Blíži sa koniec Vladimira Putina?

Alexej Navaľnyj dnes vedie ruskú opozíciu do boja s korupciou, nespravodlivosťou a politickým režimom Vladimira Putina. Po desiatkach rokov má opozícia skutočného lídra, ktorý sa nebojí postaviť sa režimu a nezastrašil ho ani neúspešný pokus o otravu novičokom. Po včerajšku však definitívne ostáva vo väzení a zmena sa opäť vzdialila.

Foto: Alexej Navaľnyj počas protestov v roku 2017.
Zdroj: Jevgenij Feldman – Own work, CC BY-SA 4.0.

Z aktivistu líder opozície

Kým ešte donedávna za hranicami Ruska Alexeja Navaľného poznal len málokto, dnes sú na jeho osobu upriamené svetové médiá a nebývalú pozornosť jeho osobe musí venovať aj prezident Putin, ktorý sa najradšej vysloveniu jeho mena úplne vyhýba.

Líder opozície sa nezrodil cez noc. Medzi popredných kritikov režimu sa postupne zaradil po protestoch v roku 2012. Ako aktivista založil Fond boja s korupciou (FBK) a systematicky pracuje na odhaľovaní korupcie politických predstaviteľov. Okrem toho tiež v roku 2018 s FBK predstavil systém takzvaných smart volieb, ktorý pomáha voličom zjednotiť sa pri voľbe opozičných kandidátov a na základe štatistických metód odhaliť prípadné manipulovanie výsledkov.

Hlavným bojiskom Navaľného je internet, kde oslovuje predovšetkým mladšiu generáciu do 35 rokov. Najsilnejším nástrojom sa stali videá, v ktorých podrobne objasňuje korupčné schémy na najvyšších politických priečkach.

Jednou z významných „obetí“ Navaľneho odhalení je aj bývalý prezident a predseda vlády Dmitrij Medvedev. Podľa analytika SFPA Alexandra Dulebu dnes už nie je predsedom vlády aj vďaka videu, ktoré odhalilo korupčné schémy a nelegálne nadobudnuté majetky Medvedeva.

Posledné video, zverejnené krátko po návrate Navaľného do Ruska a jeho následnom zadržaní, sa týka samotného Putina. Ukazuje palác strážený FSB vybavený luxusným majetkom a súkromným tunelom na pláž, v celkovej odhadovanej hodnote viac ako 1,1 miliardy eur, ktorý podľa Navaľného patrí prezidentovi. Putin sa reakcii na dokument sprvoti úplne vyhýbal, neskôr majetok poprel. Po dvoch týždňoch od zverejnenia sa k palácu prihlásil Putinov kamarát z detstva, partner v džude a dnes oligarcha Arkadij Rotenberg. Podľa jeho vyjadrení je palác ešte vo výstavbe a v budúcnosti má slúžiť ako hotel. Rovnako poprel, že by nehnuteľnosť bola palácom prezidenta Putina. To že stavba zatiaľ ešte zrejme nie je dokončená tak, ako vyobrazovali vizualizácie v Navaľného videu, dokumentuje aj reportáž spravodajského kanálu MASH, ktorú odvysielala aj štátna televízia Rossija-24.

Video v priebehu niekoľkých dní dosiahlo vyše 100 miliónov pozretí a pretavilo sa aj do poklesu dôvery verejnosti voči osobe prezidenta Putina na 53 percent ku koncu januára. Hoci v porovnaní s dôverou politikom na Slovensku ide stále o pomerne vysoké číslo, v kontexte Ruska a osoby Putina ide o dlhodobý podpriemer, keďže ešte v priebehu minulého roka úroveň dôvery oscilovala okolo 60 percent. V časoch po anexii Krymu dokonca atakovala hranicu 90 percent.

Otrava a politický proces

Po otrave nervovoparalytickou látkou novičok v auguste minulého bol život Navaľného vážne ohrozený. Niekoľko týždňov hospitalizácie v Berlíne trvalo, kým sa jeho stav zlepšil a postupne sa zotavil. Potvrdili sa tiež podozrenia, že za otravou stála ruská tajná služba. Okrem oficiálnych záverov vyšetrovania sa k činu omylom priznal aj samotný agent FSB, ktorý sa na otrave podieľal.

