Zahraničná politika

V USA 3. novembra vyvrcholí prezidentská kampaň. Je veľmi pravdepodobné, že meno budúceho prezidenta nebude známe ani deň po voľbách. V dôsledku pandémie koronavírusu sa rozhodlo využiť spôsob voľby poštou viac občanov ako zvyčajne, čo môže celý proces zrátavania hlasov predĺžiť aj o niekoľko týždňov.

Demokratický kandidát Joe Biden má pred republikánom Donaldom Trumpom vyšší náskok ako Hillary Clintonová pred voľbami v roku 2016. Čo robí Bidena príťažlivejším pre voličov oproti Clintonovej? Obidvaja sú politicky známe tváre washingtonského establišmentu.

Po prvé, Donald Trump už nie je niekto, kto prichádza zvonku, ale je úradujúci prezident. Ťažšie sa mu predáva myšlienka outsidera, ktorý prichádza zreformovať systém. V Bielom dome je už vyše troch rokov, pričom prvé dva roky mali republikáni väčšinu v oboch komorách kongresu. To znamená, že mal veľký priestor na presadenie svojej agendy, čo sa mu podarilo iba čiastočne.

Po druhé, v porovnaní s Clintonovou je Biden ťažší terč. Je kandidátom kompromisu v rámci Demokratickej strany. Dokáže prepájať jednotlivé prúdy a zároveň nie je zavrhovaný žiadnym z nich, aj keď ľavicovú časť Demokratickej strany nemusí napĺňať optimizmom. Postaviť do čela „centristického“ kandidáta je pragmatickým rozhodnutím.

Biden má viac donorov, ale Trump vyhráva na sociálnych sieťach. Čo o voľbách rozhoduje?

Vždy ide o viacero faktorov, ale toto nie sú tradičné voľby. Už len preto, že sa odohrávajú počas pandémie. Tradične by mal byť prezident tým, kto v čase krízy hľadá spôsob, akým strany konfliktu spojiť. Trump je však niekto, kto do konfliktu prichádza s bandaskou benzínu. Je to úplne iný spôsob komunikácie. Aj v minulosti dochádzalo ku kritike médií zo strany prezidentov, no nepresiahla mieru delegitimizovania médií alebo iných tradičných inštitúcii v tomto systéme.

Koronavírus si v USA vyžiadal viac ako 220 000 životov a čísla stále rastú. Nedávno sa ukázalo, že Trump pandemickú situáciu úmyselne zľahčoval. Situácia sa nezmenila, ani keď sa sám nakazil. Môže to ovplyvniť Trumpove preferencie?

Pandémia v podstate len ukazuje, ako polarizované a rozdelené USA sú. Podľa toho, či ľudia nosia rúška a dodržiavajú pravidlá, je spoločnosť rozdelená na červenú a modrú Ameriku, republikánsku a demokratickú. Keď sa vrátime do roku 2016 a spomenieme si na to množstvo škandálov spojených s kandidátom Trumpom, zistíme, že žiaden z nich neohrozil jeho pevných 40 % podporovateľov. Zdá sa, že to platí aj dnes. V roku 2016 sa mu veľmi zručne podarilo osloviť ekonomickou populistickou rétorikou. Zároveň odradil voličov demokratov, ktorí by sa inak dostavili, no boli Clintonovou znechutení, aj v dôsledku Trumpovej antikampane. Víťazná kombinácia nie je len o tom, že presviedčam, ale aj súčasne odrádzam voličov oponenta.

V dôsledku pandémie stúpol záujem o hlasovanie poštou. Trump túto metódu kritizuje, hovorí o manipulácii a falšovaní hlasov. V júni však vymenoval do čela pošty Luisa DeJoya, ktorý jeho kampaň finančne podporil. Pokúša sa Trump spomaliť sčítavanie hlasov?

Všetko, čo Trump a republikáni explicitne a implicitne robia prinajmenšom posledný rok, je naozaj snahou z rôznych úrovní spochybňovať bezpečnosť samotného hlasovania, hoci ide v USA o tradičnú metódu. Žiadna štúdia zatiaľ nepreukázala, že hlasovanie poštou je viac náchylné na zneužitie, ako ostatné. Problémy, ktoré sa objavujú, sú na úrovni chybovosti, ktorú vykazujú aj iné metódy hlasovania.

