Zahraničná politika

Pred dekádou prišli predstavitelia GMF s myšlienkou realizovať výskumný projekt zameraný na transatlantickú spoluprácu, ktorého cieľom bolo nastavovať si zrkadlá. Iste, ani oni sami vtedy netušili, že transatlantické partnerstvo čakajú turbulentné časy, projekt prekročí dekádu svojej existencie, rozrastie sa o nové krajiny i nové aktuálne témy. Podľa slov Pavla Demeša, dlhoročného spolupracovníka GMF a kľúčového človeka v procese udomácnenia projektu na Slovensku, pri kolíske projektu stálo vizionárstvo Rona Asmusa, medzičasom zosnulého brilantného analytika; a „uvzatosť“ a realizačná dôslednosť Craiga Kennedyho, prezidenta GMF. Skrátka, vzťahy sú najmä o ľuďoch, aj tie transatlantické.

Read more

Kosovo sa postupne vydáva slovenskou cestou akumulovania sviatkov a spomienkových dní spojených so samostatnosťou. Najnovšie 10. septembra oslávilo údajný koniec medzinárodného dohľadu nad nezávislosťou, ktorú vyhlásilo vo februári 2008. Predstavitelia medzinárodného diplomatického zboru a kosovskí politici sa na konferenciách, banketoch a v televíznych vystúpeniach navzájom potľapkávali po ramenách a blahoželali si k zásluhám za úspechy za pokrok dosiahnutý v najmladšom balkánskom štáte. Čo sa to teda v Kosove stalo?

Read more

Rozvojová pomoc nie je v slovenskej ani vyšehradskej politike témou, ktorá by bola prioritou pre politikov či diplomatov. Omnoho viac nás zaujímajú peniaze a pomoc, ktorú dostávame, než tá, ktorú sami dávame. Veď aj ide o rádovo odlišné čísla: berieme neporovnateľne viac ako dávame. A to málo, čo dávame, dávame zväčša preto, lebo musíme, nie preto, že by sme chceli.

Read more

Idea zjednocovania strednej Európy bola v minulom storočí jednou z alternatív európskej integrácie. Myšlienka vytvorenia väčšieho súštátia v strednej Európe, ktorú po rozpade habsburskej monarchie tvorilo viacero malých a slabých štátov, prinášala pozitívnu víziu budúcnosti tejto oblasti. Spájanie malo zlepšiť aj hospodársku spoluprácu v regióne, keďže stredná Európa sa po rozpade Rakúsko-Uhorska hospodársky atomizovala a predtým spojené celky sa ocitli za hranicami nielen politickými, ale aj hospodárskymi a colnými. Politici spájanie chápali tiež ako cestu k osamostatneniu regiónu, resp. jeho vymaneniu z vplyvu mocností, či dokonca pretvorenie na novú mocnosť.

Read more

Z európskej perspektívy otázka smerovania k „novému medzinárodnému usporiadaniu“ vo všeobecnosti znamená, že moc sa presúva zo Západu na Východ, čiže od „nás“ k „nim“. Existujú obavy, že Čína, India, Brazília a ďalšie nastupujúce mocnosti môžu čoraz viac ignorovať alebo nanovo podľa seba definovať normy, pravidlá a inštitucionálne dohody, ktoré zaviedli európske štáty a USA po roku 1945. Je však presun globálneho hospodárskeho ťažiska a v konečnom dôsledku i moci zo západu na východ a zo severu na juh naozaj definujúcim celosvetovým trendom medzinárodného usporiadania? Ja tvrdím, že nie.

Read more

Utečenci sú ľudia, ktorí z dôvodu prenasledovania na základe rasy, národnosti, vierovyznania alebo príslušnosti k politickej či sociálnej skupine hľadajú ochranu mimo svojej materskej krajiny. Človek by si mohol myslieť, že po páde ZSSR už politických utečencov z Ruska mať nebudeme. Tí, ktorí nesúhlasia s Putinovým systémom, však majú tak naozaj len dve možnosti: stať sa obetnými baránkami alebo ujsť.

Read more