Zahraničná politika

Búrlivé protesty v Hongkongu potláčané hrubou silou vyniesli dianie v Číne na titulky svetových médií. Zároveň sa však na verejnosť dostali znepokojujúce zábery z táborov, kde čínske úrady nasilu väznia a počínšťujú menšinových Ujgurov. Situáciu Ujgurov v rozhovore priblížil analytik SFPA Peter Brezáni.

Čína je momentálne predmetom diskusií pre dianie v Hongkongu. Po búrlivých protestoch vyhrali v komunálnych voľbách odporcovia správkyne Carrie Lamovej, ktorá je naklonená Pekingu. Čo to znamená pre budúcnosť Hongkongu?

Bez debaty mali tieto voľby veľký symbolický význam a vyslali do Pekingu veľmi silný odkaz. Ako s ním Peking naloží, je nateraz otázne. Jedným dychom treba dodať, že keďže išlo o voľby komunálne, adekvátne tomu treba zhodnotiť ich reálny vplyv na budúcnosť Hongkongu. Na objasnenie: do 18 obvodných rád sa volilo 452 zástupcov, bola rekordná účasť (71 %), a tzv. pro-demokratickí kandidáti (inými slovami nekomunistickí) získali drvivú väčšinu (389 kresiel).

Až do novembra 2019 bol pomer zástupcov vždy opačný. Tým zároveň získali všetkých 117 miest, ktoré obvodným radám pripadajú v komisii voliacej správcu Hongkongu. Najbližšie voľby správcu budú v roku 2022.

Rád by som zdôraznil, že samotné rady podliehajú Pekingu a reálne majú malý vplyv na konečné rozhodnutia. Do istej miery sa preto spoliehajú aj na skutočnosť, že ak teraz nebudú ako zástupcovia Hongkongu súhlasiť s niektorými politikami alebo projektami, tak sa Pekingu bude ťažko vysvetľovať (aj doma aj vo svete), prečo ide proti zastúpeniu, ktoré zvolilo 71% obyvateľov Hongkongu.

Trúfne si Čína viac presadiť svoj vplyv v Hongkongu, alebo sa obmedzí na kroky proti jeho spojencom, ako keď zakázala americkému loďstvu vstup do prístavov?  

Povedzme si úprimne, že vedenie Číny nevidí dôvod na to, aby nemalo v Hongkongu vplyv. Možno by som ešte pripomenul, že predtým, ako Spojené kráľovstvo odovzdalo Hongkong Čínskej ľudovej republike (ČĽR) v roku 1997, podpísali spoločne v roku 1984 tzv. Spoločné vyhlásenie. Boli v ňom uvedené podmienky odovzdania a  obsahovali klauzuly o relatívne vysokom stupni autonómie a slobody na obdobie minimálne 50 rokov po odovzdaní. Dohoda uložená v OSN Problémy s interpretáciou nastali hneď po odovzdaní. Od nástupu prezidenta Si Ťin-Pchinga v roku 2012 už Čína veľmi otvorene hovorila, že dohoda bola platná do odovzdania Hongkongu a vníma ju skôr ako historicky dokument, keďže všetky jej časti boli de facto implementovane a splnené.

Inými slovami, Peking veľmi jasne hovorí, že Hongkong jej patrí a akékoľvek komentáre zo zahraničia sú vmiešavaním sa do vnútorných záležitostí ČĽR. Dohodu nerešpektuje (aj posledné protesty vlastne vyplynuli z úprav legislatívy, ktorá mala byť taktiež nedotknutá) a myslím si, že výsledok volieb čínsku vládu možno spomalí v presadzovaní a usadzovaní sa hlbšie v Hongkongu, ale len ťažko ju zastaví.

Medzičasom sa však objavili ešte alarmujúcejšie správy zo severozápadu Číny. Naozaj je situácia menšinových Ujgurov natoľko vážna? Čo sa v oblasti deje?

Áno. Ja osobne považujem túto časť čínskej vnútornej politiky momentálne za problematickejšiu, ako potlačenie protestov v Hongkongu.

V novembri  bolo zverejnených viac ako 400 strán dokumentov Komunistickej strany Číny (vynesené zvnútra), ktoré obsahujú vnútrostranícke prejavy vedenia vrátane prezidenta. Týkajú sa situácie v Sin-ťiangu, sú to rôzne smernice,pokyny a správy o sledovaní a kontrole ujgurskej menšiny (ale nie len tej) v tejto oblasti, napríklad aj manuál pre miestnych byrokratov, ako napríklad odpovedať na zvedavé otázky ujgurských študentov študujúcich mimo Sin-ťiangu, ktorí sa po návrate domov snažia nájsť ich rodinní príslušníci. V dokumentoch tiež nájdeme zmienky o plánoch na rozšírenie týchto aktivít do iných častí Číny.

