Meniaca sa vzájomná závislosť v energetických vzťahoch: EÚ, LNG a USA

Európska únia je v súčasnosti závislá od dovozu energetických surovín z tretích krajín. Členské štáty EÚ produkujú menej energetických surovín (zemný plyn, ropu, uhlie), ako potrebujú na pokrytie svojich potrieb. Toto dostáva Úniu do pozície, v ktorej je energia z externých zdrojov nevyhnutná na jej prežitie – či už ide o palivá pre dopravu, zemný plyn na vykurovanie domácností a na priemyselnú výrobu alebo uhlie na výrobu koksu do železiarní.

Read more

Igor Slobodník: Čakajú nás tvrdé diskusie o budúcnosti EÚ a jadre. Ale nesmieme sa zľaknúť vlastnej odvahy

Igor Slobodník je skúsený slovenský diplomat, na rôznych pozíciách pôsobí už od roku 1992. V rokoch 2000 – 2001 bol členom tímu hlavného vyjednávača Slovenskej republiky pre vstup do EÚ, následne ho transferovali na Ministerstvo obrany SR, kde bol do roku 2003 politickým riaditeľom. Potom ho vymenovali do pozície stáleho predstaviteľa Slovenskej republiky pri NATO v Bruseli. Pôsobil ako veľvyslanec v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, v Spolkovej republike Nemecko a dnes pôsobí ako veľvyslanec SR vo Francúzsku. Rozprával sa s ním editor Zahraničnej politiky Tomáš Madleňák.

Read more

Slovensko po prvýkrát na čele OBSE – najväčšej regionálnej bezpečnostnej organizácie

Posledné stretnutie Rady ministrov zahraničných vecí Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktoré sa konalo 23. decembra 2016 v Hamburgu, rozhodlo o schválení kandidatúry Slovenska na post predsedajúceho štátu OBSE. Od 1. januára 2018 sa Slovenská republika stane súčasťou mechanizmu zvaného Troika, ktoré združuje minulú, súčasnú a budúcu predsednícku krajinu (od januára 2018 to bude Rakúsko, Taliansko a Slovensko). V roku 2019 sa tak Slovenská republika na čele s ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí stane jedným z najdôležitejších aktérov OBSE na jeden kalendárny rok. Čo je to OBSE, kde sa momentálne nachádza a akým výzvam bude čeliť slovenská diplomacia počas roka 2019?

Read more

Formovanie českej vlády – búrka v pohári vody, alebo dôvod na paniku?

Česká republika dostala mikulášsky darček v podobe nového premiéra – prezident Miloš Zeman 6. decembra menoval Andreja Babiša 12. predsedom vlády. Česko sa teda posunulo od parlamentných volieb k vzniku vlády, ktorej podpora je aj po týždňoch rokovaní stále nejasná. Výsledky parlamentných volieb aj rokovania po nich priniesli mnohé prekvapivé momenty a pritiahli značnú pozornosť médií aj politických analytikov. Niektoré reakcie na ne však vyvolávajú zbytočnú skepsu či paniku, stavajú ČR do pozície štátu odsúdeného k odklonu od demokracie alebo hovoria o bezprecedentnom zemetrasení na straníckej scéne. V tomto momente ide však skôr o búrku v pohári vody, pretože niektoré z týchto skeptických argumentov sú nepresné alebo unáhlené. Preto je v hľadaní odpovede na otázku, kam kráča česká politická scéna, potrebné pozrieť sa na tieto argumenty podrobnejšie.

Read more

Tekutá konfigurácia vyšehradského priestoru

Ešte v roku 2015 a 2016 sa zdalo, že V4 predstavuje stabilné spojenectvo posilnené fenoménom tzv. utečeneckej krízy. Prejavovalo sa to na doslova oslavnej rétorike sprevádzajúcej diskusie o vyšehradskej spolupráci z úst slovenských i iných stredoeurópskych politikov. V súčasnosti však napr. na Slovensku, ale aj v Česku dominuje jasná predstava, že V4 nemôže predstavovať alternatívu európskej integrácii, ako by si to želali napr. predstavitelia Maďarska.

Read more