Zahraničná politika

Nástup novej administratívy v USA, Irán obohacujúci urán nad stanovené limity, tlak blízkovýchodných aktérov, či júnové prezidentské voľby v Iráne. To sú faktory, ktoré ovplyvnia vyjednávania o budúcnosti iránskej jadrovej dohody. Aktéri, ktorí zasadnú za rokovací stôl budú musieť skombinovať svoje vyjednávacie zručnosti s dynamicky sa meniacim prostredím na zahraničnopolitickej a domácej politickej scéne v Iráne.

Foto: Ministri zahraničných vecí signatárskych štátov iránskej jadrovej dohody, Viedeň, 2015.
Zdroj: Európska služba pre vonkajšiu činnosť (EEAS), flickr.com.

Spoločný komplexný akčný plán (ďalej JCPOA), alebo inak iránska jadrová dohoda bola podpísaná Iránom a šiestimi veľmocami – Spojeným kráľovstvom, Čínou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a USA v roku 2015 na dobu pätnásť rokov. Základom dohody je zrušenie sankcií Európskej únie, OSN a Spojených štátov voči Iránu výmenou za to, že Teherán obmedzí svoj jadrový program. Námietky proti podpisu dohody vtedy zazneli najmä od Izraela a Saudskej Arábie, hlavných regionálnych nepriateľov Iránu, ktorí JCPOA označili za katalyzátor napätia v regióne.

Administratíva bývalého prezidenta USA Donalda Trumpa sa rozhodla od dohody v roku 2018 odstúpiť a na Irán uvaliť sankcie. Vzťah Washingtonu s Teheránom je typický napätím a vyhrážkami, ktoré ďalej eskalovali po vražde Kásima Solejmáního, veliteľa špeciálnych jednotiek Kuds v rámci Iránskych revolučných gárd, v januári 2020. Kritici vraždu Solejmáního raketou z amerického dronu na príkaz Trumpa označili za nepremyslený krok, ktorý je v rozpore s medzinárodným právom.

Odstúpenie USA od dohody Teherán využil na návrat k prekračovaniu povolených limitov. Začiatkom roka 2021 Irán oznámil pokrok v obohacovaní uránu na hodnotu 20 % štiepnej sily a naznačil, že obmedzí prístup pre inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) do jadrových zariadení. Riaditeľ IAEA Rafael Grossi preto odporučil aktérom medzinárodného spoločenstva, aby dohodu oživili v priebehu niekoľkých týždňov.

Od Trumpa k Bidenovi

Nástup administratívy Joea Bidena so sebou prináša vidinu zlepšenia vzťahov medzi USA a Iránom, návratu USA k dohode a Iránu k dodržiavaniu limitov. Joe Biden už počas svojej prezidentskej kandidatúry avizoval, že má záujem o návrat k JCPOA a dodal, že ako prezident ponúkne Iránu kredibilnú cestu späť k demokracii. Rovnakú pozíciu zastával Antony Blinken, americký minister zahraničných vecí. Blinken vyjadril pripravenosť rokovať s Iránom, keď sa Teherán vráti k dodržiavaniu podmienok dohody. Predstavitelia novej americkej administratívy zároveň opakovane tvrdia, že v možnom znovuotvorení rozhovorov vidia priestor na vyrokovanie silnejšej, stabilnejšej a dlhšej dohody.

Vyhlásenia amerických diplomatov vzbudzujú dojem, že návrat USA k dohode môže byť plynulý. Reálne však proces čelí mnohým výzvam, a to ako na poli zahraničnej, tak domácej politiky. Blinken síce označil Blízky východ za jednu z geopolitických priorít. Je však otázne, aký priestor región dostane v dlhodobom horizonte, porovnajúc ho s Čínou, ktorú administratíva deklarovala za hlavnú výzvu americkej zahraničnej politiky, či Ruskom, ktoré získalo prívlastok urgentná výzva. K neistote prispieva aj nejednotnosť v tábore americkej Demokratickej strany, v ktorej je časť zástupcov k JCPOA kritických (okrem iných líder demokratickej väčšiny Chuck Schumer a senátor Chris Coons).

Kto z koho?

Už niekoľko dní po Bidenovom víťazstve vo voľbách iránsky prezident Hassan Rouhani vyhlásil, že budúci americký prezident svojou výhrou získal šancu kompenzovať chyby Donalda Trumpa. S januárovým nástupom novej americkej administratívy Teherán spresnil, že k dodržiavaniu jadrovej dohody sa krajina vráti až keď USA zrušia sankcie. Tlak Iránu zosilnel začiatkom februára, keď iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf v rozhovore pre televíznu stanicu CNN oznámil, že USA nemajú na návrat k dohode neobmedzený čas. Cez televízne obrazovky taktiež nepriamo odkázal americkej administratíve, aby neotvárala témy, na ktorých sa signatári nedokázali s Iránom dohodnúť ani v roku 2015. Medzi ne patrí napríklad zastavenie podpory teroristických skupín, vývoj balistických striel či porušovanie ľudských práv.

Európa choreografom?