Záujem Kremľa na odstránení Navaľného ako úspešného bojovníka proti korupcii a potenciálneho politického rivala je z hľadiska mocenských hier pochopiteľný. Z pohľadu hodnôt Rady Európy, ktorej je Rusko stále členom, sú však tieto metódy neospravedlniteľné.

Po neúspešnom pokuse o otravu sa Putin zrejme nazdával, že sa Navaľnyj podvolí a do Ruska sa nikdy nevráti. Putin sa pritom sám vyjadril, že sa prihovoril za to, aby sa Navaľnyj mohol liečiť v Nemecku. Nebol by prvým politikom, ktorý sa z dôvodu obavy o vlastný život alebo hrozby väzenia rozhodol žiť v exile. Podobný osud postretol napríklad šachového veľmajstra Garryho Kasparova, ktorý dnes žije v New Yorku.

Putin sa však od začiatku pripravoval aj na prípad, že by sa Navaľnyj rozhodol vrátiť. Tromfom v jeho rukáve bol podmienečne odložený výkon trestu odňatia slobody na tri a pol roka. Navaľnému s bratom Olegom ho uložil súd v roku 2014 za podvod pri podnikaní – údajne predražené dopravné služby pre spoločnosť Yves Rocher v roku 2012.

„Poškodená“ spoločnosť už počas súdneho konania uviedla, že neutrpela žiadnu ujmu. V roku 2017 navyše Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že v danom prípade došlo k porušeniu Navaľného práva na spravodlivý súdny proces a uložil Rusku povinnosť odškodniť bratov Navaľných. Napriek tomu pôvodný rozsudok nebol zrušený.

Súčasťou podmienečného odkladu trestu bola povinnosť Alexeja Navaľného hlásiť sa dvakrát mesačne kompetentným úradom do 30. decembra 2020. Vzhľadom na otravu a následný päťmesačný zotavovací pobyt v Nemecku ho ruské úrady obvinili z nesplnenia tejto povinnosti. To bolo zároveň formálnym dôvodom rozhodnutia súdu, ktorý ho v utorok poslal definitívne do väzenia.

Čas na reformy

Návrat Navaľného do vlasti a zadržanie hneď po prílete spolu s následným zverejnením dokumentu o takzvanom Putinovom paláci spustili vlnu protestov, ktorá vyhnala do ulíc státisíce Rusov vo vyše sto mestách po celom Rusku. Ani protesty však nezabránili súdu Navaľného uväzniť.

Podľa Alexandra Dulebu sa trestanie väzením pri Navaľnom zrejme neskončí. „Som presvedčený, že okrem Navaľného, hrozí zhruba 40-50 jeho spolupracovníkov v jednotlivých mestách, ktoré vedú krajské organizácie, že dostanú nejaké trestné činy, podobne ako on za Yves Rocher. Momentálne sú takisto zadržaní. Štát, respektíve silové zložky pokračujú, aby zlikvidovali opozíciu,“ uviedol v diskusii Zahraničnej politiky.

Masívne zatýkanie však nerieši problémy Rusov, ktorí sú čoraz viac nespokojní a frustrovaní. „Až 45 percent Rusov má mesačný príjem 15 tisíc rubľov, pričom trojčlenná domácnosť na dôstojný život potrebuje zhruba 60 tisíc. Teda aj v prípade, že v domácnosti zarábajú dvaja, stále im chýba zhruba polovica, aby sa nemuseli obmedzovať,“ vysvetľuje Duleba. Podľa prieskumu medzi účastníkmi januárových protestov bolo vyše 40 percent ľudí, ktorí predtým nikdy protestovať neboli.

Ak chce Putin zotrvať pri moci a stabilizovať krajinu, z dlhodobého hľadiska je podľa Alexandra Dulebu jediným možným východiskom dať ľudom víziu, priniesť reformy, začať odstraňovať korupciu a prebrať tak Navaľného agendu. V opačnom prípade bude nasledovať v bieloruský scenár – masívne zatýkania, policajný štát a zastrašovanie ľudí. Z krátkodobého hľadiska sa mu môže podariť protestné hlasy umlčať, ale raz bude zmena nevyhnutná.

Text vznikol v nadväznosti na diskusiu „Blíži sa Putinov koniec“, ktorú usporiadala Zahraničná politika 2. februára 2021. Diskusiu s analytikom a profesorom Alexandrom Dulebom moderoval analytik SFPA Patrik Kováč.