Zahraničná politika

Hlboká, štruktúrovaná a pre každého otvorená. Tak by mala v ideálnom prípade vyzerať pripravovaná Konferencia o budúcnosti Európy. Po už polročnom odklade nad jej začiatkom a sľubovaným prínosom visí otáznik. Ako chce širokú občiansku diskusiu o budúcnosti EÚ uchopiť Slovensko?

Ilustračná fotka.
Zdroj: © European Union 2018 – European Parliament, flickr.com, fotka bola upravená.

Pred vlaňajšími voľbami do Európskeho parlamentu zaznel návrh na usporiadanie Konferencie o budúcnosti Európy. Predstavil ho francúzsky prezident Emmanuel Macron s tým, že Európa je v krízovej situácii váha na rázcestí, ako pokračovať ďalej. Hlbokú diskusiu o smerovaní chcel viesť na politickej aj občianskej úrovni.

Od jari 2019 sa však mnohé zmenilo. Nenaplnili sa scenáre o víťazstve populistov v eurovoľbách, ale neradovali sa ani tradiční lídri ľudovci a sociálni demokrati, vznikla nová frakcia Obnovme Európu. Nepresvedčivé víťazstvo ľudovcov ešte viac podrylo systém špičkových kandidátov, ktorí viacerí lídri vrátane Macrona aj tak odmietali rešpektovať. Po dlhých rokovaniach, sporoch a politických obchodoch sa predsedníčkou Európskej komisie stala Ursula von der Leyenová. Rozpory medzi členskými štátmi sa prehĺbili. Europarlament zas namietal, že lídri nerešpektovali vôľu občanov prejavenú vo voľbách. Voliči sa cítili zradení s dojmom, že lídri si podelili funkcie na summite v Bruseli za zatvorenými dverami.

V čase tohto rozkolu sa Angela Merkelová s Emmanuelom Macronom opäť vrátili k myšlienke celoeurópskej konferencie, ktorá by mohla utíšiť spory a dať hlas občanom. Mala poskytnúť priestor na širokú škálu návrhov: reforma fungovania EÚ aj úrovni otvárania základných zmlúv, sektorové zmeny v klimatickej, bezpečnostnej, či migračnej politike a mnohé ďalšie témy. K budúcnosti EÚ by sa mohli vyjadrovať občania priamo vo verejných debatách v členských štátoch, z ktorých by vzišli po dvoch rokoch konkrétne návrhy. Tie sa mali stať predmetom rokovaní na summite v roku 2022 počas francúzskeho predsedníctva v Rade EÚ.

Začiatok konferencie v nedohľadne

Rok 2020 ambiciózny konferenčný plán zhatil dvojakým spôsobom. V prvom rade sa rozpútalo súperenie o post lídra konferencie. Belgický expremiér a aktívny europoslanec Guy Verhofstadt bol jedným z favoritov, ale pre viacero členských štátov je ako silný proponent užšej európskej integrácie neprijateľný. Hoci mesiace inštitucionálnych sporov o vedenie konferencie zdanlivo nemajú konca, dohoda o európskom rozpočte by čoskoro mohla priniesť posun aj v tejto otázke.

Druhým faktorom je pandémia koronavírusu. Vážna zdravotná kríza viedla k bezprecedentným politickým a ekonomickým riešeniam v podobe prelomového Plánu obnovy pre Európu a zdieľaného európskeho dlhu. Pandémia dokonca prevládla aj nad dovtedy dominantnou klimatickou politikou a počas jesennej druhej vlny si ešte nástojčivejšie vydobyla pozornosť európskych lídrov.

Konferencia o budúcnosti Európy sa dostala na vedľajšiu koľaj. Pôvodne sa mala začať na jar, momentálne nie je isté, či to vôbec bude tento rok. Slovenský minister zahraničných vecí Ivan Korčok je optimista a očakáva, že začiatok bude ešte počas nemeckého predsedníctva.