Predpokladá sa, že od roku 2017 bolo v tejto oblasti zadržiavaných 800 000 až 1 000 000 moslimov (prevažne Ujgurov, ale aj Kazachov a Uzbekov). Voči väčšine prípadov nebolo voči zadržaným vznesené žiadne obvinenie. Pravdepodobný dôvod, alebo to nazývajme zámienka, ich obmedzenia  na slobode je fakt, že sú moslimovia. Tieto bezdôvodné a svojvoľné obmedzovania práv sa začali praktizovať vo veľkom po nástupe Čena Quanguoa na miesto tajomníka komunistickej strany v provincii Sin-ťiang v roku 2016. Na post prišiel z Tibetu, kde podobné praktiky zavádzal. Radikálne zvýšil počet policajných respektíve vojenských kontrolných stanovíšť, stál za „proti-extrémistickou“ legislatívou (zákaz dlhej brady a zahaľovania sa) a vytvoril systém reedukačných centier, ktorých cieľom je eliminovať extrémizmus. The Economist popísal, ako Čen rozdelil hlavné mesto oblasti na sektory. Každý sektor netvorí viac ako 500 obyvateľov, má svoju policajnú stanicu, ktorá pravidelne týchto obyvateľov monitoruje, kontroluje im pravidelne doklady, fotí ich na uliciach, odoberá odtlačky prstov, sleduje ich telefóny. Zbiera biometrické údaje – vytvára DNA databázu obyvateľstva. V Sin-ťiangu si takto Čína vytvorila obrovskú databázu, z ktorej za pomoci umelej inteligencie vytvárajú zoznamy podozrivých ľudí. Podľa uniknutých dokumentov bolo napríklad v priebehu týždňa v roku 2017 na základe algoritmu zatknutých 15 000 ľudí.

Pre kratučkú názornú ukážku pravidiel v praxi si odporúčam pozrieť niektorú časť cestopisu Českej televízie Trabantem tam a zase spátky, v ktorom sa celá skupina cez Sin-ťiang presúva a každých par sto metrov/kilometrov si ich fotia, na malej ulici ich nasnímali kamery zachytávajúce prakticky každý uhol.

Objavili sa zábery s rozsiahlymi prísne stráženými tábormi, kde sú Ujguri umiestnení. Podľa investigatívnych novinárov sú prevychovávaní tak, aby sa z nich stali Číňania. Napĺňa to definíciu psychického týrania a porušovania ľudských práv. Ako to vnímate vy?

Ako som spomenul v predchádzajúcej odpovedi, ľudské práva sú v Sin-ťiangu masovo porušované. Aj keď Peking najskôr existenciu takýchto táborov popieral, neskôr sa o nich začal vyjadrovať ako o reedukačných centrách, či akýchsi dobrovoľných internátnych školách, ktoré vybavia „účastníkov kurzov“ základnými pracovnými návykmi a zručnosťami. Cieľ tejto silenej reedukácie je však jasný – potlačenie identity, kultúry a náboženstva.

Už v minulosti Sin-ťiang cítil, že je súčasťou ČLR. Hoci majú menšiny podľa legislatívy nárok na vzdelávanie v materinskom jazyku, už od 90. rokov sa postupne stáva mandarínčina jediným vyučovacím jazykom. Tento trend sa týka viacerých menšín. Čína sa ním snaží posilniť lojalitu voči systému a ČĽR ako takej. To isté sa týka náboženstva. Po útokoch na dvojičky Čína využíva medzinárodný boj proti terorizmu ako zámienku obmedzovať Islam v Sin-ťiangu celkom rázne: znemožňuje navštevovanie mešít, politické školenia a dostať sa do Mekky je prakticky nemožné. Ujguri majú obmedzený styk s inými islamskými krajinami. A to všetko na území, kde Ujguri žijú stáročia.

Kto sú vlastne Ujguri a prečo sa Čína tak intenzívne a nehumánne snaží „prerobiť“ ich na Číňanov? Do akej miery pri tom zohráva úlohu fakt, že sú moslimovia?

