Zahraničná politika

Najvyššia účasť bola v Bratislave, kde dokonca presiahla 30%. Zároveň tu najviac ľudí, viac ako tretina zúčastnených voličov, hlasovalo za nový koaličný tandem Progresívne Slovensko – Spolu. V celoslovenskom meradle získala pätinu odovzdaných hlasov. Potvrdila tým úspechy z prezidentských a komunálnych volieb.

Nespochybniteľný úspech mimoparlamentnej koalície PS-Spolu ide ruka v ruke s prepadom vládnych strán. SMER-SD podľa očakávaní eurovoľby nevyhral a namiesto štyroch má po novom len troch poslancov. SNS a Most-Híd úplne pohoreli a do europarlamentu sa vôbec nedostali. Na treťom mieste skončila ĽS Naše Slovensko, ktorú podporilo viac ako 120000 Slovákov.

Protestné a euroskeptické strany slávili úspech aj v iných štátoch. V Spojenom kráľovstve vyhrala s viac ako 30 percentami voľby Brexit Party Nigela Faragea. Podobný výsledok dosiahla protimigračná talianska strana Liga na čele s Matteom Salvinim. V neposlednom rade treba spomenúť tesné víťazstvo Národné zhromaždenie Marine Le Penovej vo Francúzsku, ktorej sa podarilo odsunúť na druhú priečku stranu prezidenta Emmanuela Macrona.

Zmena pomerov síl v europarlamente sa do veľkej miery skončila podľa predpokladov. Voľby vyhrala Európska ľudová strana, ale prišla o tri desiatky kresiel. Skupina Socialistov a demokratov stratila až 40 mandátov a strany už spolu nemajú väčšiu v parlamente. Oslabli aj skupina Európskych konzervatívcov a reformistov. Na sile naopak získali liberáli, zelení a euroskeptické skupiny.

Podľa prvých zvestí sú tri najsilnejšie strany v europarlamente – ľudovci, socialisti a liberáli -, ochotní spolupracovať a diskutovať o koalícii. Vyjadrili tiež zámer dohodnúť sa na jednom kandidátovi na predsedu Európskej komisie. Nepresvedčivé víťazstvo ľudovcov však naznačuje, že to zrejme nebude ich líder a spitzenkandidát Manfred Weber.

Pozornosť sa teraz upiera na rokovania týchto troch strán, po ktorých bude v utorok nasledovať summit lídrov členských štátov v Bruseli. Francúzsky prezident už avizoval, že spitzenkandidat systém nebude rešpektovať a zmienil ako vhodného kandidáta vyjednáča EÚ pre brexit, Francúza Michela Barniera. Kohokoľvek lídri vyberú, odhlasovať ho musí europarlament, a tak možno očakávať tvrdé rokovania.