Zahraničná politika

Už niekoľko hodín po telefonáte sa separatisti v okolí Debaľceva (v doneckom regióne) chopili raketometu Grad, zaútočili na ukrajinské ozbrojené sily, a obnovili tým svoje úsilie ovládnuť donecké letisko. V oboch regiónoch Donecka a Luhanska je civilné obyvateľstvo neustále konfrontované s vraždami, znásilneniami a krádežami, ktoré iniciujú proruskí teroristi. Navyše, Národná bezpečnostná a obranná rada Ukrajiny má dôkazy o tom, že do krajiny aj naďalej prichádzajú zbrane a militanti cez pohraničné body, ktoré kontroluje Rusko.

Katastrofálna situácia na východe Ukrajiny sa nevyhnutne musela odraziť aj na ekonomike krajiny, ktorá je už teraz v kritickom stave. Kým do februára bola ukrajinská štátna pokladnica vykrádaná Janukovyčom a jeho „rodinou”, v súčasnosti dostávajú ekonomiku do kolien najmä vojenské aktivity na východe krajiny. Do konca roka 2014 ekonomika podľa odhadov klesne ešte o ďalších osem percent. Jeden deň protiteroristickej akcie stojí krajinu podľa odhadov ukrajinského Ministerstva obrany minimálne 2 milióny dolárov, a to hovoríme iba o priamych nákladoch. Na východe krajiny sa nachádza aj väčšina priemyselných fabrík, ktoré sú pre ukrajinskú ekonomiku kľúčové. Takmer všetky boli zničené separatistami, podobne ako aj celá infraštruktúra regiónu. Počas deviatich mesiacov od vypuknutia konfliktu sa napríklad znížila produkcia uhlia o dve tretiny.

S prichádzajúcou vykurovacou sezónou sa stupňovalo aj vydieranie Ruska v otázke dodávok zemného plynu a región Donbasu – ktorý kontroluje Rusko – dosiahol u ukrajinského Naftogazu dlh vo výške 5 miliárd hrivien (300 miliárd EUR). Celkovo sa tak podľa Medzinárodného monetárneho fondu priamy externý dlh Ukrajiny za rok 2014 vyšplhal do výšky 67,6 % HDP.

S prihliadnutím na všetky vyššie spomenuté okolnosti je jasné, že predčasné parlamentné voľby na Ukrajine sa konali v skutočne zložitých podmienkach.

Hlavné úspechy siedmeho ukrajinského parlamentu

Siedmy ukrajinský parlament do jesene 2014 kompletne stratil svoju užitočnosť pre krajinu. Neschopnosť efektívnej práce, diktátorské zákony zo 16. januára (kriminálna zodpovednosť ľudí protestujúcich proti vláde), nevydarené hlasovanie o zrušení imunity pre poslancov, ktorí podporovali anexiu Krymu a separatistické hnutie, a odmietnutie otvoriť stranícke zoznamy si vyžiadalo nové voľby.

Dosluhujúci parlament so sebou priniesol aj niekoľko pozitívnych zmien, ktoré posunuli Ukrajinu v jej demokratizačnom snažení. V prvom rade poslanci Verchovnej rady hlasovali za zmenu režimu k súčasnej parlamentno-prezidentskej forme, ktorá dopomohla k tomu, aby sa prerozdelili sily medzi parlamentom a kabinetom ministrov v čase, keď Janukovyč utiekol do Ruska. Prijatý bol aj zákon o úrade prokurátora, ktorým „autokratické“ autority na úrade prídu o možnosť všeobecného dohľadu nad krajinou. Parlament počas svojho pôsobenia prijal aj lustračný zákon, ktorý má „očistiť štátny aparát od agentov KGB a lídrov Strany regiónov“, ako uviedol hovorca prezidenta Porošenka na Twitteri.

Odchádzajúci poslanci stihli odsúhlasiť aj zákon, na základe ktorého sa vytvorí protikorupčný úrad,  protikorupčná komisia, ako aj zákony, ktoré zaručia transparentnosť v majetkových pomeroch politikov a zrušia niektoré výhody poslancov. Implementácia týchto zákonov však leží na pleciach nového parlamentu a v blízkej budúcnosti bude nevyhnutné prijať aj ďalšie právne úpravy, ktoré umožnia aplikáciu zákonov v praxi. Napríklad zákon o úrade prokurátora nebude mať v realite žiadny efekt, kým sa nezmení aj judikatúra a zákon o statuse sudcov.

