraní vo veľkej miere prispieva k rastu izraelskej ekonomiky.

  1. faktor – tvorba ľudských zdrojov

Výdavky na Izraelské ozbrojené sily (IDF) podporujú rast ekonomiky aj prostredníctvom druhého faktora, a tým je tvorba ľudských zdrojov.

Izrael pochopil efektívnosť takejto investície už v osemdesiatych rokoch minulého storočia, keď štátna firma IAI začala vyvíjať stíhačku Lavi. Projekt skončil fiaskom a lietadlo nebolo nikdy dokončené.

Zastavenie projektu však uvoľnilo stovky inžinierov so skúsenosťami s najmodernejšími technológiami pre izraelský civilný trh práce. Neúspešný projekt Lavi sa paradoxne považuje za historicky najvýraznejšiu injekciu pre izraelskej high-tech.

Unikátna štruktúra IDF umožňuje rozvíjať znalosti a zručnosti vojakov povinnej základnej služby, ktoré sú využiteľné v civilnom živote. Najmä do elitných jednotiek 8100, 8200 či Talpiot vyberajú mladých Izraelčanov (po skončení strednej školy) so špecifickými predpokladmi a schopnosťami, ktoré ďalej rozvíjajú.

Zameriavajú sa na vedu, výskum, inžinierske zručnosti, kybernetickú bezpečnosť a podobne. Jednotka 8200 je pritom najväčšou v rámci IDF a má niekoľko tisíc vojakov. Zameranie vojenskej jednotky je pre vojaka vstupenkou ku kvalitnému zamestnaniu. Často ide o referenciu dôležitejšiu ako meno ukončenej univerzity.

Absolventi špeciálnych jednotiek sú často zakladateľmi úspešných tzv. start-upov a firiem kótovaných v NASDAQ. Start-up, v ktorom pôsobia absolventi jednotky Talpiot, má vysoký predpoklad získať investície v USA. Tímy vyvíjajúce vojenské technológie na nich často ďalej pracujú aj po ukončení vojenskej služby a  spoločne zakladajú firmy v oblasti civilnej výroby. Okrem odborných skúseností prispieva základná vojenská služba aj k efektívnemu tzv. networkingu.

Summa summarum, investícia do ľudských zdrojov v armáde sa tak Izraelu niekoľkonásobne vracia v podobe dynamicky sa rozvíjajúceho high-tech priemyslu, ktorý je jedným z ťahúňov izraelskej ekonomiky.

  1. faktor – vojenský spin-off

Už v roku 1958 zriadila izraelská vláda pod ministerstvom obrany vojenskú zložku výskumu a vývoja (R&D). Útvar dostal názov Rafael Advance Defense System a postupne sa stal centrálnou bázou výskumu a vývoja izraelských bezpečnostných systémov. Následne sa k Rafael pridal IAI (Israel Aerospace Industry) zameraný na letecký výskum a protivzdušnú obranu.

Hovorí sa, že Izrael vďačí za svoj vyspelý vojenský priemysel Charlesovi de Gaullovi. Výrazný boom izraelského vojenského výskumu a vývoja začal totiž po šesťdňovej vojne v roku 1967 po uvalení francúzskeho zbrojného embarga a reštrikcií ES a USA na dovoz sofistikovaných zbraní do Izraela.

Keďže Egypt a Sýria pokračovali v nákupe zbraní zo Sovietskeho zväzu, Izrael bol nútený začať s vývojom vlastnej vojenskej techniky. Tak vznikol tank Meriva, stíhačka Kfir, systém protivzdušnej obrany, komunikačné satelity atď. Synergický efekt vojenského výskumu s high-tech civilnou výrobou bol pritom neprehliadnuteľný.

Štátna firma Rafael začala simultánne navrhovať, vyvíjať a vyrábať široké spektrum technologicky vyspelých systémov s mimoriadnym komerčným úspechom. Pritom 10 % svojho zisku opätovne investovala do výskumu.

Ešte podstatnejšie je, že firma Rafael rozbehla partnerstvo s civilným sektorom na spoločnom vývoji komerčných aplikácií založených na vyspelej vojenskej technológii, pričom si ponechala patentové právo na výrobky.

V druhej polovici 80. rokov už uplatňovali tento prístup aj ďalšie zbrojárske firmy. Izraelské ministerstvo obrany sa totiž rozhodlo podporiť konverziu aj legislatívne a v roku 1984 iniciovalo R&D Encouragement Law, zákon, ktorý finančne zvýhodňoval (daňovými úľavami) zbrojárske firmy za komerčný spin-off.

Inovácie a nové technológie začali prenikať z obranného sektora do civilnej výroby a tento trend pokračuje dodnes. Aktuálne sa najvýraznejšie prejavuje v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Kybernetická bezpečnosť Izraela

Investovanie štátu do výskumu a vývoja, ľudských zdrojov a obrany prinieslo „vedľajšie produkty“, ktoré bolo možné pred desiatkami rokov len ťažko predvídať. Príkladom je kybernetická bezpečnosť, kde Izrael využil všetky svoje vyššie uvedené komparatívne výhody.

