Zahraničná politika – Stránka 27 – Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA)

Cudzie tváre, známe okolie: ďalšia kríza ukrajinskej politiky

12. októbra 2015

Piateho septembra 2015 sa oficiálne začala volebná kampaň na Ukrajine. Počas päťdesiatich dní kampane si Ukrajinci – okrem obyvateľov Krymu a niektorých oblastí Donbasu – budú voliť zástupcov lokálnych rád. Medzi volebné novinky patrí dvojkolový systém pri voľbe starostov veľkých miest a proporcionálny zastupiteľský systém pri regionálnych radách. Tieto novinky sú výsledkom zákona „o lokálnych voľbách“, ktorý v lete schválil ukrajinský parlament, aby zaistil demokratickú vôľu občanov. Výsledky volieb ešte nie sú známe a zodpovednosť vybrať si nových lídrov ostáva na občanoch. Občianska kontrola pri menovaných pozíciách ostáva veľmi limitovaná, no následky sú citeľné. Ochabujúca eufória „novej Ukrajiny“ je sčasti spôsobená ochabujúcou dôverou v menovaných úradníkov, najmä v prípade, keď títo úradníci nie sú Ukrajincami, a napriek tomu im je udelené privilégium vykonávať služby štátu.

Susedia

Visegrád prohrál zbytečnou válku o kvóty. A měl by to uznat

8. októbra 2015

Evropská unie už zažila mnoho střetů a sporů. Rozhodně se nedá říci, že spor o povinné kvóty na uprchlíky, kterým si prošla v minulých dnech, byl výjimečný svojí intenzitou či délkou. Přesto mohou být jeho důsledky pro fungování Evropské unie velice významné, a to nejen při hledání řešení uprchlické krize.

Americké bistro

Lekcie z druhej republikánskej debaty

1. októbra 2015

Kým kandidáti na nomináciu do prezidentských volieb u demokratov na seba útočia len prostredníctvom platených reklám a výstupov v nedeľných politických šou, republikáni majú za sebou už druhú debatu, kde si mohli naživo zmerať sily. Prvé prieskumy verejnej mienky niekoľko dní po debate naznačujú pomalý koniec Trumpovho leta a začiatok jesene Carly Fioriny.

Fórum

Vyšehrad dnes – hľadanie rovnováhy medzi otvorenosťou a súdržnosťou

24. septembra 2015

Vyšehradská spolupráca je v mnohých ohľadoch zvláštny tvor. Na jednej strane umožňuje Česku, Maďarsku, Poľsku i Slovensku efektívnejšie presadzovať vlastné i regionálne záujmy, je aktívna v čoraz väčšom počte oblastí, rastie aj jej reputácia v EÚ i mimo nej. Na druhej strane, jej „motorom“ nie je hierarchicky usporiadaná riadiaca štruktúra, ale neformálne inštitúcie a vôľa spolupracovať. Medzi takéto neformálne inštitúcie sa zaraďuje aj predsedníctvo, ktoré zastáva každá z vyšehradských krajín v štvorročných cykloch vždy na obdobie jedného roka. Predsednícke krajiny majú popri dlhodobých programových prioritách vniesť do V4 aj inovatívne prvky, respektíve agendu, ktorú považujú v tomto kontexte za dôležitú. Ako možno v takomto kontexte hodnotiť slovenské predsedníctvo V4, ktoré sa formálne skončilo posledným júnovým dňom? Vzhľadom na obmedzený rozsah sa text sústredí na dva základné piliere spolupráce – rozvíjanie kontaktov s tretími krajinami a posilňovanie vnútornej súdržnosti v rámci skupiny.

Fórum

Upevnil sa formát V4+ počas slovenského predsedníctva vo Vyšehrade?

24. septembra 2015

Uplynulé slovenské predsedníctvo V4 od júla 2014 do júna 2015 opäť zdvihlo latku vnímania Vyšehradskej štvorky. Naši európski partneri, ale aj globálni hráči ho vnímajú ako dominantné stredoeurópske fórum spolupráce, s ktorým má zmysel spolupracovať. Na takýto druh spolupráce využívame formát V4+, ktorý zachováva jedinečnosť Vyšehradu, a pritom umožňuje aktivity s ďalšími štátmi.

Aktuálna téma

Začiatok „skutočného“ súperenia v Juhočínskom mori

22. septembra 2015

Aj Áziou bližšie nezaujatý pozorovateľ si za posledné roky musel všimnúť pravidelné správy o sporoch v Juhočínskom mori. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide len o obmedzené manifestácie kontroly územia a suverenity, pričom ani jedna zo zúčastnených strán nemá záujem o to, aby provokácie prerástli do otvoreného konfliktu. Udalosti posledného roku však predstavujú viac než symbolické kroky a aj z pohľadu Európy je dôležité rozumieť týmto procesom.

Fórum

Súčasné srbsko-ruské vzťahy – priateľstvo či pragmatizmus?

7. septembra 2015

Srbská republika nedávno opätovne získala medzi politikmi, akademikmi i novinármi označenie krajiny na pomedzí medzi Východom a Západom. Kým v minulosti bolo v prípade Srbska potrebné chápať pod touto metaforou jeho postavenie na hranici sfér vplyvu viacerých veľmocí a stretu rôznych kultúr a náboženstiev, v súčasnosti je to spôsobené predovšetkým relatívne nejasným smerovaním srbskej zahraničnej politiky, ktorá pri pohľade zvonku lavíruje medzi Európskou úniou (a v širšom ponímaní Západom) a Ruskou federáciou. Práve prebiehajúca kríza na Ukrajine jasne poukázala na križovatku, na ktorej sa Srbsko v rámci svojej zahraničnej politiky nachádza.