Výsledky volieb: nový vánok zmeny pre Ukrajinu

Napriek absencii volieb v deviatich volebných obvodoch v Doneckom regióne a v šiestich v Luhanskom regióne – ktoré ovládajú proruskí separatisti – ich výsledky uznala nielen Európska únia, ale aj Rusko. Zo 450 kresiel vo Verchovnej rade však v dôsledku situácie v Donbase zostane 27 kresiel neobsadených. Možnosť voliť vôbec nemali obyvatelia v dvanástich volebných obvodoch na Kryme.

Volebná účasť 52,4 % je relatívne nízka, ale pre Ukrajinu zároveň aj charakteristická: v roku 2010 a 2012 bola na úrovni približne 58 %. Väčšina Ukrajincov si z 29 politických strán vybrala do ukrajinského parlamentu nasledovné strany: Ľudový front premiéra Jaceňuka, Blok Petra Porošenka, stranu Svojpomoc, Opozičný blok, Radikálnu stranu Olega Laška a stranu Vlasť bývalej premiérky Julije Tymošenko. Výnimočnosťou týchto volieb je, že po prvýkrát v histórii Ukrajiny sa cez päťpercentné kvórum nedostala Komunistická strana. Mimo parlamentu zostala aj nacionalistická strana Sloboda. Jej slabý volebný zisk dokázal, že akékoľvek podozrenia a hystéria zo strany Ruska, ale aj niektorých európskych krajín o tom, že na Ukrajine sa šíri radikálny autoritatívny nacionalizmus, sú neopodstatnené. Naopak, pozitívnym „prekvapením” volieb je úspech strany Svojpomoc, tvorenú predovšetkým účastníkmi Euromajdanu, ktorí nemajú žiadne napojenie, ani financovanie z oligarchických kruhov Ukrajiny.

Na opačnom póle tohto fenoménu je deväť percent kresiel, ktoré získal Opozičný blok – bývalí členovia dnes už neslávnej Strany regiónov. V ôsmom ukrajinskom parlamente tak opäť bude sedieť približne 70 zástupcov (podľa ukrajinského volebného systému predovšetkým väčšinových kandidátov), ktorí hlasovali za januárové autoritatívne zákony. Líder Opozičného bloku a bývalý podpredseda vlády Jurij Bojko síce vyhlásil, že plánuje spolupracovať s väčšinou v parlamente, ale stihol tiež skonštatovať, že víkendové voľby boli vôbec tými „najšpinavšími v histórii” tejto krajiny.

Ako by mohol tandem zložený z protipólnych síl – kde sa jedna strana snaží krajinu premeniť na demokratickú a proeurópsku a druhá koketuje s proruským nedemokratickým režimom – fungovať, je pre mnohých nepredstaviteľné. Ostáva veriť, že nový parlament bude dávať opozícii taký priestor, aký opozičný blok v parlamente reprezentuje – menej ako desať percent.

Ukrajinský parlament tak s istotou povedú prozápadné politické strany a už dnes sa rokuje o vytvorení väčšinovej koalície. Premiér Arsenij Jaceňuk na čele Ľudového frontu navrhol spoluprácu Porošenkovmu bloku, strane Svojpomoc, Radikálnej strane aj strane Vlasť. Do 3. novembra majú strany nominovať svojich kandidátov do nového vládneho kabinetu.

Reformy a perspektívy

Nový ukrajinský parlament musí byť pripravený na radikálne reformy. Počas dvoch dekád ukrajinskej nezávislosti krajina ešte nikdy nečelila podobným výzvam, či už vojenským alebo ekonomickým, ako je to dnes. Súčasná situácia núti Ukrajinu hýbať sa smerom vpred a politici postupne začínajú chápať aj koncept politickej zodpovednosti. Ak budú lustrácie, obmedzenia poslaneckej imunity a výhod a reformy úradu prokuratúry nasledované aj zmenami v súdnictve a postaveniach sudcov, Ukrajina má šancu zmeniť svoj sovietsky systém vládnutia.

Zmeny, ktoré Ukrajinu čakajú, sú možné len pod podmienkou, ak spoločný národný záujem bude prevládať nad straníckym prerozdelením v parlamente. Z politickej histórie Ukrajiny sa, nanešťastie, veľakrát ukázalo, že vytváranie koalície nie je otázkou negociácií, ale zjednávania. Obnova parlamentu a jeho efektívnosť je možná jedine vtedy, ak sa tradície zmenia. Pri súčasných ledva 50 nových poslancoch, ktorí predstavujú „novú krv”, je to prinajmenšom otázne. Ak staré tradície vyhrajú a v parlamente opäť nastane preskupovanie síl medzi politickými stranami, do jari bude nový parlament neefektívny a nový Majdan na seba nenechá dlho čakať. Preto je najvyšší čas, aby parlament začal konať.