Zahraničná politika

O zvolení Tuska sa v mnohých krajinách strednej a východnej Európy hovorilo ako o úspechu celého regiónu. Tusk sa stal prvým lídrom z novej členskej krajiny, ktorý získal v EÚ takú vysokú pozíciu. Aj v samotnom Poľsku bola jeho voľba oslavovaná – politikmi i komentátormi.. Médiá neustále zdôrazňovali, že Poľsko si po desiatich rokoch od vstupu do EÚ vytvorilo silnú pozíciu a už nie je len „chudobným členom rodiny”, ale rovnocenným partnerom pre „staré demokracie”.

Dobrá nálada z politických kruhov sa preniesla aj na spoločnosť a podľa prieskumu verejnej mienky CBOS sa na konci septembra percento Poliakov a Poliek spokojných so situáciou v krajine zvýšilo o 12 % (z 21 na 33). Negatívne hodnotenie, naopak, kleslo zo 62 na 49 %. Polepšila si aj strana Donalda Tuska, Občianska Platforma (Platforma Obywatelska, PO), a podľa CBOS sa jej podpora zvýšila o rekordných 12 %. Ak by sa voľby konali hneď po zvolení Tuska do novej funkcie v EÚ, PO mohla počítať s 38 % voličských hlasov a jej rival Právo a Spravodlivosť (PiS) (spolu s dvoma menšími stredopravými stranami) iba s 33 %. PO má dokonca v súčasnosti najvyššiu podporu od februára 2012 a v správach sa už hovorí o takzvanom „Tuskovom efekte”.

Oslavovaný úspech a presun premiéra z Varšavy do Bruselu však priniesol so sebou aj turbulencie. Najvážnejšou otázkou, samozrejme, bolo, kto Tuska vo vláde nahradí. Zostavovanie novej vlády uprostred ukrajinskej krízy a rok pred parlamentnými voľbami nebolo pre krajinu až takou dobrou správou. Jedno z mien, ktoré sa objavili hneď po Tuskovom zvolení, bola Ewa Kopacz, hovorkyňa dolnej snemovne parlamentu a kolegyňa Donalda Tuska. Rokovania o obsadení postu v strane PO a konzultácie s prezidentom Bronislawom Komorowskim prebehli hladko a už 1. októbra parlament vyjadril vláde Ewy Kopacz dôveru.

Prvé slová, prvé zakopnutia

Ženy na vysokých postoch v EÚ už nepredstavujú ojedinelý zjav; napriek tomu však každá podobná nominácia strhne na seba pozornosť médií. Už ako nominantka na premiérsky post musela Ewa Kopacz čeliť mnohým zlomyseľným komentárom o svojej „preemotivovanej” povahe a ďalším klišé, ktoré sa spájajú so ženami. Nanešťastie, aj sama Kopacz sa rozhodla vytiahnuť „ženskú kartu” a už počas prvého tlačového brífingu, na ktorom prezentovala nových ministrov, sa nevyhla stereotypizácii žien.

Keď sa jej novinári opýtali na jej stanovisko k poľskej stratégii voči ukrajinskej kríze, Kopacz odpovedala, že ako žena si myslí, že aj samotné Poľsko by sa malo správať viac ako žena –„ktorá keď vidí muža, ako ju ohrozuje nožom, mala by ísť domov, zamknúť dvere a chrániť svoje deti”. Okamžite sa objavilo nespočetné množstvo interpretácií tohto výroku, najčastejšie sa všetci zhodli, že Poľsko bude podľa Kopacz menej aktívne v rámci východnej politiky EÚ. Ewa Kopacz tak jedným zo svojich prvých vyjadrení zmeškala šancu, keď sa mohla prezentovať jednoducho ako nová premiérka krajiny, nie ako žena v pozícii premiéra. Jej obhajcovia na jej obranu tvrdia, že Kopacz síce má za sebou dlhú politickú kariéru, no nie až toľko skúseností s médiami a zaslúži si druhú šancu. A zdá sa, že nová premiérka sa poučila rýchlo. Jej prvý prejav v parlamente už bol jasný a pragmatický a aj samotnému Tuskovi odkázala, že „je to ona, kto je na čele vlády a preberá za ňu zodpovednosť” po tom, ako ju niektorí kritici označovali za Tuskovu bábku.

Okrem Kopacz získalo post v novej vláde aj ďalších päť žien, čo je v Poľsku doteraz najvyššie číslo a presahuje dokonca aj európsky priemer (v Poľsku je to 32 %, priemer v EÚ je 27 %). Tri ministerky sú známe už z Tuskovej vlády (Joanna Kluzik-Rostkowska, ministerka školstva, Lena Kolarska-Bobińska, ministerka pre vyššie vzdelanie a vedu, Malgorzata Omilanowska, ministerka kultúry), Maria Wasiak prevezme ministerstvo infraštruktúry a Teresa Piotrowska ministerstvo vnútra, pričom Piotrowska je prvou ženou v Poľsku, ktorá povedie „silový rezort”. Nominácie Wasiak a Piotrowskej okamžite vyvolali ďalšie negatívne reakcie od opozície, že sú podľa nej blízke kolegyne Kopacz a chýba im odbornosť. Obe ministerky budú mať rok na to, aby potvrdili svoje kompetencie, a zároveň prispeli k tomu, aby boli ministerky vo vláde hodnotené na základe svojich úspechov a zlyhaní, nie pohlavia.

Ewu Kopacz čaká doma neľahká úloha – Donald Tusk bol charizmatickým lídrom, skúseným politikom a dokázal riešiť spory nielen s parlamentnou opozíciou, ale aj personálne problémy v rámci PO. Po jeho odchode sa vnútrostranícke konflikty zrejme vyostria. Premiérku Kopacz tak čaká dvojitá úloha: riešiť vnútrostranícke konflikty a súbežne sa pokúsiť vyhrať o rok aj parlamentné voľby. Okrem toho už stihla predstaviť aj ďalšie ciele, ktoré chce do volieb splniť: získať späť dôveru občanov, ktorí sú z politiky a politikov sklamaní, zvýšiť rozpočet na obranu a modernizovať armádu, splniť kritériá na členstvo v eurozóne (i keď bez dátumu), pomôcť rôznym segmentom priemyslu a obchodu, ktoré trpia v dôsledku ruského embarga, investovať do vyššieho vzdelávania a mnoho ďalších sociálnych a ekonomických problémov. Zoznam úloh je dlhý a ambiciózny a na jeho splnenie má iba rok.

Čo čaká Poľsko

Ewa Kopacz je od samého začiatku svojho pôsobenia v premiérskom poste kritizovaná, či už ako žena (a teda „emocionálne nestabilná“) alebo lojálna politická partnerka Tuska (a teda príliš závislá od jeho osoby). V premiérskom kresle bude taktiež iba rok – a bude mať iba rok na to, aby sa potvrdila ako silná a nezávislá líderka. Ak sa jej to podarí, budúcoročné parlamentné voľby môže vyhrať.

Opozícia novú premiérku kritikou nešetrí, ale Poliaci jej chcú dať šancu. Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý zverejnil denník Rzeczpospolita, má jedna tretina Poliakov (31 %) o Ewe Kopacz ako novej premiérke pozitívnu mienku a približne 37 % je voči nej kritických (čo je stále oveľa menej než v prípade Donalda Tuska – 55 % Poliakov ho vnímalo negatívne). Zvyšných 32 % Poliakov zatiaľ nevie, ako Ewu Kopacz hodnotiť, a práve toto percento môže v blízkej budúcnosti rozhodnúť o jej dôveryhodnosti a znovuzvolení.