Vyšehrad dnes – hľadanie rovnováhy medzi otvorenosťou a súdržnosťou
Vyšehradská spolupráca je v mnohých ohľadoch zvláštny tvor. Na jednej strane umožňuje Česku, Maďarsku, Poľsku i Slovensku efektívnejšie presadzovať vlastné i regionálne záujmy, je aktívna v čoraz väčšom počte oblastí, rastie aj jej reputácia v EÚ i mimo nej. Na druhej strane, jej „motorom“ nie je hierarchicky usporiadaná riadiaca štruktúra, ale neformálne inštitúcie a vôľa spolupracovať. Medzi takéto neformálne inštitúcie sa zaraďuje aj predsedníctvo, ktoré zastáva každá z vyšehradských krajín v štvorročných cykloch vždy na obdobie jedného roka. Predsednícke krajiny majú popri dlhodobých programových prioritách vniesť do V4 aj inovatívne prvky, respektíve agendu, ktorú považujú v tomto kontexte za dôležitú. Ako možno v takomto kontexte hodnotiť slovenské predsedníctvo V4, ktoré sa formálne skončilo posledným júnovým dňom? Vzhľadom na obmedzený rozsah sa text sústredí na dva základné piliere spolupráce – rozvíjanie kontaktov s tretími krajinami a posilňovanie vnútornej súdržnosti v rámci skupiny.
