Zahraničná politika

Autormi článku sú Klaudia Báňaiová a Samuel Goda

Primárne európske krajiny, ale v širšom zmysle – žargónom OBSE – región od Vancouvru po Vladivostok sa nachádza v najzložitejšej bezpečnostnej situácii od konca studenej vojny. Bezpečnostné prostredie, ktoré bolo donedávna možné označiť za relatívne kooperatívne, už vykazuje jednoznačné prvky konfrontačného. V čase veľmi napätých vzťahov medzi USA a Ruskom, kedy existujúce dokumenty na kontrolu konvenčných, ale aj nukleárnych zbraní medzi Ruskom a USA sú na hranici kolapsu a dlhotrvajúce konflikty predstavujú hrozbu vojenskej eskalácie, hrá OBSE veľmi výnimočnú úlohu

OBSE totiž v posledných rokoch znovu preukazuje, v čom je jej sila a výnimočnosť v rámci systému medzinárodných vzťahov. Organizácia, ktorej fungovanie je postavené na konsenze 57 účastníckych štátov, začala znovu naplno vykonávať svoju úlohu fóra pre dialóg a budovanie dôvery medzi štátmi. Od ruskej agresie v roku 2014, ktorá znamenala porušenie základných princípov širšej európskej bezpečnosti, dohodnutých na pôde Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE), obsiahnutých v Helsinskom záverečnom akte (tzv. Dekalóg európskej bezpečnosti), sa jej podarilo dosiahnuť výrazné úspechy. OBSE vďaka pôsobeniu Osobitnej monitorovacej misie na Ukrajine a prínosu v rámci fungovania Trilaterálnej kontaktnej skupiny mala výrazný podiel na odštartovaní politického procesu vedúceho k riešeniu konfliktu – samozrejme, uznávajúc všetky limity, ktoré OBSE ako „soft power“ organizácia má, v akom prostredí funguje a aké pozície má 57 účastníckych krajín. OBSE sa stala očami a ušami medzinárodného spoločenstva pri kríze na východe Ukrajiny – túto úlohu nedokázala zastúpiť ani EÚ, a ani NATO.

Práve riešenie krízy na Ukrajine je výzvou číslo jeden pre OBSE samotnú, ale aj pre rezorty diplomacie, ktoré od roku 2014 pôsobili na čele organizácie. Slovensko, ktoré preberá štafetu od Talianska na začiatku roka 2019, si je vedomé výnimočnosti organizácie pri riešení situácie na Donbase a malo by pokračovať a podporovať úspešné iniciatívy začaté počas predchádzajúcich predsedníctiev a presvedčiť strany konfliktu prostredníctvom OBSE o potrebe napĺňania Minských dohôd, pretože lepšej alternatívy niet. Zároveň existuje malý priestor na pomerne významný krok – zefektívnenie komunikácie medzi Trilaterálnou kontaktnou skupinou a normandským formátom práve prostredníctvom OBSE.

V rámci OBSE stále existujú aj ďalšie spory označované aj ako zamrznuté konflikty, ktoré vyžadujú pozornosť predsedníckeho štátu. Ide predovšetkým o stále nevyriešenú situáciu v Náhornom Karabachu, Gruzínsku (Abcházsku a Južnom Osetsku) a Moldavsku (Podnestersku), kde je okrem znižovania napätia a potreby budovania dialógu dôležité venovať pozornosť environmentálnym a ľudsko-právnym výzvam, ktoré ovplyvňujú každodenný život občanov žijúcich v daných oblastiach. Práve v Podnestersku nastal významný posun v rámci politiky tzv. malých krokov vedúcich k riešeniu konfliktu prostredníctvom OBSE. V dňoch 28. a 29. novembra 2017 vo Viedni v  rámci stretnutia formátu 5+2, ktorý má mandát na riešenie konfliktu v Podnestersku, dosiahli predstavitelia Moldavska a Podnesterska dohodu v nasledovných bodoch: uznanie dokumentov z oblasti vzdelávania vydaných v Podnestersku na moldavskej strane, zlepšenie telekomunikačného spojenia medzi dvoma brehmi, zaistenie fungovania moldavských škôl používajúcich latinku v Podnestersku, využívanie ornej pôdy v regióne Dubasari a otvorenie mosta ponad rieku Dnester medzi obcami Gura Bicului a Bychok. Práve toto sú tie malé úspechy, ktoré sú potvrdené na pôde OBSE a majú veľký pozitívny vplyv na život miestnej populácie. Jedným dychom je potrebné dodať, že implementácia týchto dohôd bude v nasledujúcom období kľúčová. Politicko-vojenská dimenzia bezpečnosti v sebe skrýva okrem zamrznutých konfliktov aj ďalšiu výzvu, a to kontrolu zbrojenia. Nástroje na kontrolu zbraní, ktoré boli prijaté a sčasti aj implementované, totiž skolabovali. Zmluva o konvenčných zbraniach v Európe (Treaty on Conventional Armed Forces in Europe – CFE) sa stala nefunkčnou po pozastavení jej vy­konávania zo strany Ruska, Zmluva o otvorenom nebi je poznačená spormi pri jej implementácii, bilaterálne dohody medzi USA a Rus­kom sú obmedzené na zmluvy New START (Strategic Arms Reduction Treaty) a INF (Intermediate-Range Nuclear Forces Treaty, ktorých budúcnosť je taktiež nejasná. Preto slovenské predsedníctvo nebude výnimkou a svoju pozornosť nasmeruje aj na podporu novej rodiacej sa iniciatívy, tzv. štruktúrovaného dialógu, ktorý má prispieť k transparentnosti, redukcii hrozieb a budovaniu dôvery medzi Ruskom a Západom prostredníctvom vytvorenia nového, otvoreného systému kontroly zbraní.

