Postoje k prívalu migrantov do Európy sú formované najmä emóciami a obrazmi. Časť verejnosti si všíma obrázky s matkami a reaguje súcitom. Iná si všíma početné skupiny mladíkov svižne preskakujúcich pohraničné zátarasy a reaguje obavami. Obe skupiny končia s diametrálne inými, ale silnými pocitmi. To podstatné pre racionálnu politiku voči migrantom sú však čísla, nie emócie.
Európa si pomaly, ale isto zvyká na to, že sa v médiách objavujú správy o terorizme v krajinách, ktoré sú (k) Európanom nebezpečne blízko, alebo zábery ľudí v núdzi, kráčajúcich za lepším zajtrajškom zo spustošených krajín či z krajín, ktoré čoskoro budú spustošené. Málokto by si však spájal súčasnú krízu na hraniciach Európy so Spojenými štátmi. V posledných dňoch sa téma ľudí na úteku a hrozieb terorizmu veľmi nebezpečne spája, a o to povrchnejšie potom vyznievajú niektoré vyjadrenia amerických politikov.
Začiatkom roku 2015 sa Slovensko pripojilo k európskym krajinám, ktoré si uvedomujú mimoriadnu hodnotu investícií do vývoja a výskumu kozmických technológií. Podpisom zmluvy s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) sa však všetko len začína. Budovanie kozmického priemyslu je len jedným z kamienkov mozaiky využívania kozmického priestoru.
Naposledy kandidoval na prezidenta úradujúci viceprezident v roku 1988. Vtedy však všetko bolo inak; Spojené štáty ťahali v studenej vojne za dlhší koniec, Ronald Reagan vyzýval sovietskych lídrov, aby strhli múry, predával zbrane Iráncom a vyhrával prieskumy. Keďže 22. dodatok Ústavy Spojených štátov mu nedovolil kandidovať tretí raz, kandidoval „za neho“ jeho viceprezident George H. W. Bush. Podobná situácia sa mohla odohrať aj vo voľbách 2016.
Počas najbližších piatich rokov si v poľskom parlamente posedí päť strán. Po prvýkrát od pádu komunizmu sa však do parlamentu nedostala ľavicová strana. Po prvýkrát získala vo voľbách jedna strana parlamentnú väčšinu a bude schopná vládnuť sama. Zoznam „po prvýkrát“ by mohol pokračovať aj ďalej. Októbrové parlamentné voľby v Poľsku boli revolučné hneď v niekoľkých aspektoch.
Ministri zahraničných vecí normandskej štvorky pokračovali 2. októbra 2015 v debate o uplatňovaní minských mierových dohôd schválených vo februári. Išlo o štvrté stretnutie v rámci nespočetných pokusov vyriešiť ukrajinskú krízu. Aj keď sa v Elyzejskom paláci nepodpísala žiadna zmluva, predstavili niekoľko hmatateľných kritérií budúcej Ukrajiny.
Polské parlamentní volby nemusí přinést jen obyčejnou výměnu jedné vládní garnitury za jinou, ale mohou vést i ke změně zahraničně-politické orientace země. A do jisté míry dokonce i ke změně politického systému z demokracie západního typu v poloautoritativní stát typu dnešního Maďarska.
