Zahraničná politika

Haagsky osobitný súd pre Kosovo koncom júna obžaloval súčasného kosovského prezidenta Hashima Thaçiho zo spáchania vojnových zločinov z obdobia vojenského konfliktu medzi Kosovom a Srbskom v rokoch 1998 – 1999. Spolu s ním čelí obvineniu aj ďalších deväť predstaviteľov Kosovskej oslobodzovacej armády (UÇK), ktorú Thaçi viedol. Obžaloba sa stane ešte zaujímavejšou, keď sa nad ňou zamyslíme v kontexte vývoja kosovsko-srbských vzťahov a angažovania americkej a európskej diplomacie do tohto procesu.

Odkiaľ prišla obžaloba

Už je to takmer 20 rokov od spomínaného kosovsko-srbského konfliktu, no obžaloba bývalého politického lídra paramilitárnej Kosovskej oslobodzovacej armády prišla až teraz. Zaujímavé tiež je, kto danú obžalobu vzniesol. Haagsky osobitný súd pre Kosovo je totiž dočasná inštitúcia, ktorá vznikla až v roku 2016 a zaoberá sa len vojnovými zločinmi a zločinmi proti ľudskosti z kosovskej vojny. Súd právne patrí pod jurisdikciu Kosova, no sídli v Holandsku a má pracovníkovi z rôznych štátov. Finančne jeho fungovanie zabezpečuje najmä Európska únia a tiež niekoľko ďalších štátov. Sídli mimo územia Kosova v snahe ochrániť svedkov, ktorí na súde vypovedajú.

Impulz na vytvorenie tejto inštitúcie prišiel roky predtým, keď švajčiarsky poslanec v Rade Európy Dick Marty napísal prelomovú správu. Tvrdil v nej, že Kosovská oslobodzovacia armáda sa počas vojny dopustila mnohých vojnových zločinov. Keď sa po dôslednom preverovaní ukázalo, že dané obvinenia by mohli byť pravdivé, Európska únia sa dohodla s Kosovom na založení špeciálneho súdu, ktorý by sa týmto zaoberal.

Okolnosti obžaloby

Mnohých neprekvapilo, že bol prezident Thaçi obžalovaný, aj keď bolo zatiaľ kosovských Albáncov v rámci daného konfliktu odsúdených len minimum. Zvláštne je skôr načasovanie a forma. Je nevšedné, že haagsky osobitný súd pre Kosovo obžalobu predstavil aj verejne, keďže sa bežne k svojim aktivitám takmer vôbec nevyjadruje. Súd to tentoraz považoval za potrebné, keďže sa Thaçi viackrát pokúsil prekaziť mu a skomplikovať prácu. Dokonca má súd za to, že Thaçi spolu s ďalším obvineným – bývalým predsedom kosovského parlamentu Kadrim Veselim – viedli tajnú kampaň za zrušenie kosovského zákona, ktorým súd vznikol.

Vysvetlenie postupu súdu by sa mohlo skrývať aj v jeho načasovaní. Obžaloba bola totiž voči Thaçimu vznesená už v apríli tohto roku, no zverejnená až 24. júna – len pár dní pred plánovaným stretnutím vo Washingtone, ktorého sa mal zúčastniť kosovský prezident Thaçi a srbský prezident Aleksandar Vučić. Existoval predpoklad, že by sa Thaçi na plánovanom stretnutí snažil vyjednať znefunkčnenie daného súdu, či nejakú formu imunity voči jeho rozsudkom. Výsledkom zverejnených informácií bolo, že Thaçi návštevu Washingtonu zrušil a vyjadril sa, že ak bude uznaný vinným, z funkcie prezidenta odstúpi.

Obnovenie kosovsko-srbských rokovaní

Stretnutie vo Washingtone malo byť zároveň prvým kosovsko-srbským stretnutím v rámci rozhovorov o normalizácii vzájomných vzťahov po viac než jeden a pol roku. Ešte v roku 2018 sa proces rokovaní úplne zastavil, keď Kosovo na Srbsko uvalilo 100-percentné clá na dovoz, čo bolo reakciou na srbský nesúhlas so začlenením Kosova do Interpolu a UNESCO. Dovtedy komplikované vzťahy Srbska a jeho bývalej provincie Kosova tak zostali úplne zmrazené.

Trumpova diplomacia

Stretnutie vo Washingtone bolo výsledkom snahy Richarda Grenella, amerického mierového vyslanca pre Balkán, o obnovenie rokovaní medzi Kosovom a Srbskom. Potenciálny veľký úspech vyslanca prezidenta USA Donalda Trumpa v zahraničnej politike v zložitom spore, o ktorý sa dlhé roky snažia mnohé strany, by mu mohol dopomôcť k znovuzvoleniu v jesenných prezidentských voľbách.

Tejto motivácii by nasvedčovala aj intenzita záujmu amerických diplomatovo kosovsko-srbské vzťahy. Grennelove mnohí kritizujú. Okrem niekoľkých odborníkov na Západný Balkán aj bývalý kosovský premiér Albin Kurti, ktorý tvrdí, že Grenellovi vôbec nejde o obsah potenciálnej kosovsko-srbskej dohody, ale len o to, aby nejakú podpísali.

