V USA 3. novembra vyvrcholí prezidentská kampaň. Je veľmi pravdepodobné, že meno budúceho prezidenta nebude známe ani deň po voľbách. V dôsledku pandémie koronavírusu sa rozhodlo využiť spôsob voľby poštou viac občanov ako zvyčajne, čo môže celý proces zrátavania hlasov predĺžiť aj o niekoľko týždňov.
Koncom septembra 2020 sa s nebývalou silou opätovne rozhorel konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom o Náhorný Karabach. Išlo o najhoršiu eskaláciu napätia od podpísania prímeria medzi obomi krajinami v roku 1994, ktoré ukončilo hlavné bojové aktivity znepriatelených strán trvajúce prakticky od roku 1988. Prímerie malo slúžiť na to, aby sa obe strany dohodli na mierovej zmluve, ktorá by vyriešila konflikt o Náhorný Karabach. Dvadsaťšesť rokov neskôr sú Arménsko a Azerbajdžan opäť v otvorenom vojnovom konflikte a mierová zmluva je v nedohľadne.
Problém je nejen ve vůli Slovenska pozitivně se od zbytku Visegrádu odlišit, malé mezinárodní zdatnosti premiéra Matoviče a jeho nechuti nechávat příliš zviditelňovat se prezidentku Zuzanu Čaputovou, ale i v tom, že by k ráznějšímu distancování se potřebovalo podporu alespoň českého partnera.
Ekologická politika francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona sa opäť ocitla v rozpore s reálnymi krokmi. Francúzsko sa vracia k používaniu škodlivých pesticídov známych pod názvom neonikotinoidy. Za záchranu farmárov môžu včely tvrdo zaplatiť. Politická daň bude zrejme tiež vysoká.
Americká politika v kosovskej otázke je škodlivá pre vzťahy medzi Kosovom a Srbskom, pre budúce vzťahy medzi Kosovom a EÚ, a vôbec pre celý región, povedal v rozhovore diplomat a bývalý europoslanec Eduard Kukan. Je presvedčený, že za aktivitou USA v kosovskej otázke je snaha Donalda Trumpa získať si silné argumenty do predvolebnej kampane, ale narýchlo ukutá ekonomická dohoda nemusí byť ani prelomová, ani trvácna.
USA uvalily sankce na hlavní žalobkyni Mezinárodního trestního soudu (Intetnational Criminal Court – ICC) Fatou Bensoudaovou a několik dalších představitelů soudu, jelikož zahájili vyšetřování údajných válečných zločinů spáchaných americkými silami v Afghánistánu. Americký krok se setkal se silnou mezinárodní kritikou, nicméně Trumpova administrativa na svém konfrontačním postupu setrvává.
Kým turecká administratíva ostáva aspoň sčasti zmierlivá a rétorika v napätej situácii v Stredomorí naznačuje otvorenosť dialógu s Aténami, Bruselom aj Washingtonom, z Bieleho paláca – nového sídla tureckého prezidenta – počuť omnoho ostrejšie slová, kombinované s vyhrážkami a hrozbami. Hoci sú adresované zahraničiu, primárne publikum je domáce. Erdoğanova stratégia je totiž už roky rovnaká: keď je problém doma, pozornosť treba odvrátiť za hranice.
