Milý Nanuk,
tak nám aj rok 2016 vstúpil do jesene… Skôr ako vykročíme do toho ďalšieho, využijem príležitosť na to, aby som nám pripomenul výročie kedysi zásadnej a dnes už väčšinou ľudí dávno zabudnutej udalosti. Tá príležitosť je dvojsté výročie „roku bez leta“. Lebo tak vošiel do pamäti rok 1816.
Konflikt na Ukrajine zmenil za posledné roky vnímanie situácie vo východnej Európe. Bielorusko nie je v tomto výnimkou. V očiach Západu Bielorusko dlho ľutovali ako „poslednú diktatúru Európy“. V súvislosti s ruskou agresiou voči Ukrajine stratili Bielorusi časť svetovej pozornosti ako obete autoritárskeho režimu. Predstavitelia Európskej únie si dokonca môžu myslieť, že bieloruský režim je po otvorenej vojne u susedov v poradí druhým menším zlom. Konflikt rovnako ponúkol dodatočné diplomatické možnosti pre vládu v Minsku.
S pokračujúcou utečeneckou krízou v Európe a predvolebnými turbulenciami v Spojených štátoch vojna na Ukrajine zrejme stráca svoju dôležitosť. Samozvané republiky Donecka a Luhanska sa zakorenili v mediálnom žargóne, polostrov Krym sa výnimočne označuje ako „okupovaný“ a niektoré z európskych krajín preukazujú prílišnú toleranciu voči prezidentovi Putinovi. Tento prístup „zíde z očí, zíde z mysle“ je pre Ukrajincov veľmi nebezpečný. V pozícii medzi nekompetentnou vládou a organizovanou agresiou zo strany Moskvy je podpora zo Západu jediným svetlom na konci tunela, a aj to pomaly zhasína.
Jsou lidé, kteří vás v klíčových okamžicích svého života zklamou, pak ti, jež se zachovají podle toho, jak od nich víceméně očekáváte. Ale jsou i takoví, kteří vás dokáží překvapit. Michal Kováč, první prezident samostatného Slovenska, patřil mezi ty posledně zmíněné.
Americký viceprezident Joe Biden nedávno navštívil Turecko. Z dlhodobého hľadiska nebola táto návšteva plánovaná, čo ju robí výnimočnou. Počas stretnutia rezonovali najviac dve témy – vojna v Sýrii a dozvuky neúspešného puču proti prezidentovi Erdoganovi, s ktorým súvisí aj žiadosť tureckej vlády o vydanie údajného strojcu protivládneho sprisahania Fethullaha Gülena. Obe tieto témy súvisia so širším chápaním stále dramatickejšieho vývoja vzťahu Ameriky s Tureckom.