Prekvapivo rýchly pád kosovskej vlády

Príhodným príkladom je pád predchádzajúcej kosovskej vlády, ktorá vznikla vo februári 2020 po jesenných parlamentných voľbách. Už v marci však neprežila hlasovanie o nedôvere. Aj keď veľkú rolu v rozpade tejto vlády hrala neschopnosť vládnych strán dohodnúť sa na vhodných opatreniach pre zabránenie šírenia vírusu COVID-19, nepopierateľnú úlohu zrejme zohrala aj americká diplomacia. Už vtedy sa Grenell snažil dosiahnuť rýchlu dohodu medzi Kosovom a Srbskom, voči čomu sa mimo iných ohradil aj vtedajší kosovský premiér Albin Kurti. Nie len on má za to, že práve americký tlak na rýchle jednanie pomohol vtedajšej vláde k pádu. Vrámci snahy o vyriešenie kosovsko-srbských vzťahov USA dokonca varovali, že by mohlo stiahnuť svoje mierové vojská z územia Kosova. Americký tlak prehĺbil konflikt medzi vládnymi predstaviteľmi Kosova, čo vyústilo až v spomínané hlasovanie o nedôvere.

Americká diplomacia čelí o to väčšej kritike, že vtedajšia kosovská vláda čelila náročnej úlohe v podobe vysporiadania sa s pandémiou. Snahou diplomacie by v takej situácii malo byť udržať vládu, nie v nej rozdúchavať spory.

Budúcnosť kosovsko-srbských rokovaní

Bezprostredne po obžalobe Thaçiho a jeho zrušení návštevy Washingtonu bolo otázne, ako sa budú ďalej uberať rokovania medzi Kosovom a Srbskom, a či sa vôbec nakoniec obnovia. Vyzerá to však, že sa rokovania len posunú. Zrejme aj vďaka tomu, že kosovský premiér Avdullah Hoti sa jasne vymedzil voči prílišnému angažovaniu sa v zahraničnej politike od prezidenta Thaçiho. Verejne ho upozornil, že potenciálne rokovania so Srbskom bude viesť z premiérskeho kresla on. Pripomeňme, že práve Hoti sa mal po Thaçiho odrieknutí zúčastniť stretnutia vo Washingtone, no rozhodol sa nakoniec návštevu kvôli obžalobe zrušiť. Grenell ho však ubezpečil, že stretnutie len odložia na neskorší dátum.

Dialóg sa obnoví už v júli

Najbližšie rokovanie medzi Kosovom a Srbskom po dlhej odmlke uskutoční už čoskoro – 12. júla. Nebude však pod taktovkou USA – rokovanie organizuje i financuje Európska Únia, ktorá sa už dlhodobo snaží o normalizáciu kosovsko-srbských vzťahov. V tomto procese si teda európska a americká diplomacia konkurujú.

Ešte pred bilaterálnym rokovaním sa uskutoční videosummit pod vedením nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Zúčastnia na ňom aj šéf diplomacie EÚ Josep Borrell,  a tiež Miroslav Lajčák, ktorý od apríla 2020 zastáva funkciu osobitného predstaviteľa EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou.

Lajčákova rola v kosovsko-srbských vzťahoch

Bývalý slovenský minister zahraničných vecí Lajčák má mnoho diplomatických skúseností na Západnom Balkáne. Aj preto boli mnohí ľudia zvedaví, aká bude jeho rola v kosovsko-srbských rokovaniach po nástupe do novej funkcie osobitného predstaviteľa. Jeho agenda predtým spadala pod šéfa zahraničnej politiky EÚ. Cieľom vytvorenia novej funkcie bolo stanovenie splnomocnenca pre dané rokovania, čo by potenciálne malo celý proces zintenzívniť a posunúť ďalej.

Kosovsko-srbské rokovania pod vedením EÚ konajú už od roku 2011, no bez výraznejších a trvalých permanentných výsledkov. Niekoľko rokov ich viedla aj bývalá šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová. Tú mnohí kritizovali mimo iného za to, že sa jasne nevymedzila voči kosovsko-srbským diskusiám o výmene území, ktoré sa stretli s vlnami kritiky nielen v oboch dotknutých štátoch, ale aj v  členských štátoch EÚ.

Je však otázne, či sa Lajčákovi v pozícii osobitného predstaviteľa podarí v rokovaniach pokročiť. Kosovské autority totiž odmietajú viesť dialóg so Srbskom pod jeho vedením, keďže je zo štátu, ktorý ako jeden z mála v EÚ neuznáva Kosovo. Odpoveď sa možno dozvieme po víkendových rokovaniach (10.-12. júla 2020), na ktorých bude bývalý slovenský minister zahraničných vecí prítomný.

Krehký dialóg pokračuje

Svet nateraz upriamuje pozornosť na osobitný súd pre Kosovo, ktorý môže bezprecedentne uznať vinným z vojnových zločinov vôbec prvého európskeho lídra vo verejnej funkcii. Takýto výsledok by určite ovplyvnil aj znovu otvorené, ale naďalej krehké kosovsko-srbské rokovania. Medzičasom sa sústreďme na súperenie americkej a európskej diplomacie o normalizáciu vzťahov dvoch štátov, ktoré ešte nedávno stáli proti sebe so zbraňami v rukách. Pri súperení USA a EÚ bude najdôležitejšie predísť chvatnej dohode, ktorá by mohla vo výsledku kosovsko-srbské vzťahy ešte viac poškodiť.

Foto: Kosovský prezident Hashim Thaçi a bývalá vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová na stretnutí v Bruseli. Zdroj: Európska služba pre vonkajšiu činnosť, flickr.com.