Zahraničná politika

Analýza historických udalostí, mierových zmlúv i iných historických dokumentov by mala byť doménou historikov. Vždy keď sa do histórie zakomponuje politikum, hrozí rozbúrenie vášní a konfrontácie. Okrúhle výročia sú priam ideálnou príležitosťou na uchopenie histórie politikmi, často v nekonštruktívnom a nekonsenzuálnom duchu. Keďže Trianonská mierová zmluva a jej dôsledky sú interpretované v Maďarsku a na Slovensku diametrálne odlišne, sté výročie Trianonu bolo očakávané s patričnou dávkou nervozity nielen na Slovensku, ale aj u ďalších susedov Maďarska. Nachádzame sa v polovici takzvaného trianonského roku a samotné výročie podpísania Trianonskej zmluvy „prehrmelo“ už 4. júna. Možno už teraz, takpovediac v polčase, povedať, aký vplyv bude mať výročie Trianonu na ďalší vývoj slovensko-maďarských vzťahov?  

Z Uhorska do novej strednej Európy?

Na dôsledky Trianonu sa okrem slovenských a maďarských historikov pozerá rozdielne aj širšia – a nielen odborná – verejnosť. Vyplávanie z vôd Uhorska po roku 1918 je z pohľadu Slovákov hodnotené výsostne pozitívne. Politický projekt Československej republiky nebol pre Slovensko iba odrazovým mostíkom k formovaniu vlastnej štátnosti po roku 1993, ale aj výrazný civilizačný posun.  Väčšinový pohľad Maďarov  je celkom iný: obdobie pred rokom 1918, konkrétne od rakúsko-uhorského vyrovnania do vypuknutia I. svetovej vojny, vnímajú ako zlatý vek.  Je preto zrejmé, že ani historici, ani politici nemôžu v tejto téme  dospieť k spoločnej interpretácii dejinných udalostí.  Je dôležité nepresviedčať druhú stranu o svojej pravde za každú cenu – uvedomenie si rozdielneho výkladu spoločnej histórie je základným predpokladom na budovanie vyváženého vzťahu so susedmi, najmä keď sú stigmatizovaní ako problematickí.  

Na storočnicu Trianonu sa v Maďarsku pripravovali nielen historici, ale aj politici a diplomati. Maďarský parlament odhlasoval 4. jún za deň národnej spolupatričnosti už pred desiatimi rokmi, iba niekoľko týždňov po volebnom víťazstve Viktora Orbána a FIDESZu. Už niekoľko mesiacov pred stým výročím preto do verejného priestoru prenikali fotografie predstaviteľov maďarskej vlády stojacich pred mapami veľkého Uhorska, avizovalo sa tiež odhaľovanie nových pamätníkov pripomínajúcich tzv. trianonský diktát. Na trianonské výročie sa pripravovala dlhodobejšie aj slovenská diplomacia. Cieľom bolo od začiatku orientovať diskusiu skôr na témy budúcnosti, v rámci ktorých môžu Slovensko a Maďarsko nájsť prieniky. V prípade, že by niektorý z oficiálnych predstaviteľov Maďarska zašiel vo svojich vyjadreniach týkajúcich sa Slovenska priďaleko, odpoveď zo Slovenska by zrejme musela byť podľa tradičného vzorca – akcia vs. protireakcia.

Nateraz však možno konštatovať, že pripomenutie výročia Trianonu sa odohralo bez vybičovania emócií na obidvoch stranách. Pripravované pompézne podujatia v Maďarsku, zamerané na posilnenie národnej spolupatričnosti medzi Maďarmi a nezriedka takisto na otvorenú demonštráciu nacionalizmu, poznačila koronakríza, ktorá nielenže nepriala veľkým zhromaždeniam, ale zamedzila aj presunu zahraničných Maďarov do Budapešti, vrátane príslušníkov extrémistických skupín. Chtiac-nechtiac musela maďarská vláda aplikovať tzv. salámovú metódu, čo v praxi znamená rozdelenie spomienkových udalostí do viacerých fáz. Tá najdôležitejšia je už za nami, ale tie nasledujúce netreba podceniť. Pri príležitosti dňa svätého Štefana (20. augusta) sa pripravujú viaceré podujatia, vrátane otvorenia gigantického pamätníka vedľa maďarského parlamentu obsahujúceho maďarské názvy všetkých uhorských obcí. Trianon možno dokonca prepojiť aj s výročím pripomenutia si revolúcie z roku 1956 – aj v tomto prípade môže vládna garnitúra argumentovať zradou Maďarska veľmocami, hoci podmienky boli odlišné ako v roku 1920.

Maďarskí predstavitelia sa vyjadrujú o Trianone v rôznych formách, respektíve odtieňoch, podľa aktuálneho adresáta. Na tlačovej konferencii so slovenským premiérom Igorom Matovičom používal Viktor Orbán iné výrazové prostriedky a akcentoval iné témy ako pri medializovanom prejave z hraničného mesta Sátorajaujhely (nachádzajúceho sa v tesnom susedstve Slovenského Nového Mesta). Odlišné tiež bolo emotívne zafarbenie oboch vystúpení. Je tiež zrejmé, že adresátmi deklarácie maďarského parlamentu k stému výročiu Trianonu sú príslušníci maďarských komunít žijúci v susedných štátoch a nie predstavitelia väčšinových národov, na ktorých deklarácia apeluje. A nie je to iba preto, že ho iniciovali zástupcovia Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny. Popri akcentovaní krívd, ktoré trianonská zmluva Maďarom spôsobila, je v Orbánových vyjadreniach nepopierateľná snaha angažovať národy bývalého Uhorska do projektu „novej“ strednej Európy. V ponímaní Viktora Orbána je entitou, ktorá sa hodnotovo i záujmami líši od západnej Európy zohrávajúcej v EÚ dominantnú úlohu. Prirodzene, Maďarsko ako – prinajmenšom podľa interpretácie Viktora Orbána – najľudnatejšia krajina Karpatskej kotliny zohráva pri formovaní takejto politickej entity nezastupiteľnú úlohu. Treba tiež pripomenúť, že na zdôraznenie jedinečnosti strednej Európy, spájanej so stabilitou, bezpečnosťou, kresťanskými hodnotami a ekonomickou prosperitou využíva premiér Orbán inštrumentálne i Vyšehradskú štvorku, ktorá však nie je v postoji jednotná.

