Milý Nanuk,
pred pár týždňami sme vymenili kalendáre a vykročili do roku 2015. A Ty budeš mať o pár dní osem rokov. Tak ako sa posúvajú naše malé dejiny, napredujú aj tie veľké, a vždy začiatkom nového roka máme sklony na chvíľu sa obzrieť dozadu a popremýšľať o udalostiach toho predošlého.
V spoločnosti vládne predstava o tom, že „vrece s imigrantmi sa čoraz viac trhá“, a hrozí tak záplava Európy. Z rôznych zdrojov sa k nám dostávajú informácie o bezprecedentných množstvách utečencov plaviacich sa cez Stredozemné more do Talianska a ďalej do Európy. S takouto rétorikou ide ruka v ruke predstava, že migrácia je hrozbou pre krajiny Únie a spoločnosť, ktorá v nich žije.
V posledných rokoch možno pozorovať nebývalý záujem Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) o krajiny strednej a východnej Európy (SVE). V deväťdesiatych rokoch mala Čína a postkomunistické štáty odlišné zahranično-politické priority a ich vzťahy boli dosť obmedzené: ČĽR sa starala predovšetkým o to, aby všetky štáty dodržiavali tzv. politiku jednej Číny. Prijatie desiatich krajín do Európskej únie v roku 2004 však oživilo záujem Číny o tento región. Prejavilo sa to napríklad zvýšeným počtom návštev vedúcich čínskych predstaviteľov, vrátane prvého prijatia čínskeho prezidenta na Slovensku v júni 2009.
Októbrový desiaty samit Stretnutia Ázia-Európa (ASEM: the Asia-Europe Meeting) v Miláne sa viac venoval situácii na Ukrajine než konkrétnym plánom posilnenia euro-ázijskej spolupráce jej 53 členských krajín. Na jednej strane je táto tendencia vo svetle minuloročných udalostí pochopiteľná, napriek tomu mnohé členské štáty ASEM-u už dlhšie zaostávajú za pôvodnými víziami vytvorenia tejto platformy v roku 1996. Jedným z príkladov je aj vzťah EÚ a Číny a ich stratégia pre spoluprácu, ktorej potenciál stále nebol naplnený.
Voľby z 30. novembra 2014 vyprodukovali niekoľko prekvapení, ktoré môžu zmeniť obraz Moldavska ako úspešného príbehu Východného partnerstva. Nepodarilo sa v nich totiž stabilizovať krehkú politickú rovnováhu v krajine a proeurópske strany si zachovali len tesnú väčšinu voči tým proruským. Navyše jednoznačne odvrátili aj optimistický pohľad, ktorým verejná mienka zvykne hodnotiť proeurópsky kurz krajiny a dostali do povedomia proruskú Socialistickú stranu Moldavska vedenú Igorom Dodonom, ktorá voľby vyhrala.
Pobaltská Litva se stala počátkem tohoto roku další zemí, která rozšířila řady eurozóny. V eurozóně, která je zcela oprávněně považována za jádro Evropské unie, je tak už celé Pobaltí. Když si uvědomíme, že před dvaceti lety nebyly Estonsko, Lotyšsko a Litva ani samostatné státy, ale součást Sovětského svazu, je to obdivuhodný výkon. Jejich ekonomická úroveň tehdy odpovídala úrovni SSSR a byla velice vzdálena středoevropským standardům.
Známe tváre ukrajinskej vlády
Verchovna rada Ukrajiny 3. decembra odhlasovala dekrét, na základe ktorého bola vymenovaná nová ukrajinská vláda. Poslanci okrem ministerského kabinetu opäť podporili aj premiéra Arsenija Jaceňuka, za ktorého hlasovalo 341 poslancov zo 450-členného parlamentu. Napriek relatívne hladkému priebehu hlasovania sa parlament postaral aj o niekoľko kontroverzných rozhodnutí.
