Zahraničná politika

V júni ohlásili kandidatúru na prezidenta dve osoby, ktoré boli kandidátmi už dávno predtým. V prieskumoch sa objavovali na najvyšších pozíciách a médiá už netrpezlivo vyčkávali na čarovné slová oznamujúce kandidatúru. Ani jeden z nich nechcel nič nenechať na náhodu a obaja čakali na správny moment. Demokratka Hillary Clinton oznámila oficiálny začiatok kampane v New Yorku, kde pôsobila ako senátorka od roku 2001 do 2009, keď sa stala Obamovou ministerkou zahraničia. Predvolebnú kampaň odštartovala v apríli krátkym videom. Pred oficiálnym spustením však chcel mať  jej štáb istotu, že v prieskumoch dominuje a má podporu v kľúčových štátoch.

Presne v polovici júna ohlásil svoju kandidatúru Jeb, mladší brat Georgea Busha a syn Georgea Busha staršieho. Ten odkladal svoj prejav pre iný dôvod ako Hillary. Na neohláseného kandidáta sa totiž nevzťahujú obmedzenia o zbieraní peňazí. A tie sú pre voľby najpodstatnejším prvkom. Jeb Bush tak mohol zbierať peniaze od donorov, navštevovať rôzne podujatia a lobovať za seba ako človeka, ktorý chce len právo na ekonomický rast pre Američanov. Napriek tomu, že ho tzv. watchdog správania kandidátov American Democracy Legal Fund napadol kvôli použitiu peňazí na pokrytie nákladov súvisiacich s kampaňou, žiadne obmedzenia sa naňho nevzťahovali, kým nepovedal vetu: „I’m running for President.”.

Dnes sú už obaja kandidáti spolu s ďalšími známymi kandidátmi naplno v zápase o kreslo v Bielom dome a všetky médiá sa môžu pustiť do odhadov, či na konci tohto maratónu pôjde o súboj Clinton – Bush (tak ako to bolo v roku 1992). Rovnako sa všetky médiá pustili aj do debaty a prieskumov verejnej mienky o dynastiách v Bielom dome.

Priezvisko ako ťarcha

Clinton aj Bush sa snažia dištancovať od svojho priezviska. Hillary Clinton už pri svojej prvej kandidatúre do úradu v roku 2008 používala v logu kampane len svoje prvé meno a Bushovo logo znie. „JEB! 2016.” I keď je Jeb len prezývka – a okrem tohov skutočnosti znamená John Ellis Bush, u Slovákov vyvoláva úsmev. Za rozhodnutím oboch kandidátov je rovnaký dôvod. Obávajú sa, že ich priezvisko je príliš „opozerané“, známe a pre voličov už nezaujímavé. Ich priezviská v  kampaniach by mohli odradiť voličov, pretože v nich môžu vidieť len pokračovateľov dynastií.

Syndróm „opozeranosti” nie je v politike ničím novým. Politici či kandidáti sa snažia pred voľbami okrem oslovenia svojej tradičnej základne prezentovať niečo nové, svieže, nápadité a pokúšajú sa voličov presvedčiť, že doterajšia politika nebola dobrá a  oni (aj keď sú často jej súčasťou) majú riešenie. Rozdiel medzi prezidentmi Bushovcami a Clintonom bol najmä v tom, že kým sa otec so synom po odchode z úradu stiahli z verejného života (obaja končili s veľmi nízkou popularitou), Clinton sa naplno rozbehol a svoj politický dôchodok využil na propagovanie rôznych nadácií. Z tých najväčších napríklad Clinton Foundation založenú v roku 1997, ktorej hmlisté financovanie však dnes nahráva skôr republikánom proti Hillary. Po vyčerpávajúcej kampani 2008 dokonca začal prichádzať Clinton súčasnému prezidentovi Obamovi na meno. Ten ho počas kampane 2012 označil za ministra vysvetľovania, keď po sérii problémov Obamovej administratívy predniesol Clinton reč na nominačnom sneme Demokratickej strany, a zmobilizoval tak dostatok voličov na Obamovo znovuzvolenie. Ľuďom tak môže pripadať pôsobenie Clintona vo verejnom živote ako pokračovanie dynastie (vlády) jednej rodiny.

