Na sklonku pandémie prichádza nemecký obrat
Ak ste si mysleli, že Európa po koronakríze už nikdy nebude taká ako predtým, nemýlili ste sa. Teraz je to oficiálne. Francúzsko a Nemecko prišli s plánom, ako zvládnuť dôsledky pandémie. Spoločné vyhlásenie však zďaleka nie je len koronavíruse.
Nemecko na druhej strane barikády
Berlín stál, najmä v ostatných mesiacoch, na čele štátov, ktoré nechceli vyšší európsky rozpočet, spoločný európsky dlh a presadzoval tvrdú rozpočtovú disciplínu podľa vlastného vzoru. Už od vlaňajška sme boli svedkami cyklickej a patovej debaty o rozpočte Európskej únie na najbližších sedem rokov.
V skratke by sa dalo povedať, že južné a východné štáty Únie, do veľkej miery profitujúce z európskych peňazí (takzvaní „Priatelia kohézie“ vrátane Slovenska) chceli vyšší rozpočet a viac eurofondov. Nedokázali nájsť spoločnú reč s Nemeckom a štvoricou ďalších štátov (Holandsko, Dánsko, Švédsko a Rakúsko), ktorí ako hlavní prispievatelia do spoločného rozpočtu nechceli o zvyšovaní výdavkov počuť. Aj keď využívajú rabaty, teda špeciálne zľavy z odvodov do rozpočtu, kritizované prvou skupinou.
V pondelok sa všetko zmenilo. Prelomové rokovanie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a nemeckej kancelárie Angely Merkelovej prinieslo zásadný posun. Počas rokovania na diaľku sa dohodli na založení fondu s objemom 500 miliárd eur na prekonanie ekonomických následkov koronakrízy. Kým doteraz Nemecko stálo na strane prísnej rozpočtovej zodpovednosti každého štátu a bolo proti spoločnému dlhu, po novom môže byť všetko inak. Peniaze do fondu by mala cez pôžičky získať Európska komisia a ručiť za ne budú všetky členské štáty EÚ. Peniaze z fondu bude rozdeľovať v rámci rozpočtu eurokomisia. Napokon v podobe grantov, nie pôžičiek, ktoré budú členské štáty splácať až po roku 2027 (po uplynutí viacročného finančného plánu na roky 2020-2027).
V závislosti od média dostáva návrh dvojice štátnikov prezentovaný počas paralelnej tlačovej konferencie titul revolúcia či historický kompromis. Revolučný je z hľadiska zmeny postoja Nemecka k spoločnému európskemu dlhu a nahradení pôžičiek grantmi, kompromisom zas preto, že francúzsky prezident chcel ešte väčší fond s objemom viac ako bilión eur.
Francúzsko-nemecký plán zaznel týždeň predtým, ako eurokomisia predstaví vlastný návrh fondu na zvládnutie dôsledkov pandémie. Emmanuel Macron priznal, že cieľom návrhu je predstaviť jasnú víziu, preklenúť spory medzi členskými štátmi a dosiahnuť jednohlasnú zhodu členských štátov. Obaja štátnici tvrdia, že ich plán je možné realizovať v rámci európskych zmlúv a posledné slovo budú mať národné parlamenty. Hoci rakúsky kancelár Sebastian Kurz stále trvá na pôžičkách namiesto navrhovaných grantov a je proti zvyšovaniu európskeho rozpočtu, dohoda medzi Berlínom a Parížom býva v európskej politike spravidla rozhodujúca.
Budúcnosť Únie
Vyhlásenie neobsahuje len vznik fondu. Dvojica tiež navrhuje užšiu koordináciu EÚ v otázke zdravotníckej politiky – spoločné sklady strategických zdravotníckych pomôcok a liekov, spoločný nákup a vývoj vakcín, či väčšia nezávislosť Európy v otázke farmaceutickej výroby. Deklarujú, že zdravotníctvo by okrem uvedenej koordinácia malo zostať vo výlučnej gescii členských štátov ako doteraz. Rovnako sa v dokumente hovorí o ekonomickej prestavbe v duchu Európskej zelenej dohody (Green Deal) a digitalizácie.
Prelomovejšie už znejú vyhlásenia Angely Merkelovej v súvislosti s plánovanou dvojročnou Konferenciou o budúcnosti Európy. Pôvodne sa mala začať v máji, ale pre pandémiu sa posunula na jeseň. Vtedy už bude Rade Európskej únie predsedať Nemecko, čo dáva vyjadreniam nemeckých predstaviteľov ešte väčšiu váhu ako obyčajne.
Angela Merkelová hovorí otvorene o spečatenej budúcnosti národných štátov a potrebe reformy. Spomínaná konferencia podľa nej dostala pod vplyvom koronakrízy nový rozmer a ukazuje budúce smerovanie EÚ. Pripustila otváranie európskych zmlúv a potrebu oveľa užšej integrácie.
Pripomeňme, že keď Emmanuel Macron pred takmer troma rokmi predstavil ambiciózny plán reformy EÚ, Nemecko zaujalo zdržanlivý postoj. Angela Merkelová viacero integračných návrhov nepodporovala a tiež vtedy čelila zložitej politickej situácii po parlamentných voľbách v septembri 2017, z ktorej vyšla oslabená a napokon sa vzdala kresla líderky kresťanských demokratov. Francúzsky prezident nemohol počítať s reformne ladeným a silným spojencom za Rýnom, ako si predstavoval.
Teraz, na sklonku štvrtého a deklarovaného posledného mandátu, nemecká kancelárka postoj zmenila. Na jeseň bude stáť na čele nemeckého predsedníctva v EÚ a zároveň ju čaká ju posledný rok v úrade pred budúcoročnými voľbami v Nemecku. Bude zaujímavé sledovať, s akým odkazom bude mať ambíciu opustiť nemeckú, európsku, ale aj svetovú politiku.