Zahraničná politika

Možno už v decembri sa dočkáme spustenia Konferencie o budúcnosti Európy. Pre pandémiu a spory o vedenie i podobu konferencie sa začiatok posunul o niekoľko mesiacov. Viacerí slovenskí predstavitelia ju považujú za dobrú možnosť, ako nadviazať s občanmi hlbší dialóg o Európskej únii. Poukazujú však na medzery vo vzdelávaní a potrebu interaktívnej diskusie.

Momentálne sa pripravujeme na spustenie dvojročnej diskusie o budúcnosti Európskej únie na politickej a občianskej úrovni. Politikov, verejných predstaviteľov a akademikov sme sa pýtali, ako sa ku konferenciu postaví Slovensko a ako ideálne postupovať, aby z nej bol čo najväčší osoh.

Načasovanie nikdy nebolo ideálne

Nekončiaca sa pandémia a spory ohľadom rozpočtu podmieneného dodržiavaním zásad právneho štátu odsunuli celoeurópsku konferenciu na druhú koľaj. Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus sa však nádeja, že už o týždeň by mohlo byť všetko inak. „Medzi členskými štátmi sú ťažké spory a atmosféra nie je ideálna. Možno však práve Konferencia o budúcnosti Európy je príležitosťou na definíciu európskych hodnôt,“ vyhlásil Klus.

Súhlasil s ním predseda Európskeho výboru slovenského parlamentu Tomáš Valášek. Načasovanie konferencie podľa neho nie je ideálne, ale aspoň sa posunula na obdobie po polarizujúcich prezidentských voľbách v USA. Teraz preferuje, aby sa radšej konferencia usporiadala až po schválení európskeho rozpočtu a Fondu obnovy.

Vďaka aktivitám Nemecka, ktoré momentálne predsedá Rade EÚ, vidí svetlo na konci tunela europoslanec Vladimír Bilčík. Bez dohody lídrov spustenie konferencie nie je možné. Europoslanec uviedol, že agenda plánovanej konferencie sa kvôli Covidu-19 v ostatných mesiacoch dynamicky menila. Dúfa v riadne spustenie dvojročného sledu diskusií vďaka novým vakcínam proti škodlivému vírusu. 

Predpokladom na dobrú diskusiu je vzdelávanie

Európsky parlament plánuje niekoľko veľkých ľudových zhromaždení, kde by mali občania zo všetkých členských štátov priestor na diskusiu o budúcnosti EÚ. Popri tom je na každom štáte, aby zorganizoval vlastné podujatia. Výstupy zo stretnutí s občanmi by mali nakoniec prerokovať a implementovať lídri na summite v Bruseli.

 „Je to obrovská príležitosť na diskusiu s občanmi o Európskej únii,“ skonštatoval Martin Giertl, splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti. Jedným dychom však dodal, že žiaci a študenti v slovenských školách nezískavajú dostatočné znalosti o fungovaní a okolnostiach členstva v Únii. Súhlasili s ním aj ostatní účastníci webinára.

Slovákom sú však európske inštitúcie v Belgicku a rozhodovanie elít stále vzdialené. Nie sú v tom sami, občania vo viacerých členských štátoch sa sťažovali, že lídri sa pri voľbe šéfa Európskej komisie neriadili výsledkom eurovolieb. Podobne sa názory občanov nepretavili do reality na vlaňajšom summite v Sibiu, keďže členské štáty v otázke smerovania Európskej únie nedokázali nájsť spoločnú reč.

Potvrdil to Tomáš Valášek s tým, že Slováci ešte stále vnímajú Úniu ako niečo cudzie a dobre zužitkovaná Konferencia o budúcnosti Európy by to mohla zmeniť. Kritikou nešetril ani na adresu niektorých ministrov a politických strán, u ktorých mu chýba dostatočná znalosť a záujem o európske témy.

Vladimír Bilčík by považoval za úspech, keby slovenská verejnosť počas konferencie pochopila, ako funguje EÚ, či má zmysel jej dávať ďalšie právomoci a meniť inštitucionálne nastavenie spoločenstva.

Ministerstvo zahraničných vecí momentálne pripravuje stratégiu prístupu Slovenska ku Konferencii o budúcnosti Európy. Predloží ju na schválenie vláde a sľubuje si od nej koordináciu aktivít so štátnymi inštitúciami, neziskovým sektorom aj univerzitami. Martin Klus však zatiaľ ešte nechcel prezradiť konkrétne body stratégie.

Pri tvorivej debate nesmie chýbať koncovka

Namiesto oficiálnych debát a prednášok by plánovaná konferencia mala priniesť skôr tvorivé podujatia, pri ktorých sa účastníci priamo zapoja v čo najväčšej miere. V opačnom prípade hrozí, že budúcnosť EÚ zostane vzdialenou témou a občania ju budú vnímať ako záležitosť nedostupných elít.

Politologička Aneta Világi sériou výskumov dospela k záveru, že Slováci síce prevažne vnímajú členstvo v EÚ kladne, ale považujú ho prospešné skôr pre štát, ako konkrétnym spôsobom pre jednotlivých obyvateľov.

Trendy v názoroch občanov dokladuje posledný prieskum pre Európsky parlament. Viac ako polovica  európskych aj slovenských respondentov súhlasí s posilnením právomocí EÚ na zvládnutie pandémie. Takmer tri štvrtiny Slovákov v prieskume tiež súhlasili s podmienením vyplácania európskych finančných prostriedkov dodržiavaním pravidiel právneho štátu.

Politologička by na tom chcela ďalej stavať, ale otvárať počas participatívnych diskusií aj citlivejšie európske témy. Cestu vidí v intenzívnej interakcii s účastníkmi a vyvracanie rôznych mýtov a neprávd o EÚ hneď v momente, keď zaznejú.

Intenzívnejšiu snahu nielen od ministerstva zahraničných vecí, ale aj vlády ako celku, si praje analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba. Za osvedčený nástroj považuje Národný konvent, na ktorom sa občania v sektorových pracovných skupinách priamo zapojili do prípravy odporúčaní pre politické špičky. Farmári tak získali prehľad a sčasti aj dosah na európsku legislatívu, ktorá sa ich priamo týka. Tento rozmer podľa neho zabezpečil záujem účastníkov a navrhol niečo podobné zopakovať pri aktuálnej Konferencii o budúcnosti Európy.

Jasnú koncovku a intenzívne zapojenie si od konferencie sľubuje Andrea Elscheková Matisová, riaditeľka odboru vzťahu s inštitúciami na rezorte diplomacie. Súčasťou pripravovanej stratégie ministerstva by malo byť aj zladenie európskych a slovenských aktivít.

S paletou nápadov, ako tentoraz osloviť občanov inovatívne a efektívnejšie prišla vysokoškolská pedagogička Alexandra Poláková-Suchalová. Na informačnú kampaň o európskych témach by nadviazala takzvanými facilitovanými diskusiami, ktoré by poskytli občanom priestor na aktívne zapojenie. Týmto spôsobom sa podľa nej dá predísť únave a apatii z európskych tém, ktoré na prvý pohľad môžu pôsobiť príliš zložito a technicky.

Slovenský rozmer Konferencie o budúcnosti Európy bol témou webinára, ktorý 23. novembra zorganizovali Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a Friedrich Ebert Stiftung.