„Dobrá zmena“ bez zmeny
Poľsko delia od parlamentných volieb, ktoré sa konajú v nedeľu 13. októbra, tri týždne. Môže sa za tento krátky čas udiať niečo, čo by spôsobilo zásadné preskupenie voličských preferencií? Analytici sa zhodujú, že pokiaľ nepríde k nejakej obrovskej „katastrofe“, napríklad v podobe odhalenia korupčného škandálu nebývalých rozmerov (čo je však nepravdepodobné), víťaz poľských volieb je známy.
V prieskumoch vedie vládnuca strana Právo a spravodlivosť (Prawo i Sprawiedliwość – PiS), ktorá vyhrala voľby aj pred štyrmi rokmi. Poľsku vtedy sľubovala uskutočnenie „dobrej zmeny“, teda pretvorenie Poľska na prosperujúcu krajinu, ktorá je suverénna, vedená národne uvedomelými lídrami a slúži svojim občanom. Z pohľadu občana mala táto zmena dopad primárne na sociálnu oblasť – program Rodina 500 plus, na základe ktorého dostáva poľská rodina na každé dieťa 500 zlotých (ekvivalent cca 120 eur), je vysoko oceňovaný predovšetkým v regiónoch s nižšími príjmami. Ale nielen tam – stal sa natoľko populárny, že o jeho zrušení nehovorí ani opozícia. Hoci jeho zavedenie znamenalo nezanedbateľný nápor na štátny rozpočet, Poľsku pomohla aj celková konjunktúra v strednej Európe, respektíve EÚ, kde Poľsko dlhodobo patrí k najrýchlejšie rastúcim krajinám.
Dynamiku hospodárskeho rozvoja reflektujú aj predvolebné vyjadrenia lídrov vládnej strany – predseda PiS Jaroslaw Kaczyński dokonca otvorene hovorí o ambícii dosiahnuť v dohľadnom čase úroveň Nemecka. K tomu, samozrejme, môže prísť iba v prípade pokračovania implementácie vládneho programu. Hmotný blahobyt do istej miery zatieňuje ďalšie aspekty „dobrej zmeny“, ktoré už pôsobia viac kontroverzne: spomeňme predovšetkým reformu súdnictva, s ktorou sa Poľsko dostalo do konfliktu s Európskou komisiou. Vládna politika poznačila aj verejnoprávne médiá – ich spravodajstvo začalo byť jednoznačne naklonené vládnej garnitúre. Jednou z nosných charakteristík aktuálnej vlády Práva a spravodlivosti sa stalo tiež kontinuálne deklarovanie patriotizmu, suverenity a nekompromisného obhajovania poľských záujmov, a to nielen v regióne či EÚ, ale aj v širšom transatlantickom priestore.
Na preferencie vládnej strany nateraz nemala vplyv nielen očividná tendencia upevňovania moci, ale ani pokusy o ovplyvňovanie politickej súťaže prostredníctvom snahy kriminalizovať „tváre“ opozície, s dôrazom na bývalého premiéra Donalda Tuska. Dlhodobému konkurentovi PiSu – Občianskej platforme (Platforma Obywatelska – PO) – bolo v minulých voľbách vytýkané elitárstvo,, nedostatočné vnímanie potrieb „obyčajného občana“, ako aj únava z dlhodobého vládnutia. PiS sa úspešne bráni takýmto charakteristikám. Významnú časť elektorátu dokázala navyše presvedčiť i o svojej európskej politike, o čom tiež svedčí víťazstvo v tohtoročných eurovoľbách. Dokonca napriek tomu, že deklarovanie proeurópskeho postoja bolo považované na devízu PO, aj vzhľadom na pozíciu jej niekdajšieho predsedu Tuska v štruktúrach EÚ.
Za pravdepodobný výsledok volieb nesie nemalú časť zodpovednosti i samotná opozícia. Najväčší vyzývateľ PiSu Občianska koalícia (Koalicja Obywatelska – KO) sa vyznačuje tak nevýraznou kampaňou, ako aj nevýraznými lídrami. Na čele jej najvýznamnejšieho člena – Občianskej platformy (PO) – stojí síce ostrieľaný, ale necharizmatický Grzegorz Schetyna. Hnutie Moderná (Nowoczesna), ktoré malo kedysi ambíciu stať sa hovorcom opozície, sa zdiskreditovalo aférami svojho lídra, takže vo voľbách štartuje spolu s PO a Stranou zelených (Partia Zieloni). Pokiaľ sa potvrdia výstupy z predvolebných prieskumov verejnej mienky, budú sa tohtoročné parlamentné voľby vyznačovať návratom ľavice do parlamentu – koalícii troch strán vystupujúcim spoločne pod názvom Ľavica (Lewica) prisudzujú tretie miesto. Po viacročnej absencii poľskej ľavice v Sejme to bude určite zmena, aj keď budúcnosť takejto koalície je otázna vzhľadom na jej rôznorodosť (zahŕňa postkomunistov, ale tiež ťažko zaraditeľný subjekt Jar (Wiosna) odmietajúci tradičné rozdeľovanie medzi pravicou a ľavicou). Zoznam zoskupení so šancou vstúpiť do parlamentu uzatvárajú dve formácie, pohybujúce sa striedavo tesne nad, respektíve pod prahom zvoliteľnosti: zvláštna koalícia viacerých subjektov, ktorým dominuje „chameleónska“ Poľská ľudová strana (Polskie Stronnictwo Ludowe – PSL) spolu s ťažko čitateľným hnutím Kukiz´15 a ultrakonzervatívna koalícia Konfederácia sloboda a nezávislosť (Konfederacja Wolność i Niepodleglość).
Suma sumárum, víťaz poľských parlamentných volieb je viac-menej zrejmý. Otázne však je, akú podporu PiS dosiahne, respektíve či mu zaručí jednoduchú, alebo až ústavnú väčšinu v parlamente. Nateraz sa zdá byť pravdepodobnejšia prvá možnosť. Zaujímavá situácia nastane v prípade, že PiS voľby vyhrá, ale nebude môcť sám zostavovať vládu, keďže jeho koaličný potenciál je značne obmedzený (to ale platí aj o opozičných zoskupeniach). Bez povšimnutia nemožno nechať ani fakt, že v prípade druhej komory parlamentu – Senátu – sú preferencie dvoj najväčších rivalov oveľa vyrovnanejšie, takže víťazstvo PiS zďaleka nie je také isté. „Dobrá zmena“ bude teda s veľkou pravdepodobnosťou pokračovať, limitovaná sila mandátu PiS však neumožní presadzovanie ústavných zmien bez účasti opozície. Aj to je jeden z dôvodov, prečo výrok, že Varšava je druhá Budapešť, nie je pravdivý.
Foto: Piotr Drabik, flickr.com.
