Komisia plná noviniek
Prvýkrát Európsku komisiu (EK) povedie žena, Nemka Ursula von der Leyenová. Z ôsmich podpredsedov dostali až traja titul výkonní. Majú rozšírené právomoci a priradené generálne riaditeľstvá. Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič získal iné portfólio, ako sa očakávalo. Zostal však jedným z podpredsedov. Maďarsko prekvapivo získalo portfólio rozširovania.
Nové priority, nová štruktúra
Nová predsedníčka eurokomisie si stanovila tri programové priority, ktoré priradila trom výkonným podpredsedom. Pripomeňme, že v aktuálnej EK má túto funkciu len Holanďan Frans Timmermans, ktorý si post zachoval. Na starosti bude mať prvú prioritu – boj proti klimatickým zmenám. Druhou kľúčovou témou bude prechod Európy na digitálny vek. Oblasti sa bude venovať dánska eurokomisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová. Elitnú trojicu podpredsedov uzatvára Lotyš Valdis Dombrovskis, ktorý bude mať na starosti „hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí“.
V skratke, Ursula von der Leyenová stavila na ekologické a ekonomické témy. Výkonní podpredsedovia budú mať na presadenie priorít k dispozícii rozsiahly byrokratický aparát – tri generálne riaditeľstvá EK.
Frans Timmermans a Margrethe Vestagerová mali pôvodne ambíciu stáť na čele Európskej komisie. Prekazili im to viaceré členské štáty EÚ vrátane Vyšehradskej štvorky. Jej čelní predstavitelia to považovali za úspech. V konečnom dôsledku si obaja ašpiranti udržali v eurokomisii vysoké funkcie. Na druhú stranu, štyria z ôsmich podpredsedov EK budú z bývalých komunistických a mladších členských štátov EÚ (Slovensko, Česka republika, Chorvátsko, Lotyšško).
Štáty V4 v novej eurokomisii
Služobne najstarší eurokomisár, Slovák Marián Šefčovič, mal údajne pôvodne záujem aj o post šéfa európskej diplomacie. Keď však post získal Španiel Josep Borrell, v hre už boli iné portfóliá. Dlhoročný diplomat a europoslanec Eduard Kukan hovoril o oblasti inovatívneho rozvoja ekonomiky. Europoslanec a vysokoškolský pedagóg Vladimír Bilčík mu zas predpovedal dôležitý rezort súvisiace s energetikou alebo ekonomikou, napríklad klimatickú oblasť.
Napokon sa týchto tém zhostia traja výkonní podpredsedovia. Tretí plný mandát (celkovo ide o štvrtý, ale jeho prvý mandát trval len rok) Maroš Šefčovič zasvätí medziinštitucionálnym vzťahom. Síce zostáva podpredsedom, ale tejto oblasti sa obvykle venujú služobne menej skúsení eukomisári, o čom svedčí aj fakt, že Šefčovič mal portfólio na starosti v rokoch 2010-2014. Keď zoberieme do úvahy, že sa doteraz zaoberal energetickou politikou a rokoval aj so svetovými politickými špičkami, dá sa povedať, že v mocenskej hre Slovensko ťahalo za kratší koniec.
V prípade Českej republiky vo funkcii eurokomisárky zostáva Věra Jourová. Stala sa podpredsedníčkou. Kým doteraz mala na starosti spravodlivosť a spotrebiteľov, teraz to budú príbuzné oblasti „hodnôt a transparentnosti“. Na zaujímavú súvislosť upozornil portál Politico. Eurokomisia v súčasnosti vedie proti Poľsku a Maďarsku správne konania pre porušovanie pravidiel právneho štátu a demokracie. Môže sa teda stať, že pri ďalšom postupe bude mať rozhodujúce slovo práve česká eukomisárka. V poverovacom liste jej šéfka EK Ursula von der Leyenová dáva za úlohu dohliadať na transparentné legislatívne procesy, pluralitu médií a právny štát.