Už teraz je zrejmé, že v niektorých štátoch môžu zostať tisícky nespočítaných hlasov, ktoré budú predmetom súdnych sporov. V posledných dňoch rozhodoval Najvyšší súd v niekoľkých kauzách týkajúcich sa otázky spočítavania hlasov, ktoré dorazia poštou po 3. novembri. V Pensylvánii súd takéto spočítanie umožnil, vo Wisconsine nie. Dá sa teda očakávať, že osobitne v prípade tesných volieb bude práve toto predmetom veľkého súboja. Navyše, každý štát USA si volebné pravidlá upravuje sám, čo len zväčšuje priestor pre možný chaos.

Uvoľnené miesto na najvyššom súde je jednou z hlavných tém posledných týždňov. Kandidáta nominuje prezident a schvaľuje senát, v ktorom majú republikáni väčšinu. Keďže sa súčasne s prezidentskými voľbami konajú aj voľby do senátu, mohli by o ňu prísť. Mal Trump tesne pred voľbami právo nominovať nového sudcu? Nemali by sa republikáni riadiť rovnakým precedensom, aký sami vytvorili pred štyrmi rokmi?

Áno, republikáni vtedy tvrdili, že vo volebnom roku sa dôležité nominácie nerobia a tiež, že voliči by mali rozhodnúť o tom, kto vyberie nového kandidáta. Je to jednoduché mocenské rozhodnutie. Republikáni si to mohli pred štyrmi rokmi dovoliť, mali väčšinu v senáte rovnako ako teraz. Ústava ani žiaden zákon ich v tomto nijako neobmedzuje. Môžeme sa baviť o tom, či pred štyrmi rokmi náhodou neklamali americkej verejnosti. V konečnom dôsledku rozhodlo 52 republikánskych senátorov. Po prvýkrát od 1869 nezískal kandidát na sudcu Najvyššieho súdu ani jeden hlas od „opozície“, teda demokratov.

Senát schválil nomináciu Amy Coney Barretovej, pomerne konzervatívnej sudkyne. Pri vypočúvaniach rezonovala najmä diskusia okolo rozhodnutie prípadu Roe vs. Wade, ktorý umožňuje podstúpiť interrupciu. Je možné, že sa to zmení?

Najvyšší súd je špecifická inštitúcia s doživotnou nomináciou. Miera slobody, ktorú sudcovia získavajú v momente, keď si oblečú róbu, je neuveriteľná. Nie vždy sa sudcovia ,,zavďačujú“ prezidentom, ktorí ich nominujú. Trumpov nominant sudca Neil Gorsuch má silný libertariánsky rozmer, ktorý ide v niektorých kauzách proti republikánskej filozofii. Sudca John Roberts zase opakovane zachránil časti Obamacare.

Ak sa prípad Roe vs. Wade dostane v nejakom rozmere na súd, je možné prinajmenšom očakávať, že prinesie veľkú diskusiu. Roe vs. Wade bol hlavne o tom, že celú tému preniesol z úrovne štátov na federálnu úroveň. Môže sa stať, že súd celú záležitosť vráti späť na úroveň štátov. Inak povedané, interrupcie nezakáže plošne, ale uvoľní ruky štátom v tom, že ich budú môcť zakázať na svojom území. USA by boli teda opätovne rozdelené, tentokrát na štáty, kde sú interrupcie zakázané a tie, kde sú legálne.

V prípade, že vyhrá Biden, mal by využiť takzvaný court packing (pridávania sudcov) a vyvážiť tak názory na najvyššom súde?

Namodelujme si situáciu, kde by k niečomu takému došlo a zároveň by demokrati získali väčšinu v senáte a udržali si ju v snemovni reprezentantov. K dispozícii by v podstate mali kompletnú štruktúru na to, aby mohli prinášať zásadné reformy. Riziko, že sa tak systém stane nestabilným je príliš veľké.  Podobnú diskusiu zažili USA počas Franklina D. Roosevelta, ktorý s touto ideou prišiel po tom, čo mu súd opakovane neodsúhlasil niektoré jeho návrhy. Samotná hrozba rozšírenia súdu stačila na to, aby súd svoje predchádzajúce rozhodnutia prehodnotil, posunul sa viac „k prezidentovi“ a k rozšíreniu nikdy nedošlo. Súčasnú diskusiu môžeme vnímať ako snahu pripomenúť súdu fakt, že aj jeho moc je možné obmedziť.

Trump viackrát  odmietol povedať, či v prípade prehry uzná výsledok volieb. Ak sa zabarikáduje v Bielom dome, vyženie ho armáda?