Ujguri sú turkický národ, ktorý obýva severozápadnú časť Číny, inak známu aj ako Východný Turkestan (oficiálne Ujgurský autonómny región Sin-ťiang). Je to región, ktorý bol historicky kvôli svojej strategickej polohe vystavený rôznym vplyvom – indickým, turkickým, perzským, čínskym. Kedysi tam tvorili väčšinové obyvateľstvo, v súčasnosti sú už po intenzívnom počínšťovaní v menšine. Historicky a kultúrne sú im najbližší Uzbeci.

Čína toto územie niekoľkokrát v histórii anektovala – odtiaľ aj názov oblasti, keď ho v polovici 18. storočia pomenovala Sin-ťiang, čo znamená Nové pohraničie. Definitívne si sa stalo súčasťou ČĽR v roku 1949. A prečo je pre Čínu dôležitý? Je to najväčší čínsky región, má obrovské zásoby ropy, plynu, uhlia, nerastov (lítiových) a hraničí s ôsmimi štátmi. Vedie cezeň strategická energetická infraštruktúra, ktorá je pomerne dôležitou súčasťou čínskej iniciatívy „Belt and Road“ (Pás a cesta). Čína si teda chce región ako taký pripútať pevne k sebe, a preto chce svojbytný národ s históriou samostatnej štátnosti počínštiť.

Skutočnosť, že Ujguri sú moslimovia, zohráva dôležitú rolu. Je to dokonalá zámienka, ako región, ktorý navyše má históriu ozbrojených útokov na ozbrojené zložky, či civilistov, resp. aj niekoľko teroristických útokov, kontrolovať pod rúškom boja proti terorizmu. ČĽR otvorene bojuje proti takzvaným „trom zlám“ – separatizmus, náboženský extrémizmus a medzinárodný terorizmus.

Bolo pre Vás novou informáciou, že takto Peking s Ujgurmi nakladá?

Ja som sa s tým stretol v auguste 2018, keď o indoktrinačných politických táboroch začali otvorene hovoriť aj predstavitelia Výboru OSN na odstránenie rasovej diskriminácie. A už v roku 2017 som zachytil informácie rôznych ľudskoprávnych organizácii. Takže úplným prekvapením to nebolo.

Nemalo by na to medzinárodné spoločenstvo nejako reagovať? Aké sú reálne možnosti?

Medzinárodné spoločenstvo na to aj reagovalo, ale možností je málo. Ak si odmyslíme oficiálne protesty, ktoré sa zo strany OSN, EÚ (a aj niektorých členských krajín), ľudskoprávnych organizácií objavili, možnosti sú vyčerpané. Problémom možno je, že sa neozvala, snáď až na výnimku Turecka, žiadna moslimská krajina, ktorá by takýto postup kritizovala.

Je porovnateľná čínska politika voči Ujgurom a Tibeťanom?

Myslím, že angažovaním pána Čena , ako som spomenul skôr, v Sin-ťiangu sa odpoveď ponúkla sama. Podobnosť je veľká, snáď jediným rozdielom je praktizované náboženstvo.

Do akej miery sa darí čínskej vláde presadzovať svoje záujmy v zahraničí? Stáva sa dominantným hráčom na Balkáne?

Čína je veľmoc, má legitímne záujmy a snaží sa ich rôznymi ekonomicko-politickými cestami presadiť. Spolieha sa na mimoriadne efektívnu ekonomickú diplomaciu. EÚ síce má k dispozícii strategické dokumenty, ktoré načrtávajú naše záujmy vo vzťahoch EÚ-Čína, ale nie je jednotná. Veď len vo V4 máme rozdielne vnímanie a názory na čínsku prítomnosť v regióne.

Čína zatiaľ pracuje na viacerých projektoch nielen v EÚ, ale najmä za jej hranicami, kde to ide jednoduchšie. Napríklad, od kúpy prístavu Pireus je v čínskom záujme upraviť infraštruktúru na Balkáne, aby sa tovary dali rýchlejšie a efektívnejšie prepraviť do EÚ, kde má 500 miliónov bohatých zákazníkov. Ak sa tam etabluje, čo sa jej darí, bude jedného dňa usadená v krajinách, ktoré sa môžu členskými štátmi EÚ stať v priebehu dekády. Na Balkáne využíva model financovania projektov založený na pôžičkách na infraštruktúrne projekty (aj nerentabilné), ktoré veľakrát krajiny nemôžu splatiť, čím si ich Čína zaviaže. Skupuje veľké podniky, udomácňuje sa na balkánskom trhu, kde zatiaľ nikto veľmi neanalyzuje bezpečnostno-politické dôsledky čínskej ekonomickej prítomnosti.

Foto: Námestie v meste Kašgar, provincia Sin-ťiang, Čína. Zdroj: Michael Wong, flickr.com.