Zahraničná politika

Trojica štátov na čele s Francúzskom napriek odporúčaniam Európskej komisie zablokovala otvorenie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom. Francúzsko tvrdošijne trvalo na svojom, čím za celú Európsku úniu odoslalo na Balkán silný negatívny signál. Takéto rozhodnutie zostalo prijaté napriek tomu, že samotné otvorenie rokovaní je vzhľadom na dĺžku prístupového procesu skôr symbolickým gestom.  

Autormi textu sú riaditeľ Výskumného centra SFPA Tomáš Strážay a šéfredaktor portálu Zahraničná politika Juraj Hajko.

Vytrvalé francúzske nie

Už mesiace od Francúzska počúvame to isté – pokroku v rozširovaní Európskej únii musí predchádzať jej reforma. Hovorí to francúzsky prezident Emmanuel Macron, ale aj jeho niekdajšia ministerka pre európske záležitosti, dnes europoslankyňa, Nathalie Loiseau.

Francúzske nie má dve odôvodnenia. To oficiálne naozaj vychádzalo zo zámeru Emmanuela Macrona výrazne reformovať Úniu. Spomeňme snahu o integráciu eurozóny, užšiu obrannú spoluprácu členských štátov, posilnenie Európskej komisie a parlamentu, či budovanie jednotnej „európskej identity“. Paríž tiež žiada zmenu celého systému prístupových rokovaní.

Druhou stranou mince je súperenie s Národným zhromaždením Marine Le Penovej, ktorá je proti migrácii a rozširovaniu Únie. Protimigračná rétorika evidentne funguje – francúzski voliči jej dali v májových eurovoľbách viac hlasov ako Macronovej kandidátke. Šéf Elyzejského paláca očakáva, že práve migrácia bude kľúčovou témou budúcoročných komunálnych volieb a tiež prezidentských volieb, v ktorých už avizovala kandidatúru Marine Le Penová. Svedčí o tom aj čoraz tvrdší prístup Macrona k azylovej politike na národnej úrovni.

Sám proti všetkým

Pripomeňme, že Európska komisia každý rok v apríli vydáva správu o stave pripravenosti západobalkánskych štátov na členstvo v Únii. Tento rok Komisia, zrejme kvôli tlaku Francúzska, vydala správu až po eurovoľbách. Jednoznačne skonštatovala, že Severné Macedónsko uskutočnilo vyžadované reformy a odporučila otvorenie prístupových rokovaní. Pri Albánsku Európska komisia zmienila nedostatočné tempo reforiem, ale odporučila rovnaký krok. Pripomeňme tiež, že prísľub otvoriť rokovania v priebehu tohto  roka 2019 dala EÚ obom krajinám už pred viac ako rokom, v lete 2018.

Štáty Vyšehradskej skupiny dali opakovane najavo, že sú za otvorenie prístupových rokovaní. Podporovateľom kroku sa stalo aj Nemecko, ktoré prekonalo vnútropolitické bariéry a odporučilo otvorenie negociácií so Severným Macedónskom a Albánskom. V kontexte podpory politiky rozširovania etablovalo nový komunikačný kanál s Francúzskom v snahe presvedčiť Paríž o dôležitosti spustenia prístupových rokovaní v sľúbenom termíne. Minulo sa to však účinku. Keď predstavitelia členských štátov nedospeli ku konsenzu na úrovni ministrov, presunula sa sporná otázka až na summit v Bruseli. Emmanuel Macron však neustúpil. Nepomohol tlak vrcholných predstaviteľov európskych inštitúcií, ani návrh, aby namiesto dvojice štátov dostalo zelenú aspoň lepšie pripravené Severné Macedónsko.

Francúzsko ako jediné na summite odmietlo Severné Macedónsko. Proti otvoreniu prístupových rokovaní s Albánskom sa pridali aj Dánsko a Holandsko. V záveroch summitu sa objavila iba krátka zmienka, že o rozširovaní EÚ bude znova reč až na budúcoročnom summite EÚ a západného Balkánu v Záhrebe. Macron podľa portálu Politico na tlačovej konferencii povedal: „Prepáčte, že som sa nepoddal diktátu väčšiny a tlaku bruselskej bubliny.“

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker označil neschválenie prístupových rokovaní za historickú chybu. (Hoci je známe, že pri nástupe do funkcie nedeklaroval zámer rozširovať Úniu o ďalších členov a téme spočiatku neprikladal veľkú dôležitosť.) Sklamanie vyjadrili aj ďalší vrcholní predstavitelia Únie, nemecká kancelárka Angela Merkelová, ale aj slovenský premiér.

Emmanuel Macron ukázal, že hoci hovorí o posilňovaní európskych inštitúcií, v tomto prípade odporúčaniami Európskej komisie pohŕdal. Postavil vlastné záujmy nad tie európske a neobmäkčila ho ani nemecká kancelárka.