Smerovanie a prácu slovenského predsedníctva bude neodmysliteľne ovplyvňovať aj narastajúca miera násilného extrémizmu a radikalizmu, ktorý v určitých prípadoch prerastá do terorizmu a teroristických činov. Predchádzajúce predsedníctva Rakúska a Nemecka výrazne prispeli k prevencii a boju proti tomuto problému rôznymi krokmi, ako je napríklad boj s online radikalizmom, šírením know-how medzi krajinami postihnutými daným fenoménom atď. Úlohou Slovenska bude pokračovať v odštartovaných iniciatívach a stavať na nich, no zároveň odhaliť pridanú hodnotu projektov slovenskej občianskej spoločnosti a pretransformovať ich do regionálneho kontextu.

Hrozby, ktorým región OBSE v súčasnosti čelí, sa môžu nepochybne riešiť len prostredníctvom konsenzu, spolupráce a znovunastolením dôvery medzi účastníckymi štátmi. Trendy vo vzťahoch medzi štátmi v poslednej dobe nasvedčujúzvýšenej miere ochoty spolupráce skôr v oblastiach týkajúcich sa ekonomicko-environmentálnej a ľudsko-právnej dimenzie než tej politicko-vojenskej. Slovenská republika ako predsedajúci štát bude musieť venovať zvýšenú pozornosť témam, ktoré majú schopnosť prispieť k budovaniu dôvery medzi 57 účastníckymi štátmi z rôznych regiónov. Ide napríklad o rozvíjanie konceptu tzv. ekonomického prepájania, kde by spolupráca na úrovni V4 mohla slúžiť ako východiskový bod pre nastolenie konceptu širšej regionálnej spolupráce na úrovni OBSE. Ústrednými témami by mali byť aj energetická efektívnosť, ochrana kritickej infraštruktúry, manažment hraníc a mnohé ďalšie.

Priority ako ochrana ľudských práv a základných slobôd, posilňovanie demokratických inštitúcií, boj proti diskriminácii a intolerancii by, samozrejme, nemali zaostávať za spomenutými prioritami ani počas roku 2019. Kľúčovou sa javí aj téma reformy bezpečnostného sektora, kde sa čoraz viac sústreďuje na koncept ochrany občana a väčšieho zapojenia občianskej spoločnosti, čím by došlo k efektívnemu prepojeniu politicko-vojenskej a ľudsko-právnej dimenzie.

Všetky spomenuté výzvy a prípadné priority pre predsedníctvo Slovenskej republiky v OBSE majú potenciál znovuobnovenia dôvery medzi štátmi a upevňovania konsenzu medzi nimi. Priority zahŕňajú oblasti, ktorým sa OBSE venuje dlhodobejšie, a podporujú tak kontinuitu jej práce, no zároveň do určitej miery odzrkadľujú priority domácej zahraničnej politiky. Ich efektívne napĺňanie však vyžaduje veľkú dávku odbornosti, a zároveň praktické zručnosti v jednotlivých oblastiach, ktoré sa môžu napĺňať aj vďaka spolupráci s ďalšími aktérmi, ako sú mimovládne organizácie, akademické inštitúcie, ďalšie medzinárodné organizácie a partneri. Slovenská republika by mala presvedčiť ostatné účastnícke krajiny o návrate ku skutočným koreňom OBSE a zmysle celej organizácie ako platformy pre dialóg, progresívnej a flexibilnej inštitúcie, ktorá pozerá za horizont rokov a hraníc národných štátov, ale snaží sa o dlhodobé riešenia pre obyvateľov 57 krajín.

Článok je publikovaný v rámci projektu „Zvyšovanie informovanosti slovenskej verejnosti o predsedníctve SR v OBSE,“ ktorý je implementovaný s podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. V rámci projektu bola predstavená aj publikácia s názvom Slovenská republika a OBSE: Začiatok diskusie o prioritách predsedníctva Slovenskej republiky v OBSE a o význame OBSE pre európsku bezpečnosť (S.Goda a K. Báňaiová), ktorú si môžete prečítať tu.