Zahraničná politika

Ilustračná fotka.
Zdroj: unsplash.com.

Počas zimnej sezóny sa už tradične, ako každý rok, zhoršuje smogová situácia vo viacerých oblastiach Slovenska. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) začiatkom decembra vydal upozornenie na smogovú situáciu v Jelšave a okolí spôsobenú zvýšeným objemom prachových častíc PM10. Zvýšená hladina častíc PM10 a PM2,5 (pevné mikročastice rozptýlené v ovzduší) môže mať akútne i chronické účinky na zdravie. Podobné upozornenie však nie je v zimnom období výnimočné, prekročenie prahu koncentrácie týchto častíc je pravidelne namerané aj v iných slovenských mestách (Banská Bystrica, Ružomberok). Príčinou sú vysoké emisie z vykurovania tuhým palivom, spaľovania motorov, činnosti priemyslu, ako aj nepriaznivé rozptylové podmienky.

Slovensko je v kvalite ovzdušia na chvoste EÚ

Kvalita ovzdušia patrí spolu s odpadovým hospodárstvom a zmenou lesného porastu medzi tri hlavné výzvy životného prostredia na Slovensku. Napriek tomu, že od čias komunizmu sa kvalita ovzdušia na Slovensku zlepšila, túto mierne pozitívnu zmenu možno pripísať ukončeniu ťažkej priemyselnej výroby a nie prijatiu účinných politík, ktoré by monitorovali a sankcionovali znečisťovateľov. Krajina je tak stále vystavená problémom s vysokou úrovňou znečistenia, čo má nepopierateľný vplyv na zdravie obyvateľov. V Európe je práve zlá kvalita ovzdušia príčinou viac ako 400 000 predčasných úmrtí. Pravdou však je, že situácia sa za posledné roky zlepšuje.

Na Slovensku sú za vysoké znečistenie ovzdušia primárne zodpovedné štyri oblasti: vykurovanie, cestná doprava, priemysel a samozrejme, uhoľná elektráreň Nováky. Elektráreň o tri roky prestane dostávať dotácie na výrobu elektriny a hornonitriansky región spolu s ďalšími získa podporu z Fondu na spravodlivú transformáciu. Kľúčový potenciál zlepšenia, ktoré je možné v strednodobom horizonte dosiahnuť, tkvie vo vykurovaní domácností. Aké zmeny čakajú v najbližších rokoch domácnosti, ktoré kúria tuhým palivom?

Podľa údajov Ministerstva životného prostredia SR približne 350 000 slovenských domácností vykuruje pieckami a kotlami na tuhé palivo, tretina z nich používa kotly staršie ako 30 rokov. Z dostupných údajov SHMÚ vyplýva, že viac ako 90% domácností na Slovensku, ktoré vykurujú tuhým palivom, kúri drevom. Zvyšné domácnosti využívajú najmä uhlie.

Bude nás štát pokutovať za kúrenie?

Práve lokálne vykurovanie je zodpovedné za horšiu kvalitu vzduchu v zimných mesiacoch a zvyšovanie emisií. Okrem suroviny pri kúrení je dôležitá technika správneho spaľovania a samozrejme, samotné zariadenie. SHMÚ upozorňuje, že viac ako polovica domácností využíva zastaralé vykurovacie zariadenia (priemerný vek je 12 rokov pri kotloch a 21 rokov v prípade pecí a kachieľ) a takmer polovica domácností drevo nesprávne skladuje. Kúrenie nedostatočne vysušeným drevom má za následok nielen zníženie výhrevnosti dreva, ale aj vypúšťanie škodlivých látok do ovzdušia spôsobené nedokonalým spaľovaním. Znečistenie potom pozorujeme najmä v lokalitách, kde je obvyklé vykurovanie domácností tuhými palivami, prevažne v horských oblastiach s dobrým prístupom k palivovému drevu. Rovnako nie je výnimočné, že sa na kúrenie (nelegálne) využíva odpad, starý nábytok alebo dokonca plast. Lichotivé čísla nie sú ani celkovo v Európskej únii: takmer polovica budov má samostatné kotly spred roka 1992, a to s účinnosťou 60% alebo nižšou.

Viaceré vládne strategické dokumenty poukazujú primárne na potrebu osvety. Verejnosť by mala byť informovaná o správnom vykurovaní informačnými kampaňami. Dobrým príkladom je stránka Slovenskej agentúry životného prostredia „Kúrenie v domácnosti trochu inak“, ktorá poskytuje základné informácie o správnom kúrení v závislosti od typu zariadenia, paliva, techniky kúrenia až po starostlivosť o vykurovacie zariadenie. Na stránke si možno vypočítať náklady na výmenu tepelného zdroja a zníženie energetickej spotreby domu. Samozrejme, osveta sama osebe nestačí a je potrebné zabezpečiť, aby sa informácie dostali aj do domácností, ktoré nemajú prístup k internetu.

