Kríza, v ktorej sa Kosovo ocitlo po posledných parlamentných voľbách, je dramatickým pokračovaním dlhoročného boja o nezávislosť, štát a demokraciu. Kým neúspech je reálnou možnosťou, súčasná kríza predstavuje nevyhnutnú zastávku na ceste povojnovej a demokratickej transformácie.
Vojenská misia ISAF NATO v Afganistane, ktorej sa v čase jej vrcholu zúčastňovalo viac ako 130 000 spojeneckých vojakov z 50 krajín, sa blíži ku koncu. Od 1. januára 2015 preberú zodpovednosť za bezpečnosť v celej krajine novovytvorené Afganské národné bezpečnostné sily (ANSF). Niekoľko tisíc spojeneckých vojakov bude v rámci novej misie s názvom „Resolute Support“ plniť už len podporné a výcvikové úlohy. Hoci uplynulá dekáda pôsobenia medzinárodného spoločenstva so sebou priniesla pozitívne výsledky v podobe zlepšujúcich sa štatistík v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, ekonomiky či rozvoja infraštruktúry, v predvečer tranzície je namieste zhodnotiť úspešnosť misie NATO. Naplnila očakávania? Je Kábul pripravený prevziať zodpovednosť za správu svojej krajiny? Aký vývoj možno očakávať v roku 2015?
Milý Nanuk,
tohtoročný november je zaujímavý z mnohých príčin. Jednou je, že si v ňom pripomíname 25. výročie od novembra 1989, keď časť Nemcov, Poliaci, Česi, Maďari, Bulhari, Slováci, a neskôr aj Rumuni a ďalší po desaťročiach útlaku a vojenskej okupácie získali slobodu. Presnejšie: začali sme ju získavať, pretože sloboda nie je nikdy úplná, tak ako nikdy nie je ani automatická. Tí, ktorí ju začnú za automatickú považovať a prestanú ju chrániť, o ňu rýchlo prídu.
Prímerie na Ukrajine je od svojho začiatku prinajmenšom otázne, a kým ozbrojené sily Ukrajiny na jednej strane zastavili ofenzívu, na strane druhej sa ešte stále museli brániť útokom zo strany separatistov, ktorých vedú príslušníci ruských ozbrojených síl dovolenkujúcich na Donbase. Preto sa 22. októbra, niekoľko dní pred voľbami, prezident Porošenko telefonicky spojil s ruským prezidentom Putinom, aby mu opätovne pripomenul nevyhnutnosť nastoliť v krajine mier. Konverzácia sa však svojim cieľom minula.
Dramatické udalosti v Iraku spojené s razantným postupom organizácie, ktorú al-Káida označila za príliš radikálnu, opätovne upriamili pozornosť svetových médií na problém islamského terorizmu. Blesková vojna a prenikanie organizácie Islamský štát v Iraku a Sýrii (ISIS) územím oboch krajín je vyústením množstva kritických zlyhaní na domácej a zahraničnopolitickej scéne. Nástup ISIS je tiež dôkazom zlyhania dovtedajšej geopolitickej praxe Západu uprednostňovaním regionálnej stability aj za cenu tolerovania sektárskej autokratickej vlády.
Český prezident Miloš Zeman býval v devadesátých letech mistrem bonmotů. Chodíval tehdy jako opoziční levicový politik na představení Semaforu a jeho vystoupení, ve kterých humorně komentoval politické dění té doby, byly opravdu povedené a já jsem se jim většinou od srdce zasmál. S přibývajícími lety a postupujícími zdravotními problémy je Miloš Zeman stále méně vtipný, stále více jízlivý, jeho bonmoty stále méně odpovídají realitě a humornost už většinou postrádají úplně. Takovým Zemanovým nepovedeným pokusem o bonmot bylo, když před několika dny přirovnal dění na Ukrajině ke španělské občanské válce a na příkladu Španělska třicátých let ilustroval, proč on považuje dění na Ukrajině také za občanskou válku a nikoli za ruskou agresi, kterou podle celé řady faktických důkazů ve skutečnosti je.
„Sedenie na dvoch stoličkách” bola zrejme najpoužívanejšia metafora na vyjadrenie zahraničnej politiky Ukrajiny. Rozpoltenosť v otázke smerovania – k Rusku alebo Európe – bola charakteristická pre každého ukrajinského prezidenta. „Piaty pokus” Ukrajincov, zosobnený v prezidentovi Porošenkovi, zrejme túto tradíciu naruší.
