Zahraničná politika

V júli 2014 rozpútal živú diskusiu premiér Jaceňuk po tom, ako vyhlásil, že vtedy aktuálna parlamentná koalícia „postavila svoje politické záujmy nad osud krajiny, čím vykonala morálny a etický zločin“, a  rezignoval na svoj post. Hlavným kameňom úrazu bola neschopnosť parlamentu navrhnúť a realizovať rozpočtové šetrenia v štátnom aparáte, čím by sa ušetrili peniaze na bezpečnosť a obranu a energetické dodávky.

Krátko nato, tiež v júli, prijala Jaceňukova vláda rezolúciu, na základe ktorej bol na dočasný premiérsky post nominovaný Volodymyr Hrojsman. Ten predtým figuroval vo vláde ako minister pre regionálny rozvoj, výstavbu, bývanie a komunálne služby Ukrajiny. Do premiérskeho kresla sa však nikdy neposadil, pretože za Jaceňukovu rezignáciu a zvolenie Hrojsmana zahlasovalo iba 16zo 450 poslancov. Ako sa spor medzi Jaceňukom a ostatnými vládnymi predstaviteľmi vyriešil, nie je opäť raz verejnosti známe.

Po znovuzvolení Jaceňuka sa nezabudlo ani na Volodymyra Hrojsmana a počas prvého zasadnutia nového parlamentu bol zvolený za predsedu ukrajinského parlamentu. Do pozície kandidoval ako jediný. Otáznym kandidátom sa, naopak, stal Valeryj Voščevskyj, ktorý sa uchádzal o post vicepremiéra pre infraštruktúru. Voščevského nominovala na post Radikálna strana, pričom ich kandidát stál v minulosti na čele ukrajinskej skorumpovanej agentúry pre výstavbu a spravovanie ciest počas Janukovyčovej vlády.

Vo všeobecnosti tak voľba nového kabinetu ministrov nepriniesla až také razantné zmeny, v aké niektorí pozorovatelia a obyvatelia Ukrajiny dúfali. Jedinou skutočnou novinkou a zaujímavosťou je fakt, že z 21 ministrov sú traja ministri zo zahraničia.

„Externí“ hostia s internými právomocami

Natalie Jaresko, Alexandr Kvitašvili a Aivaras Abromavičius sú zaručene nové tváre ukrajinskej vlády. Po tom, ako im prezident Porošenko udelil ukrajinské občianstvo, sa traja „cudzinci“ stali ministerkou financií, ministrom zdravotníctva a ministrom hospodárstva.

Natalie Jaresko – Američanka s ukrajinským pôvodom – v minulosti zastávala niekoľko ekonomických postov v štruktúrach ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov vo Washingtone. Alexandr Kvitašvili pôsobil dva roky ako minister zdravotníctva v Gruzínsku a Aivaras Abromavičius je litovský investičný bankár s dlhoročnými skúsenosťami. Abromavičius prostredníctvom manažérskej a investičnej skupiny East Capital – ktorej je spoluvlastníkom – v minulosti investoval na Ukrajine viac ako 100 miliónov dolárov. Abromavičius 5. januára vymenoval do funkcie poradkyne Jaaniku Merilo, ktorá sa takisto stane súčasťou ukrajinského ministerstva hospodárstva a obchodu, čím sa stane prvou predstaviteľkou Estónska v novej vláde. Všetci nominovaní zahraniční experti predstavujú technokratickú časť vlády a prešli zdĺhavým výberovým procesom, ktorý zabezpečovala medzinárodná personálna agentúra.

