Zahraničná politika

Už tretíkrát vypovedal kosovský premiér Ramush Haradinaj, jeden z veliteľov niekdajšej Kosovskej oslobodeneckej armády (UÇK), pred súdnym tribunálom. Opäť v súvislosti s podozreniami z vojnových zločinov z čias konfliktu v Kosove na prelome tisícročí. S rovnakým výsledkom – bez dokázania viny. 20 rokov od vojny bol napriek vážnym podozreniam za vojnové zločiny odsúdený len jeden kosovský Albánec. Tretie predvolanie Ramusha Haradinaja do Haagu však priblížilo predčasné voľby, o ktorých sa v Kosove hovorí už mesiace.

Rozsiahle procesy, minimum trestov

Na pochopenie problematiky sa musíme vrátiť do 90-tych rokov. Počas konfliktmi sprevádzaného rozpadu Juhoslávie vznikol v roku 1993 pod záštitou OSN Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Okrem vojny v Bosne a Hercegovine sa venoval aj zločinom spáchaným počas konfliktu v Kosove. Zanikol 31. decembra 2017.

Keď sa koncom roka 2004 stal Ramush Haradinaj prvý raz kosovským premiérom, vo funkcii zotrval len krátko. Už v marci 2005 ho ICTY obvinil z vážnych zločinov a premiérskeho postu sa vzdal. Obvinenie sa týkalo činov z roku 1998.

Bol obžalovaný z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti – išlo o vraždy, znásilnenia, mučenie, neľudské zaobchádzanie, či násilné vysídľovanie. V obžalobe bolo uvedené, že srbské forenzné tímy našli na mieste masakrov 32 tiel obetí. Haradinaj bol počas vojny v Kosove regionálnym veliteľom UÇK. V roku 2008 ho však súd spolu s ďalšími vrcholnými predstaviteľmi Kosovskej oslobodeneckej armády pre nedostatok dôkazov zbavil obvinení a do domoviny sa vrátil ako hrdina.

ICTY krátko nato spustil druhý proces proti Haradinajovi. Aj v tomto prípade však bol v roku 2012 napokon oslobodený spod obvinení. V oboch prípadoch sa v kuloároch hovorilo, že svedkovia sa báli pred tribunálom vypovedať. Vo svojej knihe to potvrdila žalobkyna ICTY Carla del Ponteová. Mnohí svedkovia sa podľa nej báli hovoriť a viacerí svoje svedectvá napokon stiahli.

Celkovo ICTY vzniesol obvinenia voči siedmym bojovníkom UÇK. Jedno obvinenie stiahol, piati boli zbavení obvinení a len jediný z nich – Haradin Bala – bol odsúdený za neľudské zaobchádzanie a podieľanie sa na mučení a vražde väzňov v zajateckom tábore Lapušnik. Bol to jediný kosovský Albánec odsúdený ICTY. Dostal 13-ročný trest odňatia slobody. Neodpykal si ho celý a vlani zomrel na slobode.

Jeho nadriadený a veliteľ zajateckého tábora Lapušnik bol Fatmir Limaj. Súd ho však zbavil obvinení a vyviazol bez trestu. Limaj je momentálne vicepremiérom a predsedom kosovskej koaličnej strany Sociálno-demokratická iniciatíva.

Nie je tajomstvom, že v kosovské politické špičky majú veľké zastúpenie bývalých veliteľov Kosovskej oslobodeneckej armády (UÇK). Okrem už spomenutého Ramusha Haradinaja a Fatmira Limaja môžeme zmieniť napríklad aktuálneho prezidenta Hashima Thaciho, či predsedu parlamentu Kadriho Veseliho.

Ramush Haradinaj po tretí raz v Haagu

Na zrušený tribunál ICTY nadviazal Osobitný súd pre Kosovo založený pred troma rokmi. Na rozdiel od ICTY nie je zriadený OSN, ale je súčasťou kosovského právneho systému, hoci sídli v Haagu. Má za úlohu vyšetrovať vojnové a iné zločiny, ktoré sa odohrali v Kosove od 1. januára 1998 do 31. decembra 2000. Jeho zriaďovateľom je kosovský parlament.

Uvedený súd v júli tohto roka predvolal vypovedať kosovského premiéra Ramusha Haradinaja. Pred cestou do Haagu sa vzdal funkcie so slovami, že pred tribunálom chce predstúpiť ako radový občan. Na radu advokáta však využil svoje právo nevypovedať.

Po návrate z Holandska vyhlásil, že sa premiérskej funkcie opäť ujíma. Viacero kosovských strán spochybnilo, či sa môže vrátiť do funkcie. Ramush Haradinaj sa preto obrátil na ústavný súd s otázkou, či vláda pod jeho vedením môže legitímne vládnuť.

Bremeno rozhodnutia zostalo na prezidentovi, ktorý nakoniec vyhovel snahám Haradinaja aj opozičných strán, aby nasledovali predčasné voľby.

Justícia verzus vnútropolitické reálie

Ramush Haradinaj stojí na čele strany Aliancia za budúcnosť Kosovo (AAK), ktorá má v parlamente 12 kresiel. Najsilnejšou koaličnou stranou je Kosovská demokratická strana (PDK). Dlhodobo jej predsedal Hashim Thaci. Keď sa pred troma rokmi stal prezidentom, straníckej funkcie sa vzdal a nahradil ho Kadri Veseli. Ďalšou koaličnou stranou je Sociálno-demokratická iniciatíva pod vedením Fatmira Limaja.

Kosovská vláda už viac ako rok nemá väčšinu v parlamente, keďže vlani koalíciu opustila strana Srbský list. Opozičným stranám sa však nepodarilo pri hlasovaní o vyslovení nedôvery zozbierať viac ako polovicu hlasov v 120-člennom kosovskom parlamente. Pokusom o odvolanie čelila vláda opakovane.

Podľa viacerých pozorovateľov je preto pre Ramusha Haradinaja ideálny moment na vyvolanie predčasných volieb. Napriek tlakom zo zahraničia zachoval 100-percentné clá na tovar dovážaný zo Srbska a z Haagu sa vrátil ako víťaz. Mohol povedať, že mu opäť nepreukázali vinu. Predčasné voľby napokon zrejme budú 8. septembra.

Predvolanie pred tribunál v Haagu nepochybne politicky pomohlo premiérovi, ktorý sa už o mesiac bude uchádzať o hlasy voličov. Vyššia popularita a nekompromisný postoj k Srbsku by z neho mohli spraviť víťaza predčasných volieb a lídra novej vládnej koalície.