Západný Balkán je stále otvorenou a nezodpovedanou kapitolou európskej integrácie. Deštruktívne dôsledky vojnového konfliktu v regióne v deväťdesiatych rokoch minulého storočia naďalej zaťažujú a brzdia integračný proces, ktorému je však verejnosť očividne naklonená. Azda najviac sa to prejavuje v Bosne a Hercegovine, kde politický a verejný život prežíva na etnickom základe a spoločnosť je v stave stagnácie.
Eurozóna pravdepodobne smeruje k tretej recesii od vypuknutia finančnej krízy a existujú silné indície, že sa nachádzame v strede svojej „stratenej dekády“. Externé prostredie sa zhoršuje a negatívne dopady prehlbujúcej sa ruskej krízy nás ešte len čakajú.
Európska únia v novembri 2013 zas a znova otvorila rokovania s Tureckou republikou o jej vstupe do európskeho klubu. Turci tomu len cynicky zľahka zatlieskali a vrátili sa späť riešiť domáce a pohraničné problémy. Rok 2013 bol pre ich domácu politickú a ekonomickú sféru viac ako vzrušujúci. Toľko rozruchu si azda vládna strana Právo a spravodlivosť (AKP – Adalet ve Kalkınma Partisi) ani nepriala.
O 10:00 23. novembra čínske ministerstvo obrany oznámilo, že ustanovilo zónu protivzdušnej obrany. Voči lietadlám, ktoré sa odmietnu v zóne nad Východočínskym morom riadiť inštrukciami, budú podľa Číny podniknuté obranné núdzové opatrenia. Všetky lietadlá musia ohlásiť nielen svoj letový plán, ale aj krajinu pôvodu a udržiavať obojstrannú rádiovú komunikáciu. Reakcie priamo dotknutých krajín spolu s ďalšími krokmi Číny môžu v prípade eskalácie napätia ohroziť regionálnu stabilitu. Kontrolu vzdušného priestoru, v ktorom Čína zriadila svoju zónu, si totiž v niektorých častiach nárokujú aj ďalšie štáty.
Koncom decembra sa v Bruseli zídu lídri dvadsaťosmičky na pravidelnom zasadnutí Európskej rady. Pozornosť budú venovať najmä trom témam – Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (SBOP), ekonomickej a menovej únii a rastu zamestnanosti a konkurencieschopnosti. Kým ekonomické témy dominujú posledné roky takmer všetkým radám, problematika bezpečnosti sa dostáva opätovne do programu až po piatich rokoch. Pritom závery prijaté práve na tomto fóre sa v minulosti významne podpísali pod formovanie civilných a vojenských spôsobilostí Európskej únie. Bezpečnostná politika však v poslednej dekáde stratila momentum a pomalá a váhavá reakcia EÚ na bezpečnostné krízy spochybňuje jej úlohu bezpečnostného aktéra.
Z Číny se během poslední dekády stal důležitý globální hráč. Není pochyb o tom, že s její rostoucí ekonomickou vahou se zároveň posouvá na vyšší úroveň i její politický status v mezinárodní komunitě. Zároveň posiluje i čínská asertivita v prosazování vlastních politických zájmů. V současném politickém a ekonomickém rozložení sil Čína hledá nový klíč ke spolupráci s ostatními zeměmi. V případě EU, USA a Sdružení národů jihovýchodní Asie (ASEAN), tří hlavních ekonomických partnerů Číny, ruší politické a obchodní spory dobrý dojem z obdivuhodných statistik růstu vzájemné obchodní výměny. Čína si začíná uvědomovat, že strategická partnerství nemohou stát pouze na ekonomických základech, ale potřebují i politickou rovinu.
Egyptský demokratický experiment dostal, přinejmenším ve své první fázi, sotva rok. Volební období prvního egyptského civilního prezidenta bylo chaotické, konfliktní a polarizující. Nakonec skončilo náhle a paradoxně, jakýmsi opakováním původní revoluce: protesty zakončenými pučem. Ovšem na rozdíl od roku 2011 po posledním převratu nenásleduje otevřený vývoj, nýbrž represe obrácené proti původní vládnoucí straně a vláda armády.
