Zahraničná politika

V našom minuloročnom rozhovore, ste povedali, že úspechom slovenského predsedníctva v OECD by bolo prijatie a podpis Ministerského vyhlásenia. Toto sa Slovensku podarilo, môžeme teda konštatovať, že naše predsedníctvo bolo naozaj úspešné?

Slovensko od začiatku príprav  deklarovala, že jeho ambíciou je výstup  v podobe stručného spoločného Vyhlásenia ministrov. Chceli sme sa vyhnúť zaužívanej praxi v živote medzinárodných organizácií, že politický dokument z vrcholného podujatia roka, ktoré hodnotí prácu uplynulého roku a nastoľuje plán a mandát organizácie na nasledujúce obdobie, má s pravidelnosťou charakter tzv. vianočného stromčeka, t.j. reflektuje všetko, čím organizácia žije. Slovensku sa podarilo dosiahnuť konsenzus na krátkom vyhlásení zo stretnutia ministrov. Obsahovalo Odporúčanie o umelej inteligencii, revidované Liberalizačné kódy, Odporúčanie k pravidlám v boji proti korupcii a za integráciu v štátnych podnikoch a Deklaráciu o inováciách vo verejnom sektore. Členské štáty OECD vysoko ocenili, že Slovensko sa na rozdiel od jej predchodcov v uplynulých dvoch rokoch podarilo dosiahnuť konsenzus.

Prečo členské krajiny v posledných rokoch podľa Vás nedokázali prijať spoločné vyhlásenie?

Členské štáty sa totiž venovali oblastiam, ktoré ich rozdeľujú a nedokážu tak dosiahnuť konsenzus. Oblasťami s najmarkantnejšími rozdielmi sú  klimatická a obchodná agenda, ktorá rezonuje na všetkých multilaterálnych fórach, OECD nevynímajúc. Naozaj žijeme ťažké časy multilaterializmu. Aby som bola konkrétna, ide o rešpektovanie odkazu na Parížsku klimatickú dohodu ako základného rámca uchopenia problémov životného prostredia. Niektoré členské krajiny majú s jej uznaním problém. V obchodnej agende je to rozdielny pohľad na reformu Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a medzinárodného obchodného systému založeného na pravidlách. Aj keď tieto otázky idú za rámec OECD, nedá sa im vyhnúť. Uvidíme, čo prinesie najbližší samit lídrov krajín G20 v Japonsku. My sme si vybrali tému digitalizácie s vierou, že dosiahneme konsenzus.    

Hlavnou témou nášho predsedníctva v OECD bola digitálna transformácia pre udržateľný rozvoj. Ktoré aspekty digitalizácie  dominovali?

Prečo digitálna transformácia? Je to realita, ktorú žijeme, s presahom do všetkých oblastí života. OECD ako multisektorová medzinárodná organizácia jej súčastiam venuje veľkú pozornosť. Z toho dôvodu sme rozložili agendu dvoch dní ministerskej schôdzky do základných štyroch pilierov digitálnej transformácie ako sú úloha vlád a dôležitosti medzinárodnej spolupráce, povzbudenie rôznych aktérov spoločnosti v digitálnom veku: úloha pracovných miest, zručností a vzdelávania, realizácia digitálneho potenciálu pre udržateľnosť a kvalitný životný štandard a prínosy obchodu v digitálnom období. Nadviazali sme na výstupy z marcového Digitálneho summitu OECD.

Čo považujete za najdôležitejšiu pridanú hodnotu Rady OECD na ministerskej úrovni?

Odporúčania OECD o umelej inteligencii sú prvým medzinárodne oficiálne odsúhlaseným súborom odporúčaní svojho druhu. Dokument podporuje inovácie a rast,  pomoc pri riešení globálnych výziev a  pri vytváraní pracovných miest a zručností, pričom zároveň stanovuje primerané záruky na zabezpečenie toho, aby systémy umelej inteligencie boli prínosom pre ľudí vo všeobecnosti.

