Zahraničná politika

Ústavný súd Českej republiky rozhodol, že český volebný systém sa musí zmeniť, pretože diskriminuje menšie politické strany. Skupina senátorov sa na súd obrátila pred troma rokmi, rozhodnutie však prišlo len deväť mesiacov pred parlamentnými voľbami. Politické strany sa teraz musia dohodnúť na novom volebnom systéme, ktorý bude v súlade s verdiktom ústavného súdu. Aké sú možné riešenia a čaká zmenu aj slovenský volebný systém? Pýtali sme sa politológa Pavla Baboša.

Foto: Ilustračná fotka, ustanovujúca schôdza Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR, 2017.
Zdroj: Parlament ČR.

Prečo český ústavný súd zrušil časť volebného zákona o prepočte na mandáty, respektíve d´Hondtovu metódu, a prečo tak urobil až po 20 rokoch fungovania tohto systému len deväť mesiacov pred parlamentnými voľbami?

Začal by som od konca. Nie som ústavný právnik ale viem, že ústavný súd nesmie rozhodovať bez podnetu. Takýto podnet dostal Ústavný súd ČR až v roku 2017, takže dovtedy sa nemohol ani hypoteticky zaoberať volebným zákonom. Tento proces trval tri roky, čo by bolo za iných okolností mimoriadne rýchle rozhodovanie aj na slovenské pomery. Nešťastné je, že rozsudok prišiel deväť mesiacov pred voľbami do Poslaneckej snemovne. V tomto bode Vám neviem povedať, prečo to bolo práve deväť mesiacov a ani to, či existovala medzi sudcami diskusia o tomto načasovaní. Kritika samozrejme bola, že toto rozhodnutie prišlo veľmi blízko k termínu volieb a necháva to politickým aktérom málo času na to, aby učinili nápravu. Na druhej strane je argument, že Ústavný súd by sa nemal riadiť politickým, alebo volebným cyklom, či politickým dianím. Nebolo by šťastné vyniesť takéto rozhodnutie týždeň pred voľbami, deväť mesiacov však nie je taký krátky čas, že by sa nevedeli dohodnúť.

Aký bol s touto metódou hlavný problém a kto z nej profitoval?

Aj podľa sťažovateľov, ktorými boli senátori za stranu STAN (Starostovia a nezávislé osobnosti), bol hlavným problémom súčasný mechanizmus prepočítavania hlasov na mandáty. Ten výrazne zvýhodňoval strany s vyššími politickými ziskami a znevýhodňoval malé strany, s čím sa nakoniec stotožnil aj Ústavný súd. Niektoré prepočty tvrdia, že v určitých voľbách získali veľké strany, ako je strana českého premiéra Andreja Babiša ANO, až o tretinu viac mandátov, než bol jej podiel na samotných hlasoch. Naopak, niektoré menšie strany získali až o pätinu menej mandátov než mohli vo voľbách získať.

Ako predpokladáte, že bude vyzerať nový volebný systém v Českej republike a v čom by mohol byť iný?

Veľmi ťažko sa to predpokladá a rovnako bude veľmi ťažké nájsť zhodu. Dôvodom je, že veľkú časť poslaneckej snemovne a kontrolu nad ňou má strana Andreja Babiša, ktorého tento rozsudok vyslovene nahneval. Ak teda k určitej dohode dôjde, predpokladám, že bude formovaná tak, aby zvýšila proporcionalitu. Neviem si predstaviť nastavenie takých pravidiel, ktoré by nerešpektovali nález ústavného súdu a mali by rovnaký efekt ako súčasný systém.

Aký bol postoj českých politikov k rozhodnutiu ústavného súdu?

Postoj samozrejme nebol jednotný. Politici, ktorí stáli za sťažnosťou na ústavný súd, boli spokojní,  keďže to bola ich sťažnosť. Paradoxne z toho však strana STAN nemusí až tak ťažiť, pretože medzičasom ich preferencie narástli. Na druhej strane sú tu veľké strany ako je ANO, ktoré s rozhodnutím mali problém. Ďalšou nespokojnou skupinou sú strany, ktoré stáli pri vzniku tohto systému, ako napríklad ODS, ktorá je v súčasnosti malou stranou, ale s rozhodnutím mala problém.

Existuje aj pri súčasnej diverzite názorov možnosť, že sa politici do volieb nedohodnú na novom zákone o volebnom systéme?

Možné je asi všetko. Neviem si však predstaviť, ako by potom riešili prepočet hlasov na mandáty, keďže súčasné znenie je neplatné a žiadne iné neexistuje.

Česká republika bude musieť svoj volebný systém zmeniť. Ako je na tom Slovensko? Je náš volebný systém nastavený dobre alebo môžeme tiež očakávať podobné iniciatívy?

Aj napriek tomu, že sme si v mnohých veciach podobní, volebný systém je niečo, čo značne odlišuje Slovensko od Českej republiky. Základný rozdiel, čo stojí za spomenutie, je efekt proporcionality, ktorý je u nás oveľa vyšší. Spôsob, ako sa u náš z počtu hlasov stávajú mandáty v 150 člennom parlamente, dodržiava oveľa vyšší stupeň proporčnosti, než tomu bolo doteraz v Českej republike. Z tohto hľadiska nie je dôvod očakávať zmeny a dovolil by som si tvrdiť, že ani z iného hľadiska, keďže náš systém je etablovaný a akceptovaný naprieč politickým spektrom a momentálne nie je relevantná politická sila, ktorá by to chcela zmeniť. Jedna vec je kritika a to je v poriadku, všetko sa dá kritizovať, keď sa chce. Hlavný argument, prečo by sa mal u nás systém meniť tak, ako tomu bolo v Českej republike, u nás však momentálne neprejde. To, že sa z času na čas objavujú úvahy rôznych politikov na zmenu volebného systému v kontexte volieb do NR SR, považujem skôr za istý typ folklóru. Nápady boli, opakujú sa raz za pár rokov, ale debata nikdy nebola natoľko seriózna, že by sa začala formovať parlamentná väčšina, alebo nebodaj ústavná väčšina na zmenu ústavy.

Pavol Baboš má doktorát z politológie z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde pôsobil ako pedagogicko-výskumný pracovník. Výskumne sa zaoberal najmä voličským správaním a postojmi k demokracii, Európskej únii a globalizácii. Okrem akademických štúdií publikoval aj dve knihy: Slovensko v globalizujúcej sa EÚ, a Spoločenské problémy, politické (ne)riešenia: voľby 2016 (v spoluautorstve). V súčasnosti pôsobí v agentúre 2muse.