Ani defenzíva, ani ofenzíva

Slovenskí vládni predstavitelia populisticky nezneužili potenciál storočnice Trianonu na zvyšovanie napätia, hoci by to bolo bývalo jednoduché. Slovenská diplomacia konala proaktívne a konsenzuálne.  Minister zahraničných vecí Ivan Korčok počas svojej návštevy v predvečer Trianonského jubilea prejavil empatiu, takisto premiér Matovič počas svojej oficiálnej návštevy Maďarska 12. júna, rovnako aj predseda parlamentu, o prezidentke nehovoriac. Drvivá časť slovenskej politickej elity vyslala jasný odkaz – akceptujme históriu aj s jej míľnikmi a hľaďme dopredu, podľa možnosti spoločne. Slovenskí predstavitelia zabodovali proaktívnym prístupom, čím „zviazali ruky“ svojim náprotivkom v Maďarsku. Pozitívnu úlohu zohrala, v iných prípadoch rozpačitá, nekonvenčnosť premiéra Matoviča. Fotografia spoločného „olovrantu“ nad Budapešťou s Gáborom Grendelom, podpredsedom NR SR a bývalým predsedom SMK ( a súčasným podpredsedom Trnavského VÚC) Józsefom Berényim možno považovať za symbolické gesto priateľstva (ale i politickej dospelosti) nielen voči Maďarom na Slovensku, ale aj v Maďarsku.  Do karát slovenskej strane tiež hrajú ekonomické ukazovatele – nie náhodou na spoločnej premiérskej tlačovej konferencii zaznelo, že Slovensko predstavuje pre Maďarsko tretieho najdôležitejšieho obchodného partnera. Možno sa oprieť o pragmatické záujmy maďarskej vlády, ktorá nechce obchodu brániť jatrením historických sporov.

Igor Matovič pred návštevou v Budapešti pozval zástupcov maďarskej komunity na Bratislavský hrad. Ak necháme bokom problematiku výberového kľúča účastníkov, ako aj nevydarenú iniciatívu niektorých lídrov SMK doručiť premiérovi v mnohých ohľadoch kontroverzné memorandum, samotnú myšlienku možno hodnotiť pozitívne. Je to proaktívny krok voči maďarskej komunite žijúcej na Slovensku, ktorá sa dlhodobo dožaduje vytvorenia platformy na diskusiu o otázkach spolužitia so Slovákmi. Naštartovanie takéhoto vnútroštátneho dialógu, spolu s posilnením agendy národnostných menšín napríklad na úrade vlády, by mohlo byť prínosné, keďže maďarská komunita po prvý raz od vzniku SR nie je stranícky zastúpená v slovenskom parlamente. Paradoxne, vláda bez formálneho zastúpenia maďarských politických strán by pre maďarskú komunitu mohla za takýchto okolností vykonať viac ako tie predchádzajúce, kde Maďari politické zastúpenie mali. Úspešnosť takéhoto prístupu je nateraz otázna, pretože vláda Viktora Orbána podporuje stranu SMK, ktorú považuje za jediného legitímneho zástupcu maďarskej komunity.

Načo objavovať objavené

Ak slovenská vláda zlepší komunikáciu s predstaviteľmi maďarskej komunity na vnútroštátnej úrovni, nielenže si splní domácu úlohu, ale dostane do rúk vplyvného žolíka. Slovensko bude môcť vytvárať agendu bilaterálnej diskusie s Maďarskom v konštruktívnom duchu, upustiac od metódy akcie a reakcie. Predpokladom úspechu je však kontinuálna politická vôľa oboch strán spolupracovať. S ňou by mala ísť ruka v ruke snaha o riešenie problémových tém z minulosti, namiesto ich zametania pod koberec a stránenie sa jednostranných krokov. Netreba pritom vymýšľať nové mechanizmy spolupráce. Stačí sa vrátiť k dôslednej implementácii Základnej zmluvy z roku 1995, prípadne oprášiť plán na vytvorenie rady pre spoluprácu či  fondu podporujúceho spoločné projekty spolupráce.

Stredná Európa je bohatá na dynamické dejinné zvraty, ktoré sú pre nezainteresovaného pozorovateľa niekedy ťažko pochopiteľné. Niektorí zahraniční pozorovatelia mohli mať v roku 2018 zmätok v pochopení nášho zámeru oslavovať sté výročie vzniku ČSR a zároveň 25. výročie zániku existencie spoločného štátu. Možno tu by mohla byť inšpirácia pre transformáciu maďarského ponímania Trianonu aspoň sčasti do novej roviny – pripomenúť si pietnou chvíľou zánik Uhorska, ale zároveň ho vnímať ako začiatok pre budovanie nových vzťahov so susedmi. Inými slovami, obzrieť sa dozadu, ale hľadieť predovšetkým dopredu. To je však úloha predovšetkým pre súčasné Maďarsko – Slovensko mu v jej riešení  môže byť „iba“ nápomocné.

Foto: Interiér paláca Veľký Trianon, kde bola podpísaná Trianonská mierová zmluva. Zdroj: Jose Losada – Fotografía, flickr.com.