Pri Poľsku sa prekvapenie nekonalo. Už v auguste dostalo ponuku na eukomisára pre poľnohospodárstvo. Stiahlo preto pôvodného nominanta Krzysztofa Szczerského a nahradil ho Janusz Wojciechowski, dlhoročný europoslanec a člen výboru pre poľnohospodárstvo. Toto portfólio nakoniec aj získal.
Atraktívnu oblasť susedskej politiky a rozširovania bude mať napokon na starosti maďarský exminister spravodlivosti László Trócsányi. Na oblasť málo zálusk Slovinsko, pre ktoré je Balkán a rozširovanie minimálne rovnako dôležité ako pre Maďarsko. Pozorovatelia dávali väčšie šance Ľubľane, ktorá má na rozdiel od Budapešti jasne proeurópsku vládu a ašpirantom na členstvo v EÚ ide lepším príkladom.
Ďalšie zaujímavé nominácie
Francúzsko dlho váhalo s nominanáciou na eurokomisára. Nakoniec prišlo s kontrovezným návrhom – Sylvie Goulardovou. Niekdajšiu europoslankyňu vymenoval v roku 2017 Emmanuel Macron za ministerku obrany. Po polroku sa však funkcie vzdala pre kauzu so zneužívaním európskych zdrojov. Neoprávnene mala vyplácať z peňazí Európskeho parlamentu svojho poslaneckého asistenta, hoci už pre ňu v tom čase nepracoval a pôsobil priamo v straníckom sídle hnutia MoDem v Paríži. Minulý týždeň sporných 45 000€ Goulardová vrátila. V eurokomisii sa bude venovať vnútornému trhu a bude zodpovedať za nové Generálne riaditeľstvo pre obranný priemysel a vesmír.
Bez zaujímavosti nie je ani grécky eurokomisár. Stal sa ním Margaritis Schinas, až donedávna hlavný hovorca Európskej komisie, ktorý však mal povesť až príliš oddaného obhajcu prešľapov Jean-Clauda Junckera. Vyniklo to napríklad pred troma rokmi, keď Juncker označil zosnulého kubánskeho komunistického lídra Fidela Castra za „hrdinu pre mnohých“. Vyjadrenie vtedy odsúdili českí slovenskí europoslanci aj viacerí bruselskí novinári.
Do tretice, za zmienku stojí, že hoci Spojené kráľovstvo ešte z EÚ neodišlo, eurokomisára nenominovalo. Na prvý pohľad formalita nemusí byť zďaleka banálna. Dátum brexitu sa už viackrát posunul, a tak sa môže ľahko stať, že keď bude kolégium eurokomisárov rokovať aj o záležitostiach týkajúcich sa brexitu, Londýn už v inštitúcii nebude mať svoj hlas.
Aktualizácia 11. 9.: Ursula von der Leyenová uviedla, že ak dôjde k odkladu a Spojené kráľovstvo bude 1. novembra ešte členom EÚ, bude musieť nominovať vlastného eurokomisára.
Čo bude ďalej
V ceste ku kreslám v Berlaymonte čakajú nominantov ešte dva medzníky v Európskom parlamente. Každý budúci eurokomisár bude čeliť takzvaného grilovaniu vo výbore europarlamentu, ktorý zodpovedá jeho portfóliu. Ide o niekoľko hodín, počas ktorých europoslanci preverujú, či je kandidát vhodný na budúcu funkciu. Nakoniec vyrieknu verdikt, či ho odporúčajú na eurokomisársky post. Nominantov obvykle odobria.
Posledným krokom je hlasovanie o celej, tentoraz 27-člennej zostave eurokomisárov. V tomto prípade ide skôr o formálne hlasovanie, v ktorom europarlament už nerozhoduje o jednotlivcoch. Nová Európska komisia by potom mala nastúpiť do úradu 1. novembra 2019.
Foto: Dezignovaná predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Zdroj: Európska komisia.