Druhou oblasťou je diskusia o zdaňovaní digitálnej ekonomiky. Panovala zhoda na tom, že digitalizácia mení podnikanie a je tomu potrebné prispôsobiť daňové systémy Digitálne spoločnosti by mali platiť svoj férový podiel daní, otázkou je, ako, kde a koľko. Dôležité je, aby klasické formy podnikania a podnikanie v digitálnom svete mali rovnaké podmienky. Niektoré krajiny už zaviedli svoje národné opatrenia, sú však ochotné ich zrušiť hneď po nájdení globálneho riešenia. Viacero krajín požaduje vypracovanie posúdenia vplyvu na ekonomiky. Riešenie je potrebné nájsť do konca roka 2020 a schváliť na úrovni G20. Je to práve OECD, ktorá má toto riešenie pripraviť.

Treťou oblasťou je prijatie Stratégie OECD pre zručnosti. Stratégia pozostáva z troch pilierov:  formovanie zručností naprieč životom ľudí,  efektívne využívanie zručností v zamestnaní a v spoločnosti a  skvalitňovanie spravovania systému zručností. OECD pre potreby tejto revízie vyvinula sériu verejne prezentovateľných indikátorov umožňujúcich porovnávanie členských krajín. Slovensko dosiahlo v týchto indikátoroch prevažne podpriemerné hodnoty.

V spoločnosti čoraz častejšie rezonujú takzvané zelené témy- napríklad ochrana životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám. Odrazilo sa to vo výsledkoch volieb do Európskeho parlamentu a je to nosnou témou aj počas zasadnutí OECD. Ako k tejto téme pristúpilo Slovensko počas svojho predsedníctva? Podarilo sa nám priniesť nejaké návrhy riešení v tejto oblasti?  

V tejto oblasti sme mali ambíciu nadviazať na minuloročné predsedníctvo Francúzska, ktoré venovalo otázkam životného prostredia viac pozornosti. Presadzovali sme digitálne riešenia a technológie pre lepší život občanov, aby bolo životné prostredie udržateľnejšie prostredníctvom ekologickejších obchodných postupov a efektívnejšieho využívania dostupných zdrojov.  V diskusiách vedených Slovenskom ministri apelovali na vlády, aby budovali technologicky bezpečný a efektívne fungujúci obehový trh a  dekarbonizáciu ekonomík. Diskutovali aj o otázkach odpadového hospodárstva, agropotravinárskych systémov a poskytovaní hospodárskych stimulov na zlepšovanie obehového hospodárstva

Znovu sa vrátim k nášmu minuloročnému rozhovoru. Povedali ste v ňom, že Slovensko si vie z OECD veľa zobrať, ale už dokáže aj inšpirovať ostatných. Potvrdilo to počas predsedníctva? 

V priebehu prípravy i priebehu samotného predsedníctva sa nám podarilo prísť s  inovatívnymi prvkami, ktoré členské štáty ocenili. Predseda vlády Peter Pellegrini s generálnym tajomníkom OECD Angel Gurría nakrútili netradičnú, v diplomatických kruhoch až nekonvenčnú, digitálnu pozvánku á la matrix; pozvali sme veľvyslancov členských krajín OECD v apríli na Slovensko, čo bolo príležitosťou prezentovať aj unikátne digitálne riešenia slovenských firiem. V neposlednom rade sme veľkoryso, poctivo a vysoko  profesionálne pristúpili k branding-u priestorov organizácie počas celého  Týždňa OECD, ktorý sa skladá z Fóra OECD s približne 4000 účastníkmi a samotného zasadnutia ministrov. V OECD bolo cítiť Slovensko prostredníctvom prezentácie slovenských digitálnych riešení, aj v podobe tradičných produktov a pochutín.  Snažili sme sa ukázať to najlepšie zo Slovenska.

V tomto roku predsedá Slovensko aj ďalšej medzinárodnej organizácii- OBSE. Najviac však na Slovensku rezonovalo predsedníctvo v Rade EÚ. Ako dostať agendu, ktorú Slovensko presadzuje v zahraničí medzi občanov doma?

Áno, máte pravdu, tento rok ako malá krajina sme veľmi ambiciózni. Jednotlivé predsedníctva majú podobné témy, ale dajú sa rôzne uchopiť. Čo sa týka prezentácie u nás doma – ako človek žijúci dennodenne agendou OECD si neustále  uvedomujem, že je to často technická ekonomická agenda, príliš vzdialená od pozornosti občanov. Ambíciou je a bolo, aby o nás vedela širšia ekonomická odborná komunita, čo sa nám myslím darí. Spolupráca s OECD je za ostatné roky intenzívna a predsedníctvo SR bolo výrazom tohto vzájomne prospešného dialógu.