Emisné štandardy kotlov, rovnako ich energetická účinnosť a použité palivo by mali byť kontrolované a nelegálne spaľovanie odpadov následne sankcionované. Je to jeden z bodov stratégie environmentálnej politiky Zelenšie Slovensko. Vláda si taktiež vo svojom programovom vyhlásení dala za cieľ lepšiu kontrolu lokálnych, prípadne domácich kúrenísk, ktorú plánuje v dvoch krokoch: najprv by znečisťovateľ dostal upozornenie, v druhom kroku by už štát mohol odobrať vzorku a posunúť ju na ďalšie konanie. Samotné obce by v budúcnosti mali pravidelne inventarizovať lokálne kúreniská, na intenzívnejšie monitorovanie znečisťovateľov je tak potrebná aj úzka spolupráca ministerstva s miestnymi samosprávami. Efektívny monitoring znečisťujúcich látok v ovzduší je nevyhnutným predpokladom na identifikovanie problematických oblastí. Tento rok monitorovacia sieť (Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia – NMSKO), ktorá identifikuje dlhodobé trendy znečistenia, zvýšila počet staníc na 52 z pôvodných 38. V rizikových oblastiach s vysokou koncentráciou znečisťujúcich látok bez meracích staníc SHMÚ využíva regionálne modely.

Štátna podpora ako nevyhnutnosť

Popri kontrole domácich kúrenísk by nemali chýbať podporné mechanizmy na výmenu starých neekologických kotlov. Národný program znižovania emisií, ktorý bol vypracovaný na základe EÚ smernice 2016/2284, navrhuje v horizonte desiatich rokov poskytnúť finančnú  podporu na výmenu starých a neekologických kotlov na tuhé palivo za nízkoemisné, s podmienkou spojiť dotáciu s požiadavkou na zošrotovanie starého kotla. Dokument ďalej navrhuje pripojenie užívateľov individuálneho vykurovania na systém centrálneho zásobovania teplom (CZT), pričom na už existujúce CZT by bolo možné pripojiť viac ako 26 000 domácností, a preskúmanie možnosti vytvorenia nízkoemisných vykurovacích zón, či postupný zákaz spaľovania uhlia.

Ministerstvo životného prostredia po vzore iných štátov EÚ tento rok otvorilo prvé kolo dotácií na výmenu starých neekologických kotlov a ich nahradenie kotlami na zemný plyn. Na dotácie bolo v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia vyčlenených 35 miliónov eur na odhadovanú výmenu asi 10 000 kotlov. Podľa prvých údajov však program veľký záujem nepriniesol, v máji sa prihlásil jediný záujemca. Moderné kotly na biomasu podporuje aj Slovenská inovačná a energetická agentúra v rámci programu Zelená domácnostiam, podmienkou podpory je však náhrada kotla na spaľovanie uhlia, takže do tejto podpornej schémy nespadajú domácností, ktoré kúria drevom.

Problém individuálneho vykurovania úzko súvisí i s otázkou energetickej chudoby. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví síce pripravil definíciu energetickej chudoby, tá je však podmienená poberaním dávky v hmotnej núdzi. Dávku na Slovensku poberá zhruba 65 000 ľudí a táto podmienka nemusí podchytiť všetky domácnosti, ktoré čelia energetickej chudobe. V marginalizovaných rómskych komunitách je zdrojom vykurovania piecka alebo kachle až u 83% domácností. Energetická chudoba sa však zďaleka netýka len marginalizovaných komunít, ale aj domácností (staré vidiecke domy a bytové domy so slabou izoláciou alebo z nekvalitných použitých materiálov), ktoré nemajú finančné prostriedky na zvyšovanie energetickej účinnosti, či prístup k bankovým pôžičkám alebo podporným systémom. Národný program znižovania emisií navrhuje zriadenie sociálnych podnikov na prípravu palív pre ľudí trpiacich energetickou chudobou.

Samozrejme, vymeniť kotol nestačí, pokiaľ je v dome vysoký únik tepla. V najbližších rokoch je preto absolútne nevyhnutné zamerať sa na celkovú obnovu rodinných a bytových domov. Výmena starých a neekologických vykurovacích zariadení na tuhé palivo za nové zariadenia sprevádzaná celkovým zateplením domu zaraďujeme medzi hlavné nástroje na zvyšovanie energetickej efektívnosti. Práve zvyšovanie energetickej efektívnosti je jedným z pilierov dosiahnutia uhlíkovej neutrality v roku 2050, ku ktorej sa Slovensko spolu s ostatnými krajinami EÚ zaviazalo.

V dome či na chate si zakúrime i naďalej. Musíme sa však pripraviť na postupné vyradenie starých kotlov a piecok, a hlavne, začať kúriť správne – suchým a kvalitným drevom, vedieť správne regulovať prívod vzduchu a nezabúdať na pravidelnú údržbu. Čerstvý vzduch (nielen) na lyžovačke za tú námahu stojí.