Všichni demokratičtí a jen trochu politici ve střední Evropě si přáli, aby americké prezidentské volby dopadly opačně než dopadly. Ne proto, že by Hillary Clintonová byla tak skvělá, ale prostě proto, že byla v tom dobrém slova smyslu předvídatelná.
Tohtoročné parlamentné voľby v Čiernej Hore boli na Západe vnímané ako zápas medzi proeurópskym blokom okolo dlhoročného lídra krajiny Mila Djukanoviča, presadzujúceho integráciu krajiny do NATO a EÚ, a opozičnou alianciou zoskupujúcou desať rôznych strán pod spoločným názvom Demokratický front. Ten je, naopak, vnímaný ako protieurópsky, protizápadný a obracia sa na Východ a Rusko. Jeho imidžu nepomáha ani (údajný) pokus o štátny prevrat, ktorý mal organizovať bývalý šéf srbskej špeciálnej polície žandarmerije Bratislav Dikič.
V rokoch 2015 a 2016 vyleteli poplatky za energie na Ukrajine. Poplatky za elektrinu sa zvýšili štyriapolnásobne, zdroje studenej a teplej vody, rovnako ako poplatky za odpadky išli hore dvojnásobne, tarifa za kúrenie päťnásobne a cena plynu dosiahla 70-percentný nárast.
Tomáš Valášek tvrdí, že debata s Ruskom je ťažká, pretože doteraz nedošlo k zmene politiky Kremľa. Dialóg však má podľa neho zmysel. Aké sú hrozby pre NATO a dajú sa pomenovať? Je NATO pripravené na ďalšie rozširovanie? Ako vníma antiNATO postoje na Slovenku? Tomáš Valášek je veľvyslancom Slovenskej republiky pri NATO. Pred nástupom do funkcie pôsobil ako analytik v oblasti obrany a bezpečnosti. S veľvyslancom Valáškom sa zhováral Dušan Fischer.