Ďalšiu dôležitú pozíciu vo vláde získala 17. decembra aj Gruzínka Jekaterina Zguladze, ktorá sa stala prvou námestníčkou ministra vnútra. Zguladze zastávala rovnakú pozíciu šesť rokov aj v Gruzínsku. Podľa vzoru tejto novej tradície sa zahraničný expert stal členom aj Porošenkovej administrácie. Bývalý litovský minister financií Algirdas Šemeta sa stal novým ukrajinským protikorupčným dozorcom. Šemeta má dlhoročné skúsenosti z postu európskeho komisára pre daňovú a colnú úniu, audit a boj proti podvodom. Vymenovanie podnikateľského ombudsmana bolo, naopak, dohodnuté v rámci memoranda medzi ukrajinským kabinetom ministrov, Medzinárodným menovým fondom, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj a Európskou investičnou bankou

V priebehu januára sa majú aktivity spojené s bojom proti korupcii ešte zintenzívniť, a to najmä v spolupráci s EÚ. Národný protikorupčný úrad začne pracovať od 24. januára, pričom jeden z jeho deviatich členov je predstaviteľ EÚ – Giovanni Kessler, generálny riaditeľ Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF). V polovici mesiaca začal aj proces menovania riaditeľa tohto úradu a prezident Porošenko nevylúčil možnosť, že aj tento post bude zastávať zahraničný predstaviteľ.

Všetky „externé“ nominácie majú za cieľ preorganizovať skorumpovaný a komunistický systém ukrajinského štátneho aparátu, čím sa chce Ukrajina priblížiť európskym normám. Ak sa na nových nominantov pozrieme z hľadiska „krajiny pôvodu“, aj tu môžeme vidieť ďalší odkaz prezidenta Porošenka: Ukrajina sa snaží zbaviť svojho komunistického dedičstva, tak ako aj Gruzínsko alebo Litva.

Orientácia – Západ

Napriek pretrvávajúcim interným nezhodám v rámci nového parlamentu a kabinetu ministrov je kurz zahraničnej politiky jasný – Ukrajina sa orientuje smerom na západ. Vymenovania už spomenutých nových predstaviteľov sú jednou zo záruk, že krajina sa snaží bojovať s hlboko zakorenenou korupciou a zákulisnými dohodami. Pre lepšiu budúcnosť Ukrajiny to, samozrejme, stačiť nebude, čo si uvedomujú aj ukrajinskí poslanci. Len týždeň po začiatku nového roka 303 poslancov hlasovalo počas prvej tohtoročnej schôdze o zrušení neutrálneho štatútu Ukrajiny a prioritou pre zahraničnú politiku sa stalo členstvo v NATO.

V súvislosti s týmto rozhodnutím bol ešte 11. decembra americkým Senátom prijatý zákon o podpore slobody Ukrajiny, ktorý neskôr podpísal aj prezident Obama. Návrh zákona uznáva Ukrajinu ako partnera pre blízku spoluprácu a predpokladá aj možnosť uvalenia nových sankcií voči Rusku.

Aj krajiny Vyšehradskej skupiny plánujú podporiť Ukrajinu v jej demokratickej tranzícii a poskytnúť jej svoje vlastné skúsenosti z reformných procesov. Po stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín V4 v Kyjeve v decembri 2014 slovenský minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák upresnil jednotlivé oblasti, v ktorých môžu byť vyšehradské krajiny Ukrajine nápomocné. Slovenská republika vyčlení pre Ukrajinu financie na reformu bezpečnostného sektora a energetickú bezpečnosť, Poľsko ponúklo asistenciu v oblasti decentralizácie krajiny a reorganizácie verejných financií, Maďarsko sa s Ukrajinou podelí o svoje skúsenosti s implementáciou DCFTA a Česká republika bude Ukrajincom asistovať v rozvoji občianskej spoločnosti, médií a reformy školstva. Zvýšiť by sa mala aj finančná pomoc Ukrajine, pričom k istému zvýšeniu došlo aj v roku 2014, keď Slovensko vyčlenilo v rámci humanitárnej pomoci Ukrajine 800 000 eur.

Podľa prezidenta Porošenka je súčasné zostavenie parlamentu a vlády to najlepšie, aké kedy Ukrajina mala. Aj „nálada“ Európy voči Ukrajine dávno nebola taká pozitívna, ako je teraz. Ukrajina opäť dostala šancu naštartovať vnútorné demokratizačné procesy, a zároveň sa učiť zo západných skúseností. Nič však nedefinuje dobrého žiaka lepšie než jeho vlastné výsledky. Rad je na ukrajinskej elite, ktorá musí aj v praxi dokázať to, na čom sa v posledných mesiacoch v parlamentne zhodli.