Zopár čísel na ilustráciu: Izrael má druhú najvyššiu koncentráciu firiem zameraných na kybernetickú bezpečnosť (po USA). Viac ako 11 % firiem zameraných na túto oblasť má pôvod a sídlo v Izraeli (na 3. mieste je Veľká Británia so 7 %) a na svetovom obchode s ochranou kybernetického priestoru sa tieto firmy podieľajú takmer desiatimi percentami.

Investície do 365 izraelských firiem v oblasti kybernetickej bezpečnosti vzrástli v roku 2016 o 9 % a dosiahli sumu 581 miliónov dolárov. O tom, že ide o perspektívnu oblasť, hovorí fakt, že globálny trh kybernetickej bezpečnosti v roku 2016 predstavoval 122 mld. dolárov a do piatich rokov by mal stúpnuť na 200 mld..

Modelovým príkladom a vlajkovou loďou izraelského biznisu s kybernetickou bezpečnosťou je firma Check Point. Založil ju v roku 1993 Gil Swed po tom, ako ukončil pôsobenie v spomínanej elitnej jednotke IDF 8200. Firma Check Point vytvorila prvý produkt FireWall1, stala sa svetovým lídrom a v roku 1996 už bola kótovaná na burze NASDAQ. Dnes má Check Point sídliaci v Tel Avive celkovo viac ako 4000 zamestnancov.

Vďaka firmám ako CheckPoint, Cyber Arck Software, Imperva, Theta Ray, Cyber Seal, BioCatch, Seculert, Votiro, Argus, SenseCy, Covertix, Indegy či Illusive Networks sa Izrael stal svetovou veľmocou v oblasti kybernetickej bezpečnosti s evidentným dopadom na ekonomiku krajiny.

Špecifikum americkej pomoci

To, že izraelský model nie je reprodukovateľný en bloc, vyplýva z dvoch hlavných špecifík. V prvom rade je krajina v permanentnom bezpečnostnom ohrození a konflikte na všetkých svojich hraniciach (vrátane ISIS na hraniciach s Egyptom a s výnimkou hranice s Jordánskom od podpísania mierovej dohody v roku 1994). Tento stav vytvára osobité mentálne nastavenie, verejnú mienku i atmosféru v krajine.

Druhým špecifikom je americká vojenská pomoc. Izrael patrí k trom najväčším prijímateľom vojenskej pomoci USA (spolu s Egyptom a Pakistanom). Objem pomoci (cca 3 mld. dolárov ročne) tvorí priemerne 18 % izraelských výdavkov na zbrojenie.

Navvyše podmienky pomoci sú pre Izrael do roku 2018 mimoriadne výhodné (nemá ich žiadny iný prijímateľ americkej pomoci), keď až štvrtinu prostriedkov môže Izrael využiť na domáce nákupy. Ide o výrazný ekonomický impulz pre vojensko-priemyselnú bázu Izraela.

Koncom roku 2016 bol (s odchádzajúcou Obamovou administratívou) podpísaný nový balík pomoci na roky 2019 až 2028 v objeme 38 mld. dolárov (3,8 mld. dolárov ročne), avšak už bez zvýhodnených podmienok domáceho nákupu. Na druhej strane je však viac ako jedna desatina americkej vojenskej pomoci určená na vojenský výskum a vývoj.

Inšpirácia pre Slovensko?

Izrael je ojedinelým príkladom toho, že výdavky na obranu síce ekonomiku krajiny primárne zaťažujú, ale pri ich rozumnej alokácii jej môžu sekundárne pomôcť aj k rastu. Investícia do obrany Izraela sa vracia v podobe rastu exportu, vytvárania kvalifikovaných ľudských zdrojov či výskumu a vývoja nových technológií.

Izraelský model financovania obrany vznikal v inej dobe, v iných geopolitických súvislostiach a za odlišných finančných podmienok. Slovensko (našťastie) nie je v stave akútneho vojenského ohrozenia, ale (žiaľ) nedisponuje ani masovým prílevom kvalifikovaných pracovných síl a finančnou injekciou, akú dostáva Izrael pravidelne od USA.

Napriek tomu by izraelská skúsenosť mohla byť pre Slovensko nielen všeobecnou inšpiráciou, ale niektoré metódy a prístupy z Izraela dokonca priamo aplikovateľné  v slovenských podmienkach.

Jedným z príkladov je spomínané vytvorenie elitných výskumných, vývojových a vzdelávacích útvarov v systéme IDF. Špecializované pracoviská zamerané na high-tech vo vojenskej oblasti sú atraktívnym lákadlom pre mladých ľudí a prvým predpokladom pre úspešný vojenský spin-off.

Pre Slovensko je dôležitá aj úzka špecializácia na perspektívny sektor, napríklad kybernetickú bezpečnosť, ktorej trh sa bude v krátkom čase pohybovať rádovo v stovkách miliárd dolárov.

Izrael je v poskytovaní svojich skúseností mimoriadne otvorený a mnohé krajiny túto ochotu aj aktívne využívajú (napríklad ČR). Počas tohtoročnej januárovej oficiálnej návštevy PPV SR Petra Pellegriniho a marcovej štátnej návštevy prezidenta SR Andreja Kisku v Izraeli sa stretla ponuka s dopytom a vytvorili sa predpoklady na konkrétnu spoluprácu.

Leave a Reply