Postoje k prívalu migrantov do Európy sú formované najmä emóciami a obrazmi. Časť verejnosti si všíma obrázky s matkami a reaguje súcitom. Iná si všíma početné skupiny mladíkov svižne preskakujúcich pohraničné zátarasy a reaguje obavami. Obe skupiny končia s diametrálne inými, ale silnými pocitmi. To podstatné pre racionálnu politiku voči migrantom sú však čísla, nie emócie.
Vyšehradská spolupráca je v mnohých ohľadoch zvláštny tvor. Na jednej strane umožňuje Česku, Maďarsku, Poľsku i Slovensku efektívnejšie presadzovať vlastné i regionálne záujmy, je aktívna v čoraz väčšom počte oblastí, rastie aj jej reputácia v EÚ i mimo nej. Na druhej strane, jej „motorom“ nie je hierarchicky usporiadaná riadiaca štruktúra, ale neformálne inštitúcie a vôľa spolupracovať. Medzi takéto neformálne inštitúcie sa zaraďuje aj predsedníctvo, ktoré zastáva každá z vyšehradských krajín v štvorročných cykloch vždy na obdobie jedného roka. Predsednícke krajiny majú popri dlhodobých programových prioritách vniesť do V4 aj inovatívne prvky, respektíve agendu, ktorú považujú v tomto kontexte za dôležitú. Ako možno v takomto kontexte hodnotiť slovenské predsedníctvo V4, ktoré sa formálne skončilo posledným júnovým dňom? Vzhľadom na obmedzený rozsah sa text sústredí na dva základné piliere spolupráce – rozvíjanie kontaktov s tretími krajinami a posilňovanie vnútornej súdržnosti v rámci skupiny.
Uplynulé slovenské predsedníctvo V4 od júla 2014 do júna 2015 opäť zdvihlo latku vnímania Vyšehradskej štvorky. Naši európski partneri, ale aj globálni hráči ho vnímajú ako dominantné stredoeurópske fórum spolupráce, s ktorým má zmysel spolupracovať. Na takýto druh spolupráce využívame formát V4+, ktorý zachováva jedinečnosť Vyšehradu, a pritom umožňuje aktivity s ďalšími štátmi.
Srbská republika nedávno opätovne získala medzi politikmi, akademikmi i novinármi označenie krajiny na pomedzí medzi Východom a Západom. Kým v minulosti bolo v prípade Srbska potrebné chápať pod touto metaforou jeho postavenie na hranici sfér vplyvu viacerých veľmocí a stretu rôznych kultúr a náboženstiev, v súčasnosti je to spôsobené predovšetkým relatívne nejasným smerovaním srbskej zahraničnej politiky, ktorá pri pohľade zvonku lavíruje medzi Európskou úniou (a v širšom ponímaní Západom) a Ruskou federáciou. Práve prebiehajúca kríza na Ukrajine jasne poukázala na križovatku, na ktorej sa Srbsko v rámci svojej zahraničnej politiky nachádza.
V únoru 2015 byla dokončena rekonstrukce ropovodního úseku ropovodu Adria zvaného Barátság I. mezi Tupou u Šahů a Tökölem u Százhalombatty. Kromě toho byly na území Maďarska modernizovány dvě čerpací stanice, čímž došlo k navýšení přepravní kapacity ropovodu Adria na úseku Gola – Százhalombatta ze 6,9 na maximálních 14 milionů tun ropy ročně. Tato alternativa, prezentovaná jako významná slovensko-maďarská mezinárodní spolupráce a krok směrem k diversifikaci a bezpečnosti dodávek na Slovensko, je však reálně obchodním záměrem maďarské společnosti MOL Rt., nikoliv bezpečnostní pojistkou v případě výpadku na ropovodu Družba. Jako vhodnější se tak jeví využití ropovodu Oděsa – Brody, zvýší však tato alternativa bezpečnost a jistotu plynulosti ropných dodávek na Slovensko?
Vladimir Putin začal na počátku letošního roku plnit jeden ze svých hlavních předvolebních slibů z roku 2011. Snaží se napravit rozpad Sovětského svazu a jeho sféry vlivu vytvořením Eurasijské ekonomické unie mezi Arménií, Běloruskem, Kazachstánem, Kyrgyzstánem a Ruskem. Tento integrační projekt je na jedné straně silně ovlivněn evropskou integrací, na straně druhé představuje jejího největšího konkurenta ve východoevropském prostoru, zejména na úrovni sousedské politiky EU. Odpověď na otázku, jak vážně Rusko míní aktuální kolo postsovětské integrace, můžeme hledat v ideologických zdrojích, které jsou s konceptem Eurasie spojené a od počátku celý projekt ovlivňují.
Súčasný politický vývoj v subsaharskej Afrike je poznačený množiacimi sa protivládnymi protestmi – minuloročné novembrové protesty v Burkine Faso, januárové protesty v Konžskej demokratickej republike či súčasná veľká vládna kríza v Burundi. Všetky spomenuté vládne krízy majú spoločného menovateľa, ktorým je vyhlásenie súčasných prezidentov o predĺžení ich funkčného obdobia (z rôznych dôvodov) nad ústavný rámec, prípadne nelegitímny zásah do volebného kalendára.
