Zahraničná politika

Viac ako rok a pol pred plánovanými parlamentnými a prezidentskými voľbami schválil turecký parlament posunutie termínu už na 24. júna. Ak veľkú loď nevedie jeden kapitán, potopí sa – bol argument kampane za zmenu parlamentného na prezidentský systém ešte v minulom roku. „Keď je nový systém schválený, načo čakať?“ povedali si vo vládnej strane AKP. Od konca apríla, keď zmenu ohlásili, sa však udialo dosť na to, aby sme dnes jednoznačne vedeli zahlásiť, že prezident Erdoğan si svoje miesto opäť zaručí. Ohlásení kandidáti, volebné programy strán, ale najmä vývoj domácej ekonomiky môžu jeho plány narušiť. Najmä teraz, keď turecká ekonomika nabehla na scenár najpopulárnejšej z lodí – Titanicu.

Read more

Pod rúškom výnimočného stavu už od leta prebieha poprevratové dianie v Turecku, ktoré vďaka „ľudovej podpore“ 15. júla reálne odvrátilo vojenský prevrat. Neštandardné praktiky, ktoré Ankara vo svojich čistkách voči osobám spájaným so štruktúrami paralelného štátu využíva, nečakali na reakcie dlho. Tie doterajšie prúdili práve z Bruselu len opatrne a potichu. Európsky parlament sa však na svojej novembrovej schôdzi rozhodol, že európskym lídrom navrhne ráznejšie kroky. Na bruselskom samite v decembri však taká silná kritika neznela a Turecko míľovými krokmi napreduje smerom k zmene systému vlády.

Read more

V prvej línii boja proti Islamskému štátu (Daesh) nie sú ani spojenecké jednotky, ani jednotky Ruska. V boji na zemi sú už mesiace najspoľahlivejší bojovníci najpočetnejšej menšiny na svete bez vlastného štátu. Kurdi dnes bojujú s odhodlaním a vierou, že tentokrát ich „mocnosti“ nakoniec nehodia pod vlak v snahe o vytvorenie vlastného štátu. Podpora žiadnej strany im nikdy nevyniesla vlastné územie a je možné, že to nebude inak ani v tomto desaťročí. Dostanú Kurdi za svoje „služby“ a dôveru, ktorú majú naoko u Spojených štátov aj Ruska, zaslúženú odmenu v podobe samostatnej krajiny? Mnohí v to veria. No dnes stále ide najmä o prežitie.

Read more

Minuloročné Gezi protesty a následný korupčný škandál len jemne zachveli tureckou politickou scénou a v konečnom dôsledku neposunuli do nových rúk ani politickú moc, a už vôbec nie smerovanie tejto 75-miliónovej krajiny. Sentiment blízkej zmeny, ktorý ešte istý čas odporcovia 12-ročnej vlády – dnes už prezidenta – Recepa Tayyipa Erdoğana vtedy cítili, vyhasol v momente, keď po dlho očakávaných lokálnych voľbách vládna AKP potvrdila svoju prevahu. Erdoğan navyše prevalcoval svojich súperov aj v prezidentských voľbách a väčšina Turkov rozhodla, že cesta pod jeho vedením je tá správna. Ale môže sa väčšina mýliť?

Read more