Zahraničná politika

Pred rokom celý svet zasiahla pandémia, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje domácu i európsku politiku dodnes. Východisko zo situácie je už na dosah ruky, no ani proces očkovania sa nezaobišiel bez zakopnutí. Čo čaká Európu v tomto roku? Diskutovali sme s analytikom SFPA Jurajom Hajkom.

Foto: Podpis spoločnej deklarácie ku Konferencii o budúcnosti Európy. Zdroj: Európsky parlament.  

Európska únia, tak ako celý svet, má za sebou turbulentný rok. Pandémia zastihla väčšinu štátov nepripravených a to napriek dlhodobým upozorneniam odborníkov, že ochorenia ako SARS a MERS môžu predstavovať potenciálne nebezpečenstvo a je len otázkou času, kedy naberú rozmery pandémie.

Pri prvých prípadoch v Taliansku prevládal na Slovensku pocit, že ide o vzdialenú chorobu a bolo možno až paradoxné, že už pri prvých prípadoch na Slovensku reagovala vláda veľmi prísnymi opatreniami, zatváraním škôl, repatriáciou a povinnou štátnou karanténou. Prijaté opatrenia boli na jar účinné, ale na jeseň  už bolo zrejmé, že zo situácie nás môže dostať len vakcína.

Problémy s očkovaním

Do prípravy vakcíny EÚ investovala množstvo financií a energie, čo dokazuje aj jej rekordne rýchly vývoj.

Problém však nastal pri samotnej distribúcii vakcín. EÚ si v konkurenčnom boji nedokázala presadiť podmienky, ako napríklad Veľká Británia či USA, aj z dôvodu, že príliš tlačila na cenu. Je pochopiteľné, že vakcíny meškajú, vytvára to však problém z hľadiska solidarity a upevňovania postavenia EÚ k štátom na západnom Balkáne, či v subsaharskej Afrike, kde ju s dodávkami predbehli Čína a Rusko.

Pri nedostatku vakcín je logická iniciatíva niektorých štátov obstarávať vakcíny aj samostatne. Príkladom je Slovensko, ktoré nakúpilo vakcíny Sputnik V, Česko, ktoré o tomto kroku rokuje a ďalšie štáty, ktoré zvažujú nákup čínskej vakcíny. Faktom ale ostáva, že 90 % vakcín je zo schém EÚ. Pri kritike dodávok EÚ je preto zároveň potrebné položiť si otázku, či by napríklad Slovensko bolo samo o sebe schopné obstarať rovnaké množstvo vakcín v podobnom čase, a aká by bola ich cena.

Chybám sa nevyhla ani Európska komisia. Predsedníčka EK Ursula von der Leyen napríklad pohrozila obnovením hraničných kontrol medzi Írskom a Severným Írskom, aby sa zabránilo vývozu vakcín z EÚ do Spojeného kráľovstva. Táto téma bola pritom jednou z najcitlivejších počas brexitových rokovaní. Po negatívnych odozvách na druhý deň kontroverzný návrh stiahla.

Spustenie obnovy

Téma, ktorá s pandémiou úzko súvisí je Plán obnovy a odolnosti. Môže sa zdať, že proces, ktorý sa skrýva za celým Plánom obnovy už trvá veľmi dlho. Je však nutné si uvedomiť viacero faktorov, ktoré naňho vplývajú.

Nemecko, popri prísnej fiškálnej politike, prekvapilo už samotným pristúpením k Plánu obnovy. Muselo sa spolu s ďalšími štátmi vysporiadať s Poľskom a Maďarskom, ktoré spočiatku nesúhlasili s prideľovaním financií pod podmienkou dodržiavania pravidiel právneho štátu.

Tretí faktor je ekonomický, pretože ide o 750 miliárd eur, ktoré sú podmienené financovaním z vlastných zdrojov.  EÚ si v mene členských štátov požičia peniaze, ktoré bude neskôr nutné splatiť. To odštartovalo diskusiu ako miliardy v budúcnosti splatiť bez zvýšenia príspevkov členských štátov do rozpočtu EÚ.  Cestou sú tazvané vlastné zdroje EÚ, akými sú napríklad korporátna daň, daň z nerecyklovateľných plastov alebo uhlíkové clo.

Tieto návrhy je nutné prerokovať a následne schváliť v národných parlamentoch, čo už má za sebou sedem členských štátov.  Splácanie Fondu obnovy by sa malo začať v roku 2027.

Slovensko z Plánu obnovy môže získať viac ako 7 miliárd eur a k tomu na roky 2021-2027 ďalších 18 miliárd eur z Viacročného finančného rámca Európskej únie. Keďže na Slovensku je dlhodobý problém práve s čerpaním eurofondov, existuje oprávnená obava, či bude Slovensko schopné efektívne čerpať ešte vyšší balík financií, aký malo za minulé obdobia.

Ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová prišla s návrhom novej architektúry eurofondov. Je však otázne, aká bude jej finálna podoba a ako sa zvýši a zefektívni finálne čerpanie. Juraj Hajko, analytik SFPA, v diskusii Zahraničnej politiky k uvedenej téme dodáva: „Často počujeme, že v Bruseli trvajú procesy veľmi dlho. Bolo by preto dobré, aby sme toto čakanie využili na čo najlepšiu prípravu.“

Konferencia o budúcnosti Európy

Ďalšou témou, ktorá bude v roku 2021 aktuálna, je už niekoľkokrát prekladaná Konferencia o budúcnosti Európy. Malo ísť o projekt, ktorý bude fungovať ako platforma na celospoločenskú debatu občanov krajín EÚ o jej ďalšom fungovaní a podobe.

Táto konferencia sa mala začať symbolicky na Deň Európy, 9. mája 2020. Keďže však existovali iné problémy, akými je spomínaná pandémia, diskusie o forme obnovy európskych ekonomík i spor európskych inštitúcií, kto bude konferenciu viesť, dátum sa odkladal.

Posledný problém je už vyriešený. Môžeme hovoriť o kompromise, keďže konferencia, ktorá formálne začne 9. mája 2021 a bude vedená predstaviteľmi Rady EÚ, Európskeho parlamentu a Európskej komisie. Hlavná časť konferencie by sa mala skončiť na jar 2022.

Juraj Hajko si však myslí, že štáty sú dnes príliš rozdelené, čo dokazujú napríklad rozpory Poľska a Maďarska s EÚ, alebo aj spoločná očkovacia stratégia, ktorej fungovanie je diskutabilné. Tieto faktory podľa neho môžu doviesť konferenciu do stratena a poukazuje aj na podobné prípady z minulosti.

Voľby v roku 2021

Keďže Angela Merkelová vyhlásila, že sa už nebude uchádzať o post spolkovej kancelárky Nemecka, je možné, že na tomto mieste uvidíme po septembrových voľbách jej nástupcu v CDU Armina Lascheta. Napriek nízkej popularite Armina Lascheta, ktorá vyplýva z prieskumu zverejneného v medzinárodnom týždenníku The Economist 23. januára.

Prieskum odkazuje na vyššiu popularitu bývalého ministerského predsedu Bavorska Markusa Södera medzi občanmi aj vo vnútri strany CDU a CSU.

Voľby v Nemecku sú dôležité, keďže  je to najvplyvnejší štát v EÚ. Angela Merkelová to dokázala aj v otázke prideľovania financií pod podmienkou dodržiavania právneho štátu, keď sa jej podarilo prekonať rozpor s poľským a maďarským náprotivkom.

Taktiež sa Nemecku a Francúzsku podarilo presadiť kontroverznú investičnú dohodu s Čínou napriek aktuálnom dianí v Xinjiangu, ktoré je označované mnohými štátmi za genocídu. Juraj Hajko tvrdí, že veľkú zásluhu na tom májú nemecké združenia firiem, ktoré sa snažia vplývať na tvorbu európskej zahraničnej politiky a chce v tom pokračovať aj po voľbách.

Armin Laschet deklaroval, že chce ísť aj naďalej v stopách Angely Merkelovej, výsledná forma je však otázna, keďže je možné, že CSU už do koalície spolu s CDU nepôjde a ponúka sa možnosť ísť do koalície so Zelenými (Die Grünen).

V októbri čakajú voľby aj Českú republiku, kde ústavný súd len nedávno rozhodol zmene volebného systému. Ten môže prekresliť českú politickú scénu, keďže už nebudú znevýhodňované menšie politické strany.

Politológ Pavol Baboš tvrdí, že to paradoxne neprinesie úžitok navrhovateľom zo strany STAN (Starostovia a nezávislé osobnosti), pretože podľa prieskumov majú šancu zostaviť vládu a splniť si ich deklarovaný cieľ  – poraziť súčasného premiéra Andreja Babiša.

Ďalšie kľúčové témy

Na záver diskusie poukázal Juraj Hajko na ďalšie európske témy,  ktoré budú tento rok hodné pozornosti. Ide najmä o brexit, ktorý je naďalej dynamickou témou; európska diplomacia, keďže vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci Josep Borrell čelí širokej kritike a možnosti odvolania; či očkovacie pasy, ktoré už niektoré štáty unilaterálne plánujú aj bez spoločnej koordinácie. Práve téma očkovacích pasov a ich implementácia môže o európskej budúcnosti povedať viac ako samotná Konferencia o budúcnosti Európy.

Video

___

Text vznikol v nadväznosti na diskusiu „Čo čaká EÚ v roku 2021?, ktorú usporiadala Zahraničná politika 8. marca 2021 v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung a MZVEZ SR. Diskusiu s analytikom Jurajom Hajkom moderoval analytik SFPA Patrik Kováč.