Európska únia je silným zástancom dohody už od jej vzniku v roku 2015. Po odstúpení USA od dohody sa ju snažila udržať pri živote najmä prostredníctvom šéfov svojej diplomacie Federicy Mogheriniovej a Josepa Borrella. Rada EÚ dlhodobo odsudzuje iránske porušovanie dohody, obhajuje diplomatické snahy v rámci takzvanej spoločnej komisie dohliadajúcej na plnenie dohody a pozitívne vníma zahraničnopolitické vyhlásenia Bidenovej administratívy týkajúce sa JCPOA.  Osobnosťou, ktorá sa od nástupu prezidenta Bidena do úradu snaží k rokovaniam o dohode pristupovať proaktívne, je francúzsky prezident Emmanuel Macron. Za posledný mesiac sa okrem iného snažil dohodu rozšíriť o Saudskú Arábiu a Izrael. Rovnako sa ponúkol ako mediátor sporu medzi USA a Iránom.

Je otázne, či EÚ posilní svoje postavenie v rámci budúcich rokovaní. Priestor na zmenu postavenia EÚ ponúkajú posledné vyjadrenia iránskeho ministra zahraničných vecí Zarífa. Minister navrhol, aby sa rozkolu medzi Iránom a USA venovala spoločná komisia vedená Borrellom.

Nesúhlas Izraela, ticho Číny a Ruska

Proti akejkoľvek jadrovej dohode s Iránom dlhodobo vystupuje Izrael. Obáva sa, že po uvoľnení sankcií sa Irán ekonomicky pozviecha a stane ešte problémovejším hráčom v regióne. Práve vyhlásenia izraelského premiéra Benjamina Netanyahua o tom, že Irán klame o svojom jadrovom programe, posunuli Trumpovu administratívu v roku 2018 bližšie k rozhodnutiu od dohody odstúpiť. Mnohí zahraničnopolitickí experti predpokladajú, že vzťah Bidena s Netanjahuom nebude natoľko dôverný a plný čisto pro-izraelských gest ako tomu bolo  vo vzťahu s Donaldom Trumpom. Môžeme preto predpokladať zvýšenie izraelského tlaku s cieľom zabrániť USA v pristúpení k staronovej dohode a v zrušení sankcií. Náčelník generálneho štábu Izraelských obranných síl (IDF) brigádny generál Aviv Kochavi označil návrat k dohode za strategickú chybu. Rovnako potvrdil, že Izrael je pripravený zaútočiť na iránsky jadrový program, ak to bude potrebné.

V nasledujúcich mesiacoch bude zaujímavé sledovať postoje a kroky ďalších, zatiaľ v ústraní stojacich signatárov dohody – Číny a Ruska. Je možné, že vzťah Bidenovej administratívy s oboma štátmi ovplyvní aj rokovania o iránskej jadrovej dohode. USA na oboch aktérov uvalili sankcie, ktoré nový americký prezident neplánuje v dohľadnej dobe zrušiť.

Prichádzajúce zmeny na iránskej domácej scéne

Budúcu podobu dohody nepochybne ovplyvní aj výsledok júnových prezidentských volieb v Iráne. Úradujúci iránsky prezident Hasan Rúhání je najvyšším priamo voleným funkcionárom, hlavou výkonnej moci a v poradí druhý najvplyvnejší človek v krajine. Nad ním stojí len duchovný vodca,  ajatolláh Sajjid Alí Chameneí. Rúháního administratíva je na domácej politickej scéne obviňovaná, že vyjednanie JCPOA nezlepšilo ekonomickú situáciu v Iráne. Blízkovýchodní analytici preto predpokladajú, že post nového iránskeho prezidenta môže v júni pripadnúť jednému z vysokých vojenských hodnostárov Iránskych revolučných gárd. Spomedzi nich je horúcim kandidátom na prezidentské kreslo Husajn Dehqan, súčasný Chámeneího poradca pre obranu a bývalý minister obrany. Zisk prezidentského kresla by bol pre Iránske revolučné gardy výhrou. Víťaz volieb bude hrať dôležitú úlohu pri voľbe nového duchovného vodcu (berúc do úvahy vek Chameneího), prípadných zmenách iránskej ústavy, a rovnako ovplyvňovať budúcnosť JCPOA. Gardy totiž o opätovné prerokovanie dohody nemajú záujem.

Quo vadis JCPOA?

Príchod Bidenovej administratívy, ktorá sľubuje konzistentnejšiu americkú zahraničnú politiku, vyslal signál možného návratu USA k iránskej jadrovej dohode. V tejto chvíli je isté, že USA aj Irán sa snažia o nadviazanie nového dialógu, aj keď zatiaľ len v podobe nepriamych odkazov.Dohoda by pre USA znamenala krok bližšie smerom k dnes stratenej politike multilateralizmu. Pre Irán by zaistila uvoľnenie sankcií, ktoré krajina bytostne potrebuje na oživenie svojej ekonomiky. Do výzvy ako sa k dohode vrátiť ale vstupuje veľké množstvo ďalších premenných, napríklad výsledok iránskych prezidentských volieb alebo tlak regionálnych aktérov. Je možné, že práve jedna z nich bude mať rozhodujúci vplyv na finálnu podobu JCPOA.