Trump a republikáni sa snažia spochybňovať proces volieb a ich férovosť, nemusia mať nutne záujem o to, aby sa nechal vyniesť armádou. Ale to, že aj tento scenár je reálny, nám ukazuje, kam sa USA posunuli. Jediné, čo v zásade vieme povedať je, že 20. januára o 12. hodine má nový prezident zložiť prísahu. Proces odovzdania moci je do veľkej miery riadený  neformálnymi pravidlami. Dekády fungovali nejaké tradície, nepísané normy, ktoré všetci dodržiavali. Trump nám ukázal, že mnoho z týchto noriem je bezvýznamných, keď ich nikto nedodržiava, počnúc tým, že nezverejnil svoje daňové priznanie a ustál to. Otázkou do budúcnosti je, nakoľko sú tieto normy dôležité, aby dostali podobu zákonov.

Pred pár týždňami Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) zabránil plánu extrémistickej skupiny uniesť demokratickú guvernérku v Michigane. Trump túto a iné podobné násilné skupiny formálne neodsúdil a odkazuje im, aby ,,zostali v pohotovosti“. Čo ak ich vyzve, aby výsledky volieb nerešpektovali? Hrozí v USA občianska vojna?

Trump to prezentoval spôsobom, že je to celé výsledkom práce zlej a neschopnej guvernérky. Podobné skupiny môžu túto komunikáciu čítať ako spôsob vyjadrenia podpory ich činnosti. Keďže tieto skupiny nemá pevne v rukách, môže sa stať, že sa mu to celé vymkne a časť týchto skupín sa bude naozaj mobilizovať a dôjde k násiliu, ale ťažko to vopred odhadnúť. Myslím si, že ak bude rozdiel medzi Bidenom a Trumpom zásadný, násilnosti nehrozia.

Ak by Trump robil obštrukcie, postaví sa zaňho Republikánska strana?

Neviem, či chce Republikánska strana nevyhnutne s Trumpom zahynúť. Ich vzťah je symbiotický, ale súčasne veľmi pragmatický. V momente, ako by sa ukazovalo, že prináša iba samé negatíva, tak si viem živo predstaviť, že by sa ho zbavili. Ak by však podporili Trumpa aj v niečom, čo výrazne prekračuje akékoľvek demokratické štandardy a pravidlá hry, tak potom hrajú o budúcnosť celej strany.

Ako to všetko vypovedá o stave demokracie v USA?

Problémy USA sú v oveľa dlhodobejšie a nie sú riešené. Príkladov je viac, počnúc rysovaním hraníc volebných obvodov, končiac aktívnou snahou, osobitne republikánov, sťažiť ľuďom hlasovanie. Ak sa stáva čoraz častejšie, že kandidát získa väčšinu hlasov a aj tak nie je prezidentom, tak to dlhodobo podkopáva demokratický element celého politického systému.

Je zrejmé, že musí nastať nejaká zmena. Jedna možnosť je, že sa výrazne oslabí federálny prvok a vláda. Druhý scenár je extrémnejší. Nechcem pripomínať občiansku vojnu, ale aj tá bola v konečnom dôsledku o tom, že sa pokojnou cestou nepodarilo vyriešiť spor o to, ako má politický a ekonomický systém USA vyzerať.

Zahraničná politika nie je tentoraz silnou témou kampane. Je to bežné?

Prezidentské voľby sú vždy viac o domácej politike. Iné to je, keď sa to týka vojnového konfliktu, ako napríklad vojny vo Vietname. Vtedy sa téma bezprostredne týkala životov státisícov Američanov. Trumpove kroky, ako bolo opustenie viacerých medzinárodných organizácii či zrušenie zmluvných pristúpení, sú prejavmi ustupovania USA z pozície globálneho lídra. V týchto voľbách však nie sú témou. Na úrovni bežnej diplomacie by však niekto mohol argumentovať, že v prípade nášho regiónu strednej a východnej Európy sú USA oveľa viditeľnejšie a aktívnejšie, než boli počas Obamovej administratívy. Nehovoriac o stálej prítomnosti v rámci strategických a obranných mechanizmov. V oblastiach ako je zahraničná a bezpečnostná politika existovala istá miera konsenzu, ktorý prechádzala z administratívy na administratívu bez ohľadu na to, či to bol demokrat alebo republikán. Uvidíme, či sa tento konsenzus podarí naplno obnoviť po voľbách, alebo Trumpovo pôsobenie definitívne zmenilo postavenie USA vo svete.

Foto: prezidentskí kandidáti Donald Trump a Joe Biden.
Zdroj: Emma Kaden, flickr.com.