Zahraničná politika

Migračná kríza rezonovala v Európe najmä v roku 2015. V súčasnosti už táto téma európskej politike nedominuje, ba čo viac, predstavitelia Európskej komisie považujú migračnú krízu za ukončenú. Niektoré európske krajiny však ponúkajú úplne iný pohľad – napríklad Bosna a Hercegovina. Migračná vlna ju zasiahla takpovediac oneskorene – hlavná balkánska trasa do západnej Európy až donedávna neviedla cez jej územie. Všetko sa zmenilo v roku 2018 po tom, čo Chorvátsko, Slovinsko a Maďarsko sprísnili opatrenia na hraničných priechodoch. Kým v roku 2017 Bosna a Hercegovina registrovala na vstupe do krajiny len 755 migrantov, v roku 2018 už to bolo zhruba 25000 a tento rok je to zatiaľ zhruba 20000 ľudí.

Počet migrantov, ktorí sa rozhodli skúsiť prejsť do západnej Európy cez Bosnu a Hercegovinu pritom stále rastie. Vysvetlenie je prosté – ide o najjednoduchšiu cestu v porovnaní s ostatnými. V súčasnosti sa v celej Bosne a Hercegovine nachádza zruba 7300 migrantov. Pre malý balkánsky štát je to vysoké číslo, zvlášť keď sa väčšina migrantov nachádza v okolí mesta Bihać na severozápade krajiny. Odtiaľ už je to len kúsok do susedného Chorvátska a teda do Európskej únie.

Tábor Vučjak

V júni tohto roka sa však situácia pre tamojších migrantov opäť zhoršila. Keďže mesto Bihać už nezvládalo ich nápor, zriadilo zhruba o 10 kilometrov ďalej v blízkosti chorvátskej hranice tábor vo Vučjaku. Bosnianska polícia zadržala a odviedla doň približne 700 migrantov. Vzbudilo to veľké ohlasy zo zahraničia najmä kvôli tomu, v akom stave sa tábor vo Vučjaku nachádza. Je postavený na bývalej skládke odpadu a predpokladá sa, že pod zemou sú ložiská metánu, čo môže spôsobiť explózie. Okrem toho sú okolité lesy plné hadov a zamínované ešte z čias vojny, ktorá sa skončila v roku 1995. Ľudia tam spávajú v stanoch bez prístupu ku elektrine, tečúcej vode či funkčným toaletám.

Niekoľko medzinárodných organizácií sa ihneď vyjadrilo, že podmienky v danom tábore sú neakceptovateľné a podľa OSN je tábor „nevhodný a neadekvátny pre ubytovanie ľudských bytostí“. Humanitárne organizácie preto odmietajú v tomto tábore pomáhať. Jedinou, ktorá migrantom vo Vučjaku poskytuje istú pomoc je Červený kríž – dáva im dve porcie jedla denne a vodu.

Vo svetle týchto informácií je šokujúce, že bosenská polícia niekoľko dní dozadu do tábora Vučjak odviedla viac než tisíc migrantov. Medzinárodné organizácie ostro kritizujú umiestnenie migrantov do neobývateľného tábora. Varujú, že s blížiacim sa  príchodom zimy sa situácia stane skutočne kritickou.

Najväčší problém však v súčasnosti predstavujú slová Suhreta Fazlica, primátora mesta Bihać. Vyhlásil, že počnúc 21. októbrom prestane mesto Bihać spolu s tamojším Červeným krížom poskytovať táboru Vučjak akúkoľvek pomoc. „Vytvorila sa tu umelá atmosféra, že v Bosne nie je žiadna migračná kríza. Stojím tu a hovorím vám, že tu kríza je a táto kríza eskaluje. Chcem prinútiť inštitúcie, aby si konečne robili svoju prácu,“ skonštatoval primátor. Reaguje tak na fakt, že náklady vynaložené na tábory pre migrantov nesie mesto Bihać bez pomoci štátu.

Jeho slová sa naplnili a mesto Bihać od 21.10.2019 prestalo platiť za služby pre tábor Vučjak. Znamená to, že z tábora sa nevyvážali smeti a hlavne sa tam nedovážala voda. V tábore naďalej ostal v kritických podmienkach pomáhať Červený kríž, nevedno dokedy. Dobrou správou však je, že zástupcovia kantónu Una-Sana, v ktorom sa mesto Bihać nachádza, sa dohodli s poskytovateľmi služieb. Od 22.10.2019 sa teda obnovila dodávka vody a odvoz odpadu. Podmienky v tábore však ostávajú kritické.

