Zahraničná politika

Ekologická politika francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona sa opäť ocitla v rozpore s reálnymi krokmi. Francúzsko sa vracia k používaniu škodlivých pesticídov známych pod názvom neonikotinoidy. Za záchranu farmárov môžu včely tvrdo zaplatiť. Politická daň bude zrejme tiež vysoká.

V utorok zahlasovala väčšina dolnej komory francúzskeho parlamentu za čiastočné obnovenie používania nebezpečných neonikotinoidov pre pestovateľov cukrovej repy na najbližších päť rokov. V roku 2018 Európska únia tieto pesticídy úplne zakázala používať, pretože boli mimoriadne škodlivé pre včely a ďalšie opeľovače. Zdanlivo nepodstatné rozhodnutie má však tri hlboké súvislosti.

V prvom rade, hlasovanie o vládnom návrhu bezprecedentne rozdelilo prezidentovu stranu Republika v pohybe. Hoci väčšina hlasovala za, proti bolo 32 poslancov vládnej strany, najviac zo všetkých parlamentných strán. Jeden z nich vyhlásil, že je to z hľadiska ochrany životného prostredia chyba a krok späť. Ako ďalej uvádza Le Parisien, taký rozkol ešte vládna strana od volebného víťazstva nezažila. Dodajme, že od volieb v roku 2017 Republiku v pohybe opustili viac ako dve desiatky poslancov a momentálne má len 279 kresiel. Strana tým stratila absolútnu parlamentnú väčšinu (minimálne 289 z celkovo 577 mandátov).

Ďalší rozmer je ekonomický. V čase, keď vo veľkom ubúda hmyzu, sa jedna z veľkých európskych farmárskych veľmocí rozhodla využiť výnimku v európskej legislatíve a obnoviť používanie silných pesticídov. Neonikotinoidy sú pritom škodlivé ešte roky po poslednom použití a preukázateľne znižujú biodiverzitou najviac škodiac opeľujúcemu hmyzu.

Francúzsko argumentuje ochorením cukrovej repy a hroziacimi ekonomickými škodami. Odhady hovoria o ohrození najviac 50% úrody s tým, že cukrovarské odvetvie zamestnáva takmer 50000 Francúzov. Kritici však namietajú, že odvetvie je v kríze už od roku 2017, keď prestali platiť európske kvóty na cukor a klesli ceny suroviny. Francúzsko patrí medzi najväčších výrobcov cukru, ale nedokáže konkurovať Brazílii, vysvetľoval už v auguste pre Le Monde poľnohospodár Marc Dufumier. Práve ochrana farmárov je jedným z dôvodov, prečo je Francúzsko v popredí odporcov obchodnej dohody medzi EÚ a Mercosurom (združenie Argentíny, Brazílie, Paraguaja a Uruguaja). Tento týždeň sa proti dohode vyjadril aj Európsky parlament.

Napokon prejdime do politickej roviny. Schválenie používania nebezpečných pesticídov opäť vzbudilo otázku o presvedčivosti Macronovej environmentálnej politiky. Francúzska vláda v septembri síce ohlásila 100-miliardový reformný plán, z ktorého tretina má ísť na ekologickú prestavbu, ale v konkrétnych krokoch si dôveru ľudí nezískala.

V roku 2018 z funkcie ministra pre ekológiu odstúpil známy ochranár a dokumentarista Nicolas Hulot. V ministerskom kresle strávil len 15 mesiacov. Pri odchode uviedol, že ekologické reformy neboli prioritou a cítil sa vo vláde v tejto otázke osamotený. V septembri sa francúzsky prezident stretol s občianskou iniciatívou za klímu, ktorá pripravila 149 konkrétnych environmentálnych návrhov. Prezident však viacero z nich odmietol, čím si pohneval aktivistov aj ľavicové a zelené strany. Viacero odmietnutí malo podobne ako obnova používania insekticídov ekonomické odôvodnenie. Kým na svetovej úrovni je v klimatickej téme Macron presvedčivý, na domácej scéne nie je jeho stratégia podľa Le Monde ani čitateľná, ani presvedčivá.

Menej ako dva roky pred francúzskymi prezidentskými voľbami trápia Emmanuela Macrona hneď viaceré vážne problémy naraz. Trieštenie vlastnej strany, zlyhanie v klimatickej politike a strata priazne ulice (spomeňme si aj na protesty Žltých viest aj klimatické protesty) budú pri snahe o znovuzvolenie nemalými prekážkami.

Foto: Policajný zákrok proti demonštrantom za klímu, Paríž, september 2019.
Zdroj: Jeanne Menjoulet, flickr.com.