Nedá sa uprieť, že je v tejto téme konzistentný, ale je možné, že ho k nekompromisnosti primälo nedávne rozhodnutie Európskeho parlamentu. Europoslanci veľkou väčšinou odmietli francúzsku nominantku na eurokomisárku Sylvie Goulardovú. Aj keď sa dôvody na jej odmietnutie javia oprávnené, Macron zrejme rozhodnutie zobral osobne, pretože naň reagoval pomerne emotívne. O to viac, že sa tým Francúzsko dostalo medzi štáty s pošramotenou povesťou ako Rumunsko, či Maďarsko, ktoré mali tiež neúspešných kandidátov na eurokomisára. Určite stojí za zmienku, že neúspešný maďarský kandidát na eurokomisára mal mať v portfóliu práve problematiku rozširovania EÚ, čo tiež nepredstavovalo pre štáty západného Balkánu usilujúce sa o členstvo v EÚ práve najpozitívnejší signál.

Pohľad zo Skopje a Tirany

Severné Macedónsko obetovalo cieľu stať sa v budúcnosti členskou krajinou EÚ veľa – vrátane zmeny názvu štátu. Vláda premiéra Zorana Zaeva, ktorá vzišla z volieb v roku 2016, investovala mnoho úsilia do prelomenia veta svojho gréckeho suseda. Úsilie mohlo byť za vhodnejších podmienok vložené do potrebných sektorových reforiem. Už júnové stanovisko Rady odložiť rozhodnutie o začiatku prístupových rokovaní na október sa prehĺtalo ťažko, minulotýždňový verdikt sa však stal nestráviteľným sústom. Priamym dôsledkom tohto rozhodnutia sú predčasné parlamentné voľby, ktoré sa budú konať v apríli. A ich výsledok? V takej rozdelenej spoločnosti, ako je tá macedónska, je ťažko predvídateľný. Pravdepodobnosť, že sa k moci dostanú sily odmietajúce zmenu názvu krajiny a spochybňujúce integráciu krajiny do EÚ rozhodne nie je zanedbateľná. Špekuluje sa tiež o „víťaznom“ návrate bývalého premiéra Gruevského, ktorý z krajiny po zmene vlády utiekol do Maďarska, a to v pozícii disidenta, ktorý sa vracia na scénu.

V prípade Albánska sa so zamietavým stanoviskom vzhľadom na výhrady k postupu implementácie niektorých reforiem a celkovú rozštiepenosť politickej scény počítalo akosi viac, ako v prípade Severného Macedónska. Aj tu však môže mať rozhodnutie Európskej rady vnútropolitické dôsledky – opozícia sa totiž snaží preniesť zodpovednosť za negatívny vývoj vo vzťahoch s EÚ na plecia aktuálneho premiéra Ediho Ramu.

Profitovať z aktuálneho vývoja v regióne, v ktorom je stabilita skôr výnimkou ako pravidlom, budú aktéri spoza hraníc EÚ – Rusko, Turecko a Čína. Zväčšenie vplyvu každého z nich predstavuje  znamená oslabenie postavenia Európskej únie v jej bezprostrednom susedstve, teda v prioritnom teritóriu.

Sľuby sa nielen sľubujú, ale aj plnia

Suma sumárum, Francúzsko  si potvrdilo pozíciu regionálnej veľmoci. Vzoprelo sa európskym inštitúciám aj drvivej väčšine partnerov v Únii. Emmanuel Macron odoslal v mene Európskej únie zahraničnopolitický signál, ktorý je v rozpore s názorom stúpencov európskej integrácie západného Balkánu, vrátane Nemecka i krajín V4. Nebolo by prekvapením, keby sa Paríž na oplátku dočkal podobného veta, napríklad v prípade presadzovania reformy Únie.

V čase, keď Úniu opúšťa jedna z najdôležitejších členských krajín, vzbudzuje snaha štátov západného Balkánu integrovať sa výrazne pozitívny dojem. EÚ by s ich dôverou nemala hazardovať, práve naopak. Vo vzťahu k Severnému Macedónsku a Albánsku jej aktuálne nezostáva nič iné, ako zamerať sa na kontinuitu podpory reformných procesov, argumentujúc, že reformy sú pre tieto krajiny dôležité bez ohľadu na dátum začiatku rozhovorov. Jednou z hlavných priorít budúcoročného summitu EÚ v Záhrebe by mala byť problematika rozširovania. Ak summit neprinesie nejaký zásadný výsledok, presnejšie výsledky, EÚ prischne nálepka organizátora obsahovo prázdnych stretnutí, ktoré majú navyše inflačný charakter. Ďalší prípadný prepad kredibility v ťažko skúšanom regióne už EÚ navyše nemusí ustáť.

Priatelia vo Francúzsku, Dánsku a Holandsku, berte to, prosím, s plnou vážnosťou na vedomie.

Foto: Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová a bývalý macedónsky prezident Gjorge Ivanov. Zdroj: EEAS, flickr.com.