Zahraničná politika

Nekonečný príbeh, či nedosiahnuteľný cieľ, tak sa by sa dala zhrnúť ambícia Macedónčanov stať sa členom Európskej únie. Už od vzniku moderného macedónskeho štátu cestu do európskeho klubu blokovalo Grécko. Prekážal mu názov Macedónsko, ktorý je rovnomenný s názvom severnej gréckej provincie a vyvolával obavy z revizionizmu vzhľadom na polohu antického Macedónska.

Všetko sa zmenilo vlani, keď macedónski a grécki predstavitelia uzavreli historickú dohodu o zmene názvu. Kompromis znel Republika Severné Macedónsko. Názov bol výsledkom intenzívnych rokovaní macedónskej sociálnodemokratickej vlády na čele so Zoranom Zaevom. Umierneným tónom dosiahol dohodu s Grékmi, čo bolo za éry vlády nacionalistu Nikolu Gruevského nemysliteľné.

Dlho nepredstaviteľné symbolické podanie rúk premiérov dvoch rozhádaných štátov v júni 2018 v médiách zarezonovalo len dva týždne pred summitom lídrov členských štátov v Bruseli. Napriek tomu pozvánku na summite nedostalo. Pod podmienkou ďalších reforiem a ratifikácie dohody s Gréckom sa mali Macedónčania dočkať otvorenia prístupových rokovaní o rok.

Vo februári tohto roka dohoda vstúpila do platnosti. Schválili ju obyvatelia v referende, macedónsky parlament zmenil ústavu a napokon to odobrila aj grécka snemovňa. Atény následne prestali blokovať úsilie severného suseda o členstvo v NATO a Európskej únii. Jedna z podmienok teda bola splnená.

Druhou stránkou veci sú reformy. Aj po tejto stránke si však ašpirant na členstvo v Únii plnil úlohy. Vláda prijala daňovú a dôchodkovú reformu, zvyšuje transparentnosť vládnutia. Po ekonomickej stránke sa môže pochváliť rastom takmer tri percentá HDP a klesajúcou, hoci stále takmer 20% mierou nezamestnanosti. Európska komisia dospela k záveru, že Skopje splnilo podmienky a mali by sa začať prístupové rokovania.

Naplnenie cieľov verzus politická realita

Splnenie technických kritérií však len ťažko oddeliť od politických reálií. Pri triezvom pohľade sa ukazuje, že jún 2019 sa zrejme nestane mesiacom otvorenia prístupových rokovaní. Odhliadnuc od toho, že končiaci predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker odmietol ďalšie rozširovanie Únie počas svojho mandátu, existujú aj ďalšie prekážky.

Najhlasnejšie sa proti rozširovaniu vyslovuje Francúzsko. Tamojší prezident Emmanuel Macron má veľké, a zatiaľ nenaplnené, ambície rozsiahlo reformovať EÚ. Napokon sa však nemohol oprieť o silný mandát Angely Merkelovej, ktorá politicky stratila na sile. Definitívne reformné plány pozastavil brexit a májové eurovoľby.

Dlhodobo vládnuci a prointegrační naladení ľudovci a sociálni demokrati vo voľbách prišli o väčšinu, na sile získala frakcia ALDE s početnou skupinou francúzskych centristických poslancov. Práve Francúzsko dlhodobo tvrdí, že rozširovanie prichádza do úvahy až po reforme Únie, a tá je zatiaľ v nedohľadne.

Najjasnejšie to ilustruje líderka kandidátky prezidentovej strany do eurovolieb. Nathalie Loiseauová, bývalá francúzska ministerka pre európske záležitosti, avizovala francúzsky hlas proti otvoreniu prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom. Rovnako uviedla, že vlani ešte ako ministerka zablokovala ďalší krok v integrácii oboch štátov a tento rok bude Francúzsko hlasovať rovnako. Odôvodnila to tým, že „ani Únia, ani Severné Macedónsko a Albánsko na krok nie sú pripravení.“

Analytik Zoran Nečev z macedónskeho think-tanku Institute for Democracy Societas Civilis – Skopje v tom vidí predvolebnú kampaň. „Videl som vyjadrenie pani Loiseauovej, ale podľa mňa ho treba vnímať ako snahu získať si hlasy voličov počas kampane pred eurovoľbami a nebral by som ho až tak vážne. V každom prípade, takéto vyjadrenia škodia prístupovému procesu.“

Macedónsko považuje za dobre pripravené na otvorenie prístupových rokovaní, o čom svedčí aj odporúčanie Európskej komisie. Napriek tomu neočakáva spustenie procesu na júnovom summite v Bruseli, ale neskôr v roku 2019. Analytik si je vedomý francúzskych námietok a lídri členských štátov by to museli schváliť jednohlasne.

Zoran Nečev upozornil aj na technickú stránku veci. Každoročné vyhodnotenie stavu pripravenosti balkánskych štátov na členstvo v Únii tento rok vydala Európska komisia až koncom mája. Obvykle ho vydáva v apríli, tentokrát však podľa neho posunula dátum kvôli májovým eurovoľbám, keďže rozširovanie je vo viacerých členských štátoch citlivou témou. Na posúdenie analýzy Európskej komisie teda zostali členským štátom len tri týždne, čo je príliš krátka doba. V Nemecku dokument napríklad posudzuje parlament, čo je podľa analytika len jeden z faktorov, ktorý zaujatie konečného stanoviska oddiali.

„Celý proces sme začali ešte pred Chorvátskom a to už je šesť rokov v Únii. Podľa mňa a nielen podľa mňa, sme dosiahli dokonca viac ako treba na spustenie rokovaní,“ vyhlásil Zoran Nečev. Je pravdou, že Macedónsko sa stalo zo šestice západobalkánskych štátov (vynímajúc Chorvátsko, ktoré už je členom) prvým kandidátskym štátom už v roku 2005. Odporúčanie do eurokomisie na spustenie prístupových rokovaní dostalo už v roku 2009, ale doteraz sa nezačali. Naopak, v Srbsku sa proces spustil pred piatimi rokmi a v Čiernej Hore už pred siedmimi rokmi.

Ďalšie odloženie otvorenia prístupových rokovaní po 14 rokoch úsilia môže vyvolať nevôľu – zmeniť si názov štátu a ukončiť dlhoročný spor s Gréckom je veľká daň na ceste do Európy. Otázkou zostáva, či sa ďalší odklad negatívne prejaví na motivácii Macedónčanov vstúpiť do Európskej únie.

Tempo reforiem by sa mohlo spomaliť, ale nálady v spoločnosti sa zrejme veľmi nezmenia. Macedónčania totiž patria vôbec k najviac proeurópsky naladeným balkánskym štátom. V rokoch 2008-2010 dosahovala podpora členstva viac ako 90%. Ani počas vyhrocovania nacionalistickej politiky a škandálov vlády pod vedením Nikolu Gruevského hlasy stúpencov členstva v EÚ neklesli pod 70%. V ostatných rokoch osciluje medzi týmito dvoma hodnotami.

Podobnými výsledkami v regióne sa môže pochváliť len Albánsko. Pozvánku však v júni zrejme rovnako ako Macedónsko nedostane. Stane sa tak neskôr v roku? Veľa bude závisieť od vyústenia brexitu aj aktuálnej politickej situácie v Európskej únii, kde sa momentálne intenzívne rokuje o rozdelení najvyšších riadiacich funkcií.