Chorvátska polícia obvinená z páchania násilia

So stúpajúcim množstvom migrantov na bosniansko-chorvátskej hranici však súvisí ďalší problém – správanie chorvátskych policajtov. Niekoľko medzinárodných organizácií, medzi nimi aj Human Rights Watch, obviňuje chorvátskych policajtov, že odopierajú migrantom možnosť požiadať o azyl a najmä že proti nim používajú násilie. Ešte v roku 2018 komisárka Rady Európy pre ľudské práva Dunja Mijatovičová v oficiálnom liste vyzvala chorvátskeho premiéra, aby zabezpečil preskúmanie narastajúceho počtu obvinení na adresu chorvátsku policajtov. Chorvátske ministerstvo vnútra, spolu s ostatnými predstaviteľmi krajiny, podobné obvinenia dlhodobo odmieta. Tvrdí, že postup voči migrantom je v súlade s chorvátskym i únijným právom a všetky obvinenia boli riadne prešetrené bez dokázania policajného násilia.

O protiprávnom jednaní hovorí mnoho organizácií

Organizácie pôsobiace na území Bosny a Hercegoviny však tvrdia opak. Organizácia Human Rights Watch sa zhovárala s dvadsiatimi ľuďmi, ktorých policajti nepustili cez chorvátsku hranicu. Šestnásti z nich tvrdia, že ich príslušníci chorvátskej polície bili, kopali a opakovane udierali pred tým, ako ich poslali nazad na bosenské územie.

Zatiaľ najpresvedčivejším dôkazom o tom, čo sa deje na bosensko-chorvátskych hraniciach, je zhruba 240 hodín záberov zo skrytej kamery od organizácie Border Violence Monitoring. Zábery zachytávajú chorvátsku políciu, ako prevádza skupinky imigrantov, ktorí sa pokúšali ilegálne dostať do Chorvátska, nazad na bosnianske územie. Materiál tiež zobrazuje systematické násilie, kradnutie a ničenie osobných vecí chorvátskej polície. Na videách je dokopy zhruba 350 ľudí – mužov, žien i detí.

O systematickom násilí chorvátskej polície hovorí aj česká organizácia Pomáháme lidem na útěku, ktorá v oblasti pôsobí. Jej predsedníčka Zuzana Lenhartová hovorí: „V utečeneckých táboroch, kde naša organizácia pôsobí, sa s ľuďmi vytláčanými nazad cez hranice, mnohokrát okrádanými a zbitými, stretávame každodenne. … Novinkou je bohužiaľ zvyšujúca sa miera a frekvencia násilia zo strany chorvátskej polície.“

Medzinárodné reakcie

Chorvátsko ako členský štát EÚ si za svoje správanie k migrantom vyslúžilo mnoho kritických reakcií. Napríklad bosenský minister pre bezpečnosť Dragan Mektić sa v roku 2018 vyjadril, že správanie chorvátskej polície je „hanbou pre krajinu EÚ“. Ďalší poukazujú na to, že Chorvátsko koná v rozpore s medzinárodným právom či rôznymi dokumentami. Organizácia Border Violence Watch tvrdí, že aj keď môže byť legálne vrátiť migrantov nazad do Bosny ak nepodajú žiadosť o azyl, tieto deportácie sa musia udiať na oficiálnych hraničných priechodoch v prítomnosti bosenskej pohraničnej stráže, čo sa nedeje. András Léderer z Hungarian Helsinki Comittee tiež upozornil, že konanie chorvátskej polície porušuje zákaz hromadného vyhosťovania cudzincov v článku 4 Protokolu 4 Európskeho dohovoru o ľudských právach.

Zo strany lídrov Európskej únie však nezaznieva kritika voči chorvátskemu konaniu. Ba čo viac, medzi inými aj nemecká kancelárka Angela Merkelová pochválila Chorvátsko za to, ako spravuje vonkajšie hranice EÚ a budúci rok sa zrejme stane členom Schengenského priestoru. Za túto reakciu, respektíve absenciu reakcie, niektorí obviňujú EÚ, že necháva Chorvátsko ochraňovať vonkajšie hranice Únie aj pomocou odsúdeniahodných až protiprávnych praktík. Tiež upozorňujú, že Európska únia preto nesie svoj diel zodpovednosti za násilie a protiprávne zákroky, ktorým migranti čelia.

Chorvátsko napriek všetkému na ceste do Schengenu

Bolo by na mieste zamyslieť sa vo svetle týchto skutočností nad plánovaným vstupom Chorvátska do Schengenského priestoru v roku 2020. Pre Európsku úniu aj Schengenský priestor je dôležité, aby Chorvátsko bolo schopné strážiť ich vonkajšie hranice. Otázkou však je, či to má byť aj za cenu porušovania dohovorov, zákonov či hodnôt, za ktoré sa EÚ hrdo stavia.

Médiá v súčasnosti prinášajú správy o migrantoch snažiacich sa dostať do západnej Európy cez Balkán už v menšej miere ako po minulé roky. Môže sa teda zdať, že sme túto krízu už prekonali. Ako však ukazujú reálie z pohraničia v Bosne a Hercegovine, problém s migráciou je nielen aktuálny, ale aj akútny. Migranti tam často žijú v žalostných podmienkach a s prichádzajúcou zimou začína byť situácia kritická. Nad odsúdeniahodným správaním chorvátskej polície voči nim by sme nemali prižmurovať oči.

Foto: Bosniansko-chorvátska hranica. Zdroj: Kirk Siang, flickr.com.