Zahraničná politika

Veľa mien bez jasného favorita

Kuloárne debaty sú živé už niekoľko týždňov a kandidátov na post predsedu Európskej komisie je viacero. Vo štvrtok sa začne na summite v Bruseli oficiálna debata. Je pravdepodobné, že systém špičkových kandidátov sa neuplatní a nominant ľudovcov, Nemec Manfred Weber, sa do funkcie nedostane. Ľudovci síce vyhrali, ale sú slabší ako pred piatimi rokmi a kriticky sa voči Weberovi vyjadruje francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Slová lídrov členských štátov na summite teda zrejme prehlušia výsledky eurovolieb. Pri nástupcovi Jeana-Clauda Junckera sa často spomína meno brexitového vyjednávača Michela Barniera, či eurokomisárky Margrethe Vestagerovej. Nejde len o post lídra eurokomisie, ale aj nástupcu Donalda Tuska, hlavu európskej diplomacie, či predsedu Európskeho parlamentu alebo Európskej centrálnej banky.

V médiách aj politických kruhoch silnejú hlasy, aby na vedúce posty prišla prvýkrát žena, čo dáva slušnú šancu litovskej prezidentke Dalii Grybauskaitė. Dôvodov je hneď niekoľko. V rokoch 2004-9 bola eurokomisárkou. Potom nasledovali dva prezidentské mandáty, a tak má na rozdiel od Manfreda Webera štátnické skúsenosti. Spĺňa aj úzus, podľa ktorého zvyknú stát na čele eurokomisie, či Európskej rady politici z menších štátov. A napokon, o mesiac jej vyprší prezidentský mandát.

Silné slovo v tejto debate si na prvý pohľad nečakane uzurpuje Španielsko. Hoci zažilo za ostatné štyri roky trojo parlamentných volieb, je pravdou, že tie tohtoročné staronový socialistický premiér Pedro Sanchez jednoznačne vyhral. V čase, keď sociálne demokrati naprieč kontinentom bojujú o prežitie. Nečudo, že líder takmer 50-milionového Španielska sa vyhlásil za hlavného vyjednávača európskych sociálnych demokratov pri rokovaniach o európskych postoch.

Svoju silu už dalo najavo na pôde europarlamentu. Španielski socialisti v eurovoľbách zabodovali a s 20 mandátmi sa stali najsilnejšími v rámci frakcie socialistov a demokratov. Jej doterajšieho šéfa, Nemca Uda Bullmanna, tento týždeň vystriedala Španielka Iratxe García Pérezová.

Osobitne už rokoval s lídrami s francúzskym prezidentom Macronom a premiérmi Belgicka a Holandska, ktorí sú predstaviteľmi liberálnych strán. V trojici podľa diplomatických zdrojov rokoval s Macronom a nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, ktorá je zas predstaviteľkou ľudovcov. Španielsky premiér sa tým stavia do pozície mediátora medzi Francúzskom a Nemeckom, ktoré majú o predsedovi eurokomisie rôzne predstavy. Mali sa dohodnúť na tom, že ľudovci, socialisti a liberáli, teda tri najsilnejšie frakcie v europarlamente, by si mali rozdeliť vedúce posty. Skončila by sa tým aktuálna nerovnováha, keď majú všetky tri najvyššie európske posty v rukách ľudovci.

Čas pre Severné Macedónsko a Albánsko ešte nedozrel

Tohtotýždňový summit mal byť pôvodne medzníkom v rozširovaní EÚ na Balkán. Od júna 2018 Severné Macedónsko a Albánsko čakali, či sa naplnia prísľuby Európskej únie o otvorení prístupových rokovaní. Napokon sa to pre dvoch ašpirantov skončilo nepriaznivo, ako sme predpokladali v nedávnom článku Zahraničnej politiky. Rada EÚ by ďalšie stanovisko k téme mala vyrieknuť na jeseň.

Prečo to tak dopadlo? Francúzsko vopred avizovalo, že posun v rozširovaní Únie nepodporí. Podarilo sa mu presadiť, že Európska komisia každoročné hodnotenia pripravenosti kandidátskych štátov posunula o viac ako mesiac – aby polarizujúca téma rozširovania nezarezonovala pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu. Hodnotenie eurokomisie, v ktorom odporučila otvorenie prístupových rokovaní, tak vyšlo koncom mája.

Nemecký parlament preto nemal dosť času na prerokovanie hodnotiacej správy a odložil tému až na jeseň. Bez hlasov Paríža a Berlína členské štáty v Rade EÚ otvorenie prístupových rokovaní nemohli. Ani z politických dôvodov, ani z praktických, keďže krok je podmienený jednohlasným súhlasom. Nešlo však len o postoj dvoch najväčších štátov, proti začiatku rokovaní s Albánskom sa jasne vyjadril holandský parlament.

Dá sa predpokladať, že v blízkej budúcnosti sa integračné duo Albánsko a Severné Macedónsko rozpadne. Kým Macedónčania uzavreli prelomovú dohodu s Grékmi a tamojšia vláda stabilne napreduje v reformách, Albánsko sa zmieta v politickej kríze – časť opozície bojkotuje parlament a prezident chce protiústavne posunúť dátum miestnych volieb. Podľa diplomatických zdrojov portálu Politico je preto možné, že Macedónsko sa dlho odkladaného medzníka dočká na jeseň, ale Albánsko nie.

Ďalšie horúce témy

Okrem personálnych otázok budú lídri členských štátov rokovať o strategickom programe EÚ na najbližších päť rokov. Pozornému oku by nemala ujsť ani debata o dlhodobom európskom rozpočte (alias viacročnom finančnom rámci) na roky 2021-27. Spomeňme len dotácie pre poľnohospodárov, eurofondy, či naviazanie dotácii na dodržiavanie pravidiel právneho štátu.

Osobitná pozornosť bude venovaná zmenám podnebia. Zelené témy si získavajú čoraz väčšiu pozornosť voličov, sú na súčasťou priorít europarlamentu a podobným smerom sa zrejme budú oberať aj ostatné európske inštitúcie.