Jeb Bush na komentáre o politickej dynastii zareagoval vtipom. „Určite nekandidujem preto, aby som zrušil remízu medzi rodinami Adamsovcov a Bushovcov,“ povedal publiku podporovateľov v New Hampshire. Tieto dve rodiny sú zatiaľ jediné, ktoré mali v Bielom dome otca aj syna. Hillary Clinton pre Der Spiegel sama obhajovala svoju kandidatúru slovami o dvoch prezidentoch s priezviskom Roosevelt (Theodore 1901 – 1912 a Franklin Delano 1933 – 1945). V tomto prípade však nejde o správnu analógiu. Rooseveltovci totiž skutočne patrili do dynastie v pravom zmysle slova, ich klan riadil štát a mesto New York po desaťročia. Osem rokov v úrade senátorky sa nedá považovať za silný riadiaci post. Do údajnej dynastickej kandidatúry Hillary Clinton si kopol aj ďalší z demokratických kandidátov Martin O’Malley. „Prezidenský úrad nie je koruna, ktorá sa odovzdáva hore-dolu medzi dvoma kráľovskými rodinami,” oznámil bývalý guvernér Marylandu počas svojho prvého kandidátskeho prejavu. V podobnom duchu sa vyjadril aj volebný výbor, ktorý má za úlohu vyzbierať peniaze na O’Malleyho kampaň. O’Malley hrdo podporoval Hillary Clinton v jej prvom pokuse o prezidentské kreslo v roku 2008.

Privilegovaní?

Bush aj Clinton vyrastali v rôznych pomeroch. Keď sa Hillary Clinton stala prvou dámou štátu Arkansas, meno Clinton nebolo príliš známe. To sa o Bushovi povedať nedá. Clintonovej otec bol obchodník s textilom a jej mama ženou v domácnosti. Jebov starý otec bol bankár na Wall Street a senátor za štát Connecticut. Jeho otec bol jedným z najúspešnejších a najkvalifikovanejších prezidentov Spojených štátov. Možno aj preto sa pred dvoma rokmi jeho matka vyjadrila, že v Bielom dome už bolo dosť Bushovcov.

Hillary Clinton nikdy nebola len príveskom verejne známeho manžela. Má za sebou tridsaťročnú politickú kariéru a v súčasnosti je prvou ženskou kandidátkou, ktorá má reálne šance stať sa prvou prezidentkou. Ak by mala v politike niekedy existovať nejaká dynastia Clintonovcov, tak možno len potom, ako sa jej vnučka Charlotte Clinton stane druhou americkou prezidentkou.

Jeb Bush bol pomerne úspešným senátorom za štát Florida. Do širšieho povedomia verejnosti sa dostal počas prezidentských volieb v roku 2000, keď sa jeho brat George uchádzal o kreslo prezidenta po prvý raz a Florida bola pre finálny výsledok kľúčová. Percentá medzi Bushom a Alom Gorom boli také tesné, že podľa zákona prišlo k prepočítavaniu volebných lístkov. Napriek tomu, že Jeb Bush svoj podiel na prepočítavaní odmietol, jeho ľudia z jeho vlády zastavili ručné prepočítavanie vo chvíli, keď sa Gore začal doťahovať na Busha. Výsledok volieb neskôr určil Najvyšší súd Spojených štátov.

Jeb Bush je vo svojich súčasných vyhláseniach opatrný až nudný a vyznieva ako kandidát, ktorý by vo všeobecných voľbách mohol ak nie vyhrať, aspoň ustáť čestnú prehru. Za svoju krátku kandidatúru sa už však stihol niekoľkokrát blamovať. Asi jeho najväčším zlyhaním bola odpoveď na jednoduchú a očakávanú otázku novinára: „Ak by ste vedeli, čo vieme teraz, začali by ste inváziu od Iraku?“ Automatické „nie“ by možno nahnevalo jeho brata a rodinných priateľov, ktorí v bratovej administratíve slúžili, no na druhej strane by mu odsúdenie irackej invázie a následnej vojny zdvihlo popularitu medzi 75 percentami občanov, ktorí nepovažujú intervenciu do Iraku za správne rozhodnutie. On však zaváhal, údajne zle pochopil otázku a povedal  „áno“. Nasledovali týždne vysvetľovania a menenia názorov. Vo svojej strane zožal veľa kritiky aj za podporu tzv. Common Core State Standards Initiative, systému vzdelávania, ktorý prenáša zodpovednosť za vzdelávanie na federálnu vládu. Podľa republikánov by však malo byť vzdelávanie výsostne v právomoci štátov a lokálnych vlád.

Prezidentské voľby 2016, v ktorých by na jednej strane stál brat a syn prezidenta a na druhej manželka prezidenta by boli určite zaujímavé. Komik Jon Stewart odhadoval voľby v tandeme Bush – Clinton už pred rokom. Vysoký počet kandidátov naznačuje, že pôjde o dlhý boj v primárkach na oboch stranách, i keď demokrati by sa mali zhodnúť na kandidátke skôr ako ich konzervatívny protipól. Jedno je však isté. Ak bude Jeb Bush zvolený za prezidenta, pôjde o pokračovanie dynastie Bushovcov. Ak však vyhrá Hillary Clinton, pôjde len o začiatok dynastie s jej menom. Bushovci sú klan, Clintonovci nie.