Čo sa očakáva od Bruselu a čo od Slovenska

Konferencia o budúcnosti Európy mala podľa pôvodného plánu trvať približne dva roky a odohrávať sa na úrovni európskych inštitúcií v Bruseli i v každom členskom štáte. Na jej čele bude stáť osobnosť, na ktorej sa zhodne Európska komisia, Rada a europarlament. Európske inštitúcie majú ambíciu byť v úzkom kontakte s národnými parlamentmi a občanmi naprieč svetadielom. Európsky parlament navrhuje usporiadavať agoru, teda ľudové zhromaždenia, kde by mali občania priestor na predloženie a diskusiu o vlastných návrhoch na zmeny EÚ. Každá agora by bola zložená z 200 až 300 proporčne a reprezentatívne vybratých ľudí, a zároveň by každý členský štát zastupovali aspoň traja občania. Popri tom ešte plánuje dve agory osobitne pre mládež. Na diskusiách prisľúbili účasť predstavitelia európskych inštitúcií.

Od členských štátov sa zas očakáva mobilizácia občanov formou diskusií a zapojenie národných parlamentov. Obzvlášť v slovenskom prípade bude oslovenie občanov nepochybne neľahkou úlohou. Slovensko má napriek vysokej podpore členstva v EÚ opakovane najnižšiu účasť v eurovoľbách. Podarí sa vláde, či parlamentu tento trend zvrátiť? Aké metódy plánujú slovenské inštitúcie použiť, obzvlášť čase pandémie?

Podľa slovenského rezortu diplomacie sa tiež núka možnosť spolupráce s partnermi z Vyšehradskej skupiny pri prípravách na Konferenciu o budúcnosti Európy. Je však na to po vetovaní európskeho rozpočtu Poľskom a Maďarskom v Bratislave chuť a odhodlanie? Majú štáty V4 spoločnú víziu rozvoja EÚ?

Poučenie z minulosti

Podobných iniciatív na zapojenie občanov do formovania budúcnosti EÚ sme už zaznamenali niekoľko. V roku 2002 sa začal Konvent o budúcnosti Európy. Viedol ho francúzsky exprezident Valéry Giscard D’Estaing. Po roku a pol vyústil do záverov, ktoré sa stali základom budúcej takzvanej európskej ústavy. V referendách ju napokon odmietli francúzski aj holandskí občania. Na druhej strane, časti ústavy boli pretavené do Lisabonskej zmluvy, ktorá bola riadne ratifikovaná.

Ďalšiu podobnú aktivitu vyvinula Európska komisia pod vedením Jeana-Clauda Junckera, ktorý v roku 2017 predstavil možné scenáre vývoja EÚ. Následne spustil priame verejné debaty občanov s eurokomisármi aj online diskusie. Výsledok celého procesu dostali lídri členských štátov na stôl v máji 2019 na summite v Sibiu. Problém však bol v tom, že návrhy občanov prišli v čase, keď Úniu paralyzoval odložený brexit a hlboké názorové spory medzi členskými štátmi. Ku konsenzu preto v kľúčových témach nedospeli.

V súčasnosti je situácia prinajmenšom podobná, ak nie horšia. Nie je zhoda na otváraní základných zmlúv, ožili hodnotové spory a opäť sa prehlbuje antagonizmus medzi východom a západom EÚ. K tomu pripočítajme pandémiu, ktorá vytlačila Konferenciu o budúcnosti Európy na okraj politického záujmu. Čo v takej situácii môže konferencia priniesť a do akej miery je možné ju usporiadať pri súčasných protiepidemických opatreniach? Historická skúsenosť ukazuje, že by sme od dvojročnej konferencie nemali mať prehnané očakávania. Na druhej strane, návrhy občanov môžu pri priaznivej politickej situácii u lídrov zarezonovať. Napokon, ostatné dva roky ukázali, aké veľké a nepredvídateľné zmeny môžu Úniu za relatívne krátke obdobie postretnúť.

Konferencia o budúcnosti Európy bude hlavnou témou podujatia, ktoré organizuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a Friedrich Ebert Stiftung 23. 11. 2020. Budete ho môcť sledovať online tu: https://www.facebook.com/SFPA.sk/live_videos/.