Informatórium 1/2012
Virtuálna knižnica a aktuálne podujatia
Deň: 14. septembra 2013
List Nanukovi 1/2012
Milý Nanuk, Od môjho posledného listu sa preklopil kalendár. Začiatok roka je vždy dobrou príležitosťou na premýšľanie o minulosti, a tak aj ja využijem tento list, aby som pripomenul dve historické udalosti. Obe hovoria k súčasnosti jasným jazykom, obe sú ako vystrihnuté z dneška. Hoci od nich uplynulo dvesto a sto rokov, stále hovoria veľa aj o povahe ľudstva v roku 2012. Aj dnes sa na dejinách podpisujú rovnaké ľudské vlastnosti ako v roku 1812 a 1912. Veci sa totiž vtedy i dnes mohli veci vyvíjať aj inak, keby ich protagonistov neovládala neschopnosť predvídať predvídateľné, iracionálny optimizmus a podcenenie nepredvídateľnosti ľudských reakcií.
Německo: nedobrovolný hegemon eurozóny
Německo se v současné době dostává do vedoucí, nebo dokonce hegemonní role v EU. Jde do jisté míry o paradox. Spolková republika Německo (SRN) se po rozšíření EU a přijetí Lisabonské smlouvy obrátila od strategických témat k myšlence Evropy programů. Chystala se soustředit na vlastní německé zájmy. V letech 2007 až 2010 tak Německo vystupovalo především jako postbismarckovský „saturovaný stát“, který nemá větší ambice, než udržovat systém evropské a světové politiky a ekonomiky funkční a pokud možno stabilní. Hlavní zájem spočíval v garanci bezpečnosti a příhodných hospodářských podmínek pro sebe (i okolí) a v rámci toho také ve sledování vlastních (národních) zájmů. Německo se tak podle některých názorů postupně měnilo z civilní mocnosti na mocnost geo-ekonomickou.
Kríza verejných dlhov – nič nového pod slnkom
Kríza v eurozóne a hrozba štátnych bankrotov sa na prvý pohľad môže zdať novým fenoménom. Letmý pohľad do dejín peňazí nás však rýchlo presvedčí, že pokojné obdobia boli skôr výnimkou v mori dlhov. Jedným zo základných problémov spoločnej európskej meny je práve to, že ani na základe historických skúseností sa nepodarilo vytvoriť funkčný mechanizmus na zabránenie nezodpovedného zadlžovania členských štátov. Kľúčom k úspechu zatiaľ nevyzerá byť ani nová fiškálna zmluva EÚ.
Francie, volby a fiskální pa(k)t
„Změna, to je teď“, „Silná Francie“, „Semknutý stát, nic mu neodolá“ a „Hlas lidu, duch Francie“ – to jsou hlavní hesla kandidátů do blížících se prezidentských voleb ve Francii. A i když se o Francii právem mluví jako o motoru evropské integrace, ve volební kampani moc Evropy nenajdeme. Francouzští voliči se zpravidla o zahraniční témata příliš nezajímají, letošní prezidentské volby jsou toho důkazem. Jejich tématem je samozřejmě ekonomická situace Francie a vysoká nezaměstnanost. Sousedé Francie, ale nejen ti, se však soustředí především na přístup kandidátů k Evropské unii.
Európsky parlament: Kritika a zodpovednosť
Neprejde ani mesiac bez toho, aby aspoň v dvoch štátoch EÚ nebol generálny štrajk alebo iný vážnejší verejný protest. V súvislosti s hľadaním riešenia hospodárskej a finančnej krízy padli alebo predčasne odstúpili za posledný rok vlády v Grécku, Írsku, Portugalsku, Taliansku, Slovinsku, Španielsku, Rumunsku a na Slovensku. Voči uvedeným turbulenciám neostal chladný ani Európsky parlament – inštitúcia EÚ, ktorá chce byť aj protestujúcim občanom čo najbližšie.
Británia si zaslúži viac pochopenia
Philip Whyte je výskumným pracovníkom v londýnskom think-tanku Centre for European Reform. V minulosti pôsobil v Bank of England a v časopise Economist. Svoje názory publikuje vo viacerých periodikách vrátane Financial Times, The Wall Street Journal, The Times alebo The Guardian. Vo svojich prácach sa venuje najmä európskej politike a ekonomike vrátane politickej ekonomike eurozóny, fiškálnej a menovej politiky alebo transatlantickým ekonomickým vzťahom. Rozprávali sme sa hlavne o vzťahoch medzi Veľkou Britániou a zvyškom Európskej únie po tom, ako v decembri povedal premiér Cameron „nie“ fiškálnej zmluve, ale aj o tom, čo momentálne najviac zaujíma a skutočne trápi Britov.