Veľké ambície narazili na tvrdú realitu
Ak niekto ostatné mesiace na britskej politickej scéne sršal odhodlaním a bažil po moci, bol to rozhodne premiér Boris Johnson. Z ministerského postu nešetril kritikou na adresu vtedajšej premiérky Theresy Mayovej za to, ako sa vysporiadava s brexitom. Teraz sa mu dostalo vlastnej medicíny a skončil v polohe, z ktorej niet ľahkej cesty von.
Veľa kriku pre nič?
Boris Johnson mal hlavný sľub. Opustiť Európsku úniu v stanovenom termíne, 31. októbra. Chcel jednoducho vykonať brexit, ktorý v referende pred troma rokmi podporila väčšina Britov. Avizoval vyrokovanie novej dohody, odstránenie, prípadne nahradenie spornej írskej poistky. Neskôr tlačil na odchod za každú cenu, aj keby by malo ísť o tvrdý brexit bez dohody.
Britský premiér dostal pod tlak aj parlament. Presadil 5-týždňové prerušenie rokovania parlamentu s cieľom zabrániť prijatiu legislatívy o brexite bez dohody. Napriek sťažnosti parlamentu a verejnej kritike, že nekoná v súlade s demokratickými princípmi, mu súd krok odobril.
Chvíľu to vyzeralo, že aktívnou diplomaciou na kontinente, sebavedomým vystupovaním a nekompromisnými krokmi na domácej politickej scéne dosiahne svoje. Za pár dní sa jeho ambiciózny plán zrútil ako domček z karát.
Debakel v parlamente
Keby sme to mali zhrnúť, Borisovi Johnsonovi sa podarili mesiace agónie jeho predchodkyne v parlamente skoncentrovať do niekoľkých dní. Prišiel počas nich o parlamentnú väčšinu, ambiciózne plány, aj väčšinu manévrovacieho priestoru.
Dolná komora britského parlamentu už odhlasovala, že je proti odchodu z EÚ bez dohody a snemovňa lordov avizovala, že zahlasuje rovnako. Krok poslancov premiérovi Borisovi Johnsonovi zväzuje ruky. Má do 19. októbra čas, aby buď v snemovni presadil dohodu s EÚ – ktorú však parlament opakovane odmietol a novú dohodu vyrokovať asi nestihne -, alebo dosiahol schválenie brexitu bez dohody poslancami.
Obe možnosti sú ťažko predstaviteľné a ak jedno z riešení nepresadí, bude musieť požiadať o odklad brexitu o ďalšie tri mesiace. Parlament dokonca schválil znenie listu, ktorý v tomto prípade bude musieť poslať do Bruselu predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi.
Boris Johnson sa spoliehal na možnosť predčasných volieb začiatkom októbra, ktorými by si dokázal posilniť mandát v parlamente. Návrh nepodporili potrebné dve tretiny zákonodarcov. Opoziční labouristi naznačili, že sú otvorení predčasným voľbám, ale neskôr. Vyčkávacou taktikou chcú odvrátiť možnosť brexitu bez dohody na konci októbra.
V neposlednom rade, Boris Johnson prišiel o väčšinu v parlamente. Konzervatívcom, ktorí hlasovali vedno s opozíciou, pohrozil vyhodením zo strany a hrozbu začal napĺňať. Ak naozaj tento krok zrealizuje, príde o silných a vo viacerých prípadoch najstarších členov strany, viacerí z nich boli aj ministrami. Azda najbolestivejšou ranou pre premiéra bolo vyjadrenie jeho vlastného brata, konzervatívca Jo Johnsona. Avizoval, že sa vzdá ministerského aj poslaneckého kresla, pretože „niekoľko týždňov bol rozpoltený medzi lojálnosťou k rodine a tým, čo je v národnom záujme.“
Ďalší vývoj je otázny, ale bez nádejných vyhliadok
Európska únia síce začala so Spojeným kráľovstvom rokovať o zmene írskej poistky, ale zatiaľ rozhovory nikam neviedli. Po posledných udalostiach sa navyše pozícia Borisa Johnsona oslabila a do zlomového summitu v Bruseli v polovici októbra zrejme nestihne presadiť predčasné voľby. Nimi, prípadne inou zásadnou zmenou v Británii podmieňovala Európska únia otvorenie brexitovej dohody.
Únia deklarovala, že brexit bez dohody nie je v záujme ani jednej strany a designovaná predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v lete na pôde europarlamentu tiež pripustila odklad dňa odchodu Británie zo spoločenstva. Dátum brexitu sa posunul už niekoľkokrát, ďalší odklad by teda nebol ničím výnimočným.
Foto: Britský premiér Boris Johnson. Zdroj: British High Commission, New